Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

22. októbra 2007

Viac ako 440 zmien v novele Trestného poriadku



Viac ako 440 zmien navrhuje Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR v novele trestného poriadku, ktorú rezort spravodlivosti predložil minulý týždeň do vládneho medzirezortného pripomienkovania. "Dve ...



Zdieľať

BRATISLAVA 22. októbra (WEBNOVINY) - Viac ako 440 zmien navrhuje Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR v novele trestného poriadku, ktorú rezort spravodlivosti predložil minulý týždeň do vládneho medzirezortného pripomienkovania. "Dve tretiny týchto zmien sú legislatívno-technické," uviedla dnes na tlačovej besede k novele Trestného poriadku (TP) štátna tajomníčka MS SR Anna Vitteková. Zmeny sa podľa Vittekovej týkajú celého TP, jeho hlavných ustanovení, prípravného konania, hlavného pojednávania, konania pred súdom ako aj odvolacieho konania.

Jednou z významných zmien, s ktorou novela TP počíta, je rozšírenie radov vyšetrovateľov o vyšetrovateľov z vojenskej polície a colnej správy. "Pomerne významnou zmenou sa javí nová úprava spôsobu zaznamenávania priebehu hlavného pojednávania a verejného zasadnutia," povedal generálny riaditeľ sekcie trestného práva MS SR Štefan Minárik o predloženej novele TP. Podľa neho hlavná zmena v tejto oblasti spočíva v tom, že o spôsobe zaznamenávania priebehu bude rozhodovať predseda senátu s prihliadnutím na konkrétne možnosti a situáciu na jednotlivých súdoch.

Zmeny sa dotknú aj rozhodovania o väzbe, kde návrh novely vychádza z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. MS navrhuje zapracovať do TP možnosť predĺženia väzby, ak sa odsúdený po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku odvolá. Až do právoplatnosti rozsudku navrhuje MS predĺžiť súčasne platnú lehotu väzby o tri roky. "Je to na diskusiu, či je táto lehota dostatočná," povedal o návrhu Minárik, podľa ktorého je toto jedna z tém, ktorú bude rezort spravodlivosti riešiť po medzirezortnom pripomienkovom konaní. "Zásadná myšlienka umožniť súdu samostatný dôvod väzby spočívajúci v tomto rozhodnutí ale zrejme podporí verejnosť," povedal Minárik.

Navrhovaný TP upúšťa od ustanovenia agenta provokatéra. "Agent ako taký je potrebný a ostáva zachovaný v TP. Upúšťa sa od agenta provokatéra. Upúšťa sa od toho, aby štát mohol niekoho naviesť na spáchanie trestného činu a potom toho navedeného usvedčuje ten, kto ho naviedol a nakoniec je navedený odsúdený," povedal o návrhu Minárik. MS tiež navrhuje vypustiť ustanovenie o beztrestnosti spolupracujúceho obvineného. "Ostáva zachovanie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného," informoval Minárik. Rozdiel je podľa Minárika v tom, že návrh vypúšťa definitívne zastavenie trestného stíhania ešte v štádiu konania. MS chce takto dosiahnuť, aby obvinený spolupracoval až do právoplatného ukončenia prípadu, v ktorom by už potom vystupoval ako svedok, a aby aj po odsúdení iných, usvedčených páchateľov viedol tento svedok v skúšobnej lehote poriadny život.

Zmeny sa týkajú aj predsúdneho konania. "K zmenám dochádza v začatí trestného stíhania vo veci a na to nadväzujú aj pravidlá pre vznášanie obvinení," informoval Minárik. Podľa neho sa na MS pomerne často stretávajú so sťažnosťami občanov, ktorí poukazujú na to, že v niektorých prípadoch sa koná ako proti neznámemu páchateľovi, hoci zo skutkovej vety v uznesení o začatí trestného stíhania je jasné, o ktorú osobu ide. "Je nepredstaviteľné, aby ako neznámy páchateľ bol stíhaný napr. znalec, ktorý podal posudok v konkrétnej veci. Alebo konateľ firmy, ktorý v konkrétnej veci vystupoval ako konateľ. To sú identifikovateľné osoby už zo spisu," uviedol Minárik.

Medzi zmeny, ktoré sa týkajú súdneho konania, patria aj zmeny kompetencií samosudcov. "Navrhujeme, aby samosudca mohol rozhodovať o všetkých prečinoch a zločinoch. Len v obzvlášť závažných zločinoch by rozhodoval senát," informoval Minárik. MS tak vychádza zo skúsenosti, že na súdoch majú problém so získavaním prísediacich sudcov. Z tohto dôvodu, že často nebýva kompletne zložený senát, sa pojednávania odročujú. Samosudcovia by preto mali zefektívniť súdne konanie. Kvalitu a zákonnosť ich rozhodovaní majú podľa Minárika zabezpečovať odvolacie súdy. "Krajské súdy majú byť tými súdmi, ktoré zabezpečia zákonnosť konania, rozhodnutí súdov nižšieho stupňa. Túto úlohu nemožno prenášať formou mimoriadnych opravných prostriedkov na Najvyšší súd," povedal Minárik.

SITA


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Gašparovič si želá lepšiu ekonomickú spoluprácu so Španielskom
<< predchádzajúci článok
Jedenásť krokodílov je v Thajsku stále na úteku