Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

16. mája 2011

V utorok sa ukáže, či Radičová zostane premiérkou



V utorok 17. mája sa na úvod 18. schôdze Národnej rady SR rozhodne, či sa skončí pôsobenie Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) v kresle ...



Zdieľať
bez nazvu remiérka SR Iveta Radičová. Ilustračné foto.Foto: SITA/Michal SvítokBRATISLAVA 16. mája (WEBNOVINY) - V utorok 17. mája sa na úvod 18. schôdze Národnej rady SR rozhodne, či sa skončí pôsobenie Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) v kresle predsedníčky vlády.


Hneď na úvod schôdze budú totiž poslanci na základe rozhodnutia ústavného súdu opätovne tajne hlasovať o generálnom prokurátorovi. Koalícia si v tajnej voľbe nemôže byť istá svojimi hlasmi, predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) ale tvrdí, že spraví všetko pre to, aby bola voľba skutočne tajná.

Radičová pritom vyhlásila, že ak poslanci zvolia Dobroslava Trnku, podá demisiu. Z voľby už odstúpil koaličný kandidát Jozef Čentéš, jediným kandidátom tak zostal Dobroslav Trnka. Stolička sa pod premiérkou počas nasledujúcich týždňov môže zatriasť viackrát, Smer-SD avizoval, že pri zmarení voľby bude iniciovať jej odvolanie z funkcie. Radičová sa však na odchod z úradu vlády nechystá, tvrdí, že aj po 17. máji má bohatý program, má rečniť na rokovaní pri príležitosti 50. výročia založenia OECD v Paríži či cestovať do Slovinska na bilaterálne rokovanie.


Voľba bez Čentéša

Napätie pramení z tajnej voľby generálneho prokurátora, rozhodnutie koalície zvoliť Jozefa Čentéša totiž na sklonku roka 2010 niekoľko koaličných poslancov nerešpektovalo. Vládna štvorka preto prostredníctvom novely rokovacieho poriadku presadila verejnú voľbu, už schválenú novelu však prezident Ivan Gašparovič vrátil do parlamentu. Opätovné prerokovanie novely rokovacieho poriadku je po voľbe generálneho prokurátora hneď druhým bodom v programe schôdze. Podobne sa poslanci znova vyjadria k prezidentom vrátenej novele zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov a primátorov, ktorou sa starostom a primátorom znížili platy.Zľava: Bývalý kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš a bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka.Foto: SITA/Michal Svítok

Vášnivú diskusiu možno v druhom čítaní očakávať pri novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

Predkladateľ, podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel, chce znížiť kvórum, kedy možno v úradnom styku používať menšinové jazyky z 20 na 15 percent a zároveň rozšíriť možnosti, kedy sa môžu tieto jazyky v úradnom styku používať.

Smer-SD a SNS novelu ostro kritizujú pretože podľa nich zavrie menšiny do "jazykového geta", výhrady majú aj viacerí poslanci koalície.

Kritike opozície aj zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého čelí novela zákona o prokuratúre, ktorou chce ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) prokuratúru otvoriť kontrole verejnosti. Opozícia naopak tvrdí, že cieľom nového znenia zákona má byť politická kontrola prokuratúry. Smer-SD preto na rokovanie parlamentu predložil aj vlastné znenie novely.


Diaľnice a OKS

Na programe je aj hlasovanie o zrušení zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorý vláda Roberta Fica presadila, aby obchodné reťazce nezneužívali svoju silu na trhu. Koalícia sa k jeho zrušeniu zaviazala v programovom vyhlásení vlády, na ostatnej schôdzi však viacero vládnych poslancov deklarovalo, že zrušenie zákona bez adekvátnej náhrady nie je dobrý nápad. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Ilustračné foto. Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Poslanci OKS v klube Most-Híd do národnej rady doručili novelu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach, ktorou reagujú na rozhodnutie Ústavného súdu SR.

Chcú zmeniť časti zákona, ktoré umožňujú stavbu diaľnic aj na nevyvlastnených pozemkoch, ktoré presadila Ficova vláda a ktoré súd vyhlásil za protiústavné. Novelu poslanci za OKS podľa podpredsedu strany Ondreja Dostála konzultovali s ministerstvom dopravy, jej schválenie však nie je isté.


Matovič chce menej poslancov a zrušiť imunitu

Národná rada bude môcť na 18. schôdzi využiť aj svoje ústavodarné kompetencie, na programe je viacero noviel Ústavy SR. Smer-SD predložil chce v reakcii na schválenie maďarskej ústavy v slovenskej výslovne zakotviť, že Slovensko uznáva len individuálne a nie kolektívne práva národnostných menšín.

Nezávislý poslanec Igor Matovič a jeho Obyčajní ľudia chcú zasa zmenou ústavy znížiť počet členov parlamentu na 79, presadiť chcú aj obmedzenie imunity poslancov a sudcov len na výroky prednesená na pôde parlamentu, ich hlasovanie, respektíve rozhodovaciu činnosť. Na obmedzení imunity poslancov sa dohodla aj koalícia, táto zmena sa však týka len priestupkovej imunity a na jej presadenie nie je potrebná trojpätinová ústavná väčšina.

Najmenej deväťdesiat hlasov je naopak potrebných na schválenie ústavného zákona, ktorým sa majú zrušiť tzv. Mečiarove amnestie súvisiace so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny. Tento zákon už po niekoľký krát predložili poslanci za KDH. Poslanec NR SR Igor Matovič.Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

Matovič aj Smer-SD sa znova pustili do témy dvojakého občianstva a predložili po jednej novele zákona o štátnom občianstve.

Obe menia zákon tak, aby pri získaní cudzej štátnej príslušnosti o slovenský pas neprichádzali tí občania SR, ktorí majú k cudzej krajine reálny vzťah, najmä najmenej ročný evidovaný pobyt.

Slovensko-maďarských vzťahov sa dotýka aj dvojica vyhlásení, po jednom pripravil zahraničný výbor parlamentu a poslanci za SNS, obe odmietajú exteritoriálne účinky maďarskej legislatívy. Text, ktorý pripravila SNS je však vo svojich vyjadrenia ostrejší, navyše žiada od maďarského parlamentu zmenu ústavy.


Boj o DPH

Členovia Smeru-SD na schôdzu opätovne predložili aj sériu zákonov, ktorými podľa návrhov chcú zlepšiť ekonomickú situáciu občanov. Znova tak budú obhajovať zníženie DPH na späť 19 percent. Výpadok v príjmoch by mali nahradiť príjmy z tzv. bankovej dane, ktorú chce Smer-SD opäť presadiť a získať tak od vybraných finančných domov ročne približne 200 miliónov eur.

Program schôdze má dovedna 88 bodov, predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) ju naplánoval ako dvojtýždňovú, vzhľadom na množstvo zákonov vyvolávajúcich rozpory medzi koalíciou a opozíciu, ale aj v samotnej koalícii, možno predpokladať, že potrvá dlhšie.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Kanaďan zaskočil za švédskeho šoféra, ktorý dostal infarkt
<< predchádzajúci článok
V Košiciach vyšetrili 200 pacientov, odhalili tri melanómy