Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

21. júla 2016

V ÚĽUVe možno spoznať pestrú tvorbu slovenských remeselníckych rodín



Na snímke výstavno-predajný priestor ÚĽUV-u na Námestí SNP v Bratislave, ktorý bol nedávno otvorený.



Zdieľať
Na snímke výstavno-predajný priestor ÚĽUV-u na Námestí SNP v Bratislave, ktorý bol nedávno otvorený. Foto: FOTO TASR/Martin Baumann
Bratislava 21. júla (TASR) - Výstava Z rúk do rúk s podtitulom Odovzdávanie remesla zaplnila galériu Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v Bratislave. Predstavuje príbehy remesla a v rodinách odovzdávanie tradície remeselnej tvorby z určitého materiálu, ktorý autori pretavia do majstrovských ľudovo–umeleckých diel. Približne 1000 drobných aj veľkých predmetov najmä z dreva a drôtu tvoria pestrú prehliadku ich výtvarných prejavov, ktoré sú aktívnou žijúcou pamäťou našej kultúry a tvoria jej dedičstvo.


Potomkovia kováčskeho rodu Smržíkovcov, pochádzajúceho z oravskej dediny Vavrečky, Ľubomír Smržík (1963) žijúci v Martine a Štefan Smržík (1961) z Námestova sú majstri ľudovej umeleckej výroby z drôteného materiálu. Okrem svietnikov, mís, súpravy na stolovanie, poličiek a košíkov na odkladanie drobností aj iných úžitkových vecí sa prezentujú kovovými postavami hudobníkov, betlehemom, bicyklami, autom a ďalšími drôtenými plastikami.

Vysokú remeselnú zručnosť potvrdzuje aj bratislavský šperkár Ladislav Volek mladší (1946). Tomuto remeslu sa vyučil u svojho otca a od roku 1976 spolupracuje s ÚĽUV-om. Potvrdzujú to náramky, náhrdelníky, prstene, blanciere, pracky, náušnice a iné šperky z mosadze a alpaky.

Jana Majerská (1968) z Bukoviny sa rezbárstvu venuje od detstva. Talent aj záujem o toto dominantné mužské remeslo zdedila po otcovi Júliusovi Katinovi, no už aj starý otec Ján Katina vyrábal poľnohospodárske náradie. Jana sa od vyrezávania ovečky nožíkom v detstve systematickým záujmom o rezbárstvo vypracovala na lektorku v Škole remesiel ÚĽUV. Pokračovateľom rodinnej tradície je jej syn Ján, ktorý sa venuje výrobe črpákov a hračiek z dreva. Jeho matka má na výstave aj tohtoročné plastiky Oráč so záprahom, Maľovaný betlehem, morené koníky a iné objekty.

Aj traja bratia Bandúrovci skúsenosti s prácou s drevom získali od otca Františka, ale každý z nich ma v drevorezbe svoj vlastný rukopis. Ľubomír Bandúr (1961) spolupracuje s ÚĽUV-om od roku 1987 a s bratmi Petrom (1956) a Vincentom (1961) vytvorili pre túto vrcholnú inštitúciu na zachovanie ľudového remesla kolekcie plyšovo-drevených hračiek v kombinácii s prírodnou hovädzou kožou pod názvom Výjavy z dedinského života. Neskôr pribúdali zostavy nábytkov a skladacích domčekov s detailne prepracovaným interiérom. Vo výstavnom výbere je množstvo drevených náušníc, šperkovníc, hrebeňov, plastík, hračiek, závesných ozdôb a iných diel.

Podľa spolukurátorky výstavy Libuše Jaďuďovej je už takmer vzácnosťou mať majstrov ľudovej umeleckej výroby z rodinných pokračovateľov v tvorbe z rovnakých materiálov.

"Na tejto výstave sme sa zamerali na materiálové skupiny drevo a kov. A bol trochu problém s tým, že už tá tradícia odovzdávanie remesla v rodinných líniách nie je taká ako dávnejšie, takže bol problém vybrať. Nielen preto, že niektorí tvorcovia vymierajú, ale pre ich deti už to nie je lákavé, nevidia v tom možnosť obživy a netraduje sa tak ako v minulosti, že matka tkala, tak teraz to robí dcéra alebo vnučka. Tu máme rodiny, že sú to súrodenci – bratia Bandúrovci, kde zo štyroch traja sa venujú výrobe z dreva. Alebo sú bratia Smržíkovci, ktorí sa venujú práci s drôtom. Ale u pani Majerskej je tradícia od otca cez dcéru na syna," uviedla pre TASR Jaďuďová, ktorá s Petrom Heribanom výstavu kurátorsky pripravila.

Zaujímavosťou expozície je, že všetkých umelcov získala pre ÚĽUV jeho bývalá výtvarná návrhárka Janka Menkynová. Súpravy nábytku, niektoré šperky, hračky a iné exponáty sú vytvorené podľa jej návrhov.

Výstavu, ktorá potrvá do 30 septembra, dopĺňa remeselné dielňa s náradím a katalóg.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Holíčania sa chodia kúpať autobusom až za hranice
<< predchádzajúci článok
V Novej Bani zvyšujú mieru triedeného zberu prostredníctvom projektu