Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

22. marca 2017

VIDEO: Na Primaciálnom paláci odhalili tabuľu obetiam povodní



Najstaršie stopy o povodni na Dunaji sú z roku 1012. Za najväčšiu povodeň za ostatných 500 rokov sa považuje povodeň z augusta 1501, ktorá bola podľa SVP spôsobená abnormálnymi zrážkami v celom povodní horného Dunaja.



Zdieľať
Najstaršie stopy o povodni na Dunaji sú z roku 1012. Za najväčšiu povodeň za ostatných 500 rokov sa považuje povodeň z augusta 1501, ktorá bola podľa SVP spôsobená abnormálnymi zrážkami v celom povodní horného Dunaja. Foto: TASR
Bratislava 22. marca (TASR) – Pamätnú tabuľu obetiam povodní v Bratislave dnes odhalili na fasáde bratislavského Primaciálneho paláca. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), spoločne so zástupcami ministerstva životného prostredia a hlavného mesta, si aj takto pripomenul dnešný Svetový deň vody. Na rieke Dunaj, ktorá Bratislavou preteká, sa za posledných 500 rokov vyskytlo viac ako 100 povodní. Tie spôsobili veľké materiálne škody a vyžiadali si aj ľudské obete. Ich presný počet nie je známy, z historických záznamov však možno predpokladať, že išlo o stovky ľudí.


"Odhalením tabule sme si chceli pripomenúť povodne, ktoré spôsobili aj straty na životoch. O to viac nás to povzbudzuje k tomu, aby sme boli aktívnejší v boji proti veľkej vode, takisto je potrebné uchopiť tento fenomén z hľadiska nedostatku vody a sucha," povedal štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla. Slovensko podľa jeho slov momentálne čelí komplikovaným výzvam, týkajúcich sa zmeny klímy a extrémnych prejavov počasia.

Najstaršie stopy o povodni na Dunaji sú z roku 1012. Za najväčšiu povodeň za ostatných 500 rokov sa považuje povodeň z augusta 1501, ktorá bola podľa SVP spôsobená abnormálnymi zrážkami v celom povodní horného Dunaja. V Bratislave bola pravdepodobne najväčšia povodeň v roku 1516. Jednou z najdesivejších záplav bola ľadová povodeň z roku 1947, kedy bola zatopená stará Petržalka a obyvatelia museli byť evakuovaní. V novodobej histórii boli najväčšie povodne v roku 1954 a 2002.

"Všetky tieto povodne nám ukázali, že protipovodňovú ochranu musíme neustále vylepšovať. V roku 2006 až 2009 sme vybudovali protipovodňovú ochranu Bratislavy zo štrukturálnych fondov vo výške 30 miliónov eur a môžeme pokojne vyhlásiť, že ak by sme ju nemali, tak v roku 2013 by Bratislavu zasiahla veľká povodeň," povedal riaditeľ Odštepného závodu Bratislava SVP Jozef Dúcz.

Pre námestníčku bratislavského primátora Ľudmilu Farkašovskú je pekným symbolom, že pamätná tabula je umiestnená na fasáde Primaciálneho paláca, ktorý je podľa nej srdcom Bratislavy. Tabuľa má okoloidúcim pripomínať, že voda je, podobne ako ostatné živly, dobrým sluhom, ale môže byť aj zlým pánom. "Dunaj nás celé stáročia z času na čas presviedča o svojej sile a svedčia o tom povodňové značky v našom meste. Jedna z nich je na rohu Primaciálneho paláca z 5. februára 1850 a pripomína ničivú povodeň, ktorá si vyžiadala šesť ľudských životov. Keď sa pozriete na tú značku, tak voda v centre mesta siahala po krk," priblížila Farkašovská.

Námestníčka upozornila, že povodne stále nie sú minulosťou a sú dôsledkom aj ľudskej ľahostajnosti k životnému prostrediu. "Ak si nevezmeme ponaučenie z toho nešetrného správania sa k prírode, tak nás to doženie o pár rokov v oveľa väčších dimenziách," povedala.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
VIDEO: V parlamente budú premietať Únos a hovoriť o zrušení amnestií
<< predchádzajúci článok
Korčok hodnotí vlaňajšok: Teroristické hrozby sa premietali do činov