Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

24. októbra 2012

V utorok zomrel kráľ drotárov Ladislav Jurovatý st.



Vo veku 89 rokov zomrel v utorok 23. októbra jeden z najvýznamnejších slovenských drotárov Ladislav Jurovatý starší. Agentúre SITA to potvrdil jeho syn Ladislav Jurovatý mladší. Jurovatý st. v ...



Zdieľať
sviecka BRATISLAVA 24. októbra (WEBNOVINY) - Vo veku 89 rokov zomrel v utorok 23. októbra jeden z najvýznamnejších slovenských drotárov Ladislav Jurovatý starší. Agentúre SITA to potvrdil jeho syn Ladislav Jurovatý mladší. Jurovatý st. v 60-tych rokoch minulého storočia obnovil tradíciu umeleckého drotárstva a spisovateľ Vladimír Ferko ho označil za "kráľa drotárov".


Ladislav Jurovatý sa narodil v Lúkach pod Makytou. Vzťah ku kovu získal v otcovej kováčskej dielni. Vyučil sa za strojného zámočníka, stredoškolské vzdelanie si doplnil na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Púchove a absolvoval Vyššiu priemyselnú školu stavebnú v Bratislave. V rokoch 1946 - 1949 pokračoval v štúdiu na súkromnej Škole dnešního umění v Prahe u akademického maliara Jaroslava Masáka.

Jeho umeleckú orientáciu najvýraznejšie ovplyvnil pražský sochár, profesor Pavel Krbálek, ktorý ho priviedol na myšlienku pracovať s drôtom. Drôt mu doslova učaroval. Pôvodnú drotársku technológiu študoval na starých muzeálnych predmetoch a v praxi ju overoval u posledných žijúcich drotárskych majstrov – Alexandra Hozáka vo Veľkom Rovnom a Jakuba Šeríka v Dlhom Poli. Rekonštruoval tradičné pracovné postupy a zdokonalil slučkový výplet zväzovaním jednotlivých slučiek navzájom, takže získal pevnú sieť, ktorá určila jeho charakteristický umelecký rukopis.


Jeho tvorbu poznačilo ľudové umenie

Tvorba Ladislava Jurovatého staršieho je výrazne poznačená ľudovým umením, z ktorého preberá najmä barokový ornament a často aj insitný výraz a témy, predovšetkým folklórne a sakrálne námety. Jeho najväčší prínos spočíva v prenesení drotárskej technológie i pracovných postupov do sochárskej tvorby. Svoje drôtené sochy spočiatku štylizoval v duchu tradícií ľudovej drevorezby, neskôr prešiel k realistickému zobrazovaniu.

Ako prvý spojil vo svojej tvorbe kované železo s ručne tvarovanými a viazanými drôtenými prvkami. Ladislav Jurovatý st. v 70-tych rokoch minulého storočia vytvoril v spolupráci s pražským architektom Josefom Jedličkom interiérové prvky pre objekty a rekreačné zariadenia slovenského a federálneho úradu vlády a na Pražskom hrade.

V roku 2002 vytvoril súbor figurálnych plastík, svätostánku a svietidiel z plechu a drôtu pre katolícky kostol v Potvoriciach pri Novom Meste nad Váhom. V snahe preklenúť viac ako polstoročnú absenciu drotárskej výroby na Slovensku založil a v rokoch 1994 až 2001 ako dizajnér a technológ viedol Dielňu umelecko-úžitkového drotárstva pri Drôtovni v Hlohovci. Bol tiež spoluautorom technického scenára a autorom časti rekvizít pre animovaný film režisérky Heleny Rabarovej-Slávikovej Drotárska púť (Ateliér animácie Atan, 1992).


Získal niekoľko ocenení

Svoje práce prezentoval Jurovatý od roku 1962 na autorských a kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Samostatne vystavoval v Považskom múzeu v Žiline, v Bojnickom zámku, Slovenskom inštitúte vo Varšave, v Piešťanoch a v Lúkach pod Makytou, zúčastnil sa na kolektívnych prehliadkach vo Vilniuse, v Odese, Londýne, Budapešti, Salgótarjáne, v Békešskej Čabe, Egeri, Paríži, vo Viedni a v USA.

Patrí k zakladateľom tradície Stretnutí drotárskych majstrov v Budatínskom zámku v Žiline a od roku 1964 sa každé štyri roky zúčastňoval na podujatí Umelecké kováčstvo dneška v Lindau Badensee v Nemecku. Práce Ladislava Jurovatého sú súčasťou zbierkových fondov mnohých múzeí a galérií a v súkromných zbierkach v Nemecku, vo Fínsku, Švédsku a v USA. Od roku 1964 bol držiteľom titulu majster umeleckých remesiel v odbore umeleckého kováčstva.

Za celoživotnú tvorbu získal v roku 1998 ocenenie ministra kultúry Posol Slovenska a v roku 2003 medailu primátora mesta Piešťany. V roku 2007 získal od Konferencie biskupov Slovenska ocenenie Fra Angelico. Posledná rozlúčka zo zosnulým sa uskutoční 30. októbra v bratislavskom krematóriu.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Smrť kosila v Tatrách, Poľka neprežila 150-metrový pád
<< predchádzajúci článok
Zmeny v Zákonníku práce obmedzia podnikanie, tvrdí Kaník