Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

25. februára 2017

VIDEO: Predstavujeme obec Borovce, jej územie osídlili už v neolite



Na snímke budova, v ktorej sídli obecný úrad, pošta a materská škola v obci Borovce v okrese Piešťany 24. februára 2017.



Zdieľať
Na snímke budova, v ktorej sídli obecný úrad, pošta a materská škola v obci Borovce v okrese Piešťany 24. februára 2017. Foto: TASR/Martin Palkovič


Borovce 25. februára (TASR) – Obec Borovce pri Piešťanoch je výnimkou z pravidla, že každá dedina na Slovensku má ako poznávacie znamenie svoj charakteristický kroj. Odev, ktorý nosili predchodcovia dnešných Borovčanov, má základy v piešťanskom kroji, avšak prvky typické iba pre túto obec by bolo ťažké na ňom hľadať. Dôvodom je, že obyvateľstvo sa v Borovciach po desaťročia miešalo vďaka prisťahovalcom z Oravy a Kysúc.

"Naša obec bola vždy poľnohospodárska. Zemepáni tu mali veľkostatok a na sezónne práce povolávali lacnú pracovnú silu z iných regiónov. Postupom času sa mnohí z poľnohospodárskych robotníkov aj s rodinami u nás usadili," povedal pre TASR starosta Boroviec Ivan Šiška. Zaujímavé podľa neho je, že tento fenomén sa dotkol iba ich a v susedných obciach sa nevyskytol.

Pokojná atmosféra obce ničím nenaznačuje, že má za sebou bohatú a dlhú minulosť a je jedným z dôležitých archeologických nálezísk Slovenska. Encyklopédia obcí spomína, že osídlenie nastalo v neolite – odkryté boli sídliská volútovej, želiezovskej a lengyelskej kultúry s hromadným nálezom štiepaných pazúrikových nástrojov, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, nálezy maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej a velaticko–baierdorfské nálezy z mladšej doby bronzovej, rímskobarbarské sídlisko z rozhrania 2. a 3. storočia a veľké slovanské žiarové pohrebisko zo 7. až 8. storočia.

"Pohrebisko sa nachádzalo v dnešnej zastavanej zóne smerom na obec Rakovice. Dve desaťročia u nás výskum robila archeologička Danica Staššíková-Štukovská s pozoruhodnými výsledkami," uviedol Šiška. Kopalo sa podľa jeho slov vo dvoroch, odkopávalo sa pod domami. Hroby vydali mnohé vzácnosti, okrem iných aj na Slovensku i v Európe unikátny šperk – bronzovú schránku na ostatky svätých, ktorú možno spájať s počiatkami christianizácie. Dnes po vykopávkach, ktoré sa realizovali od 80. do 90. rokov, už takmer niet stopy, hoci pri väčších stavbách v tejto lokalite je potrebný dozor pamiatkarov doteraz.

Dôkazom, že Borovce boli vždy poľnohospodárske sídlo, je aj erb obce, ktorý má v červenom štíte symbol sv. Vavrinca - zlatý vavrínový veniec. Na zachovanej pečati z roku 1719 je obraz sv. Vavrinca s ražňom v pravej a palmovou ratolesťou v ľavej ruke. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1262 ako Borey. Neskôr v roku 1263 ako Bory, roku 1773 ako Borovce, maďarsky Vágbory, nemecky Borowitz. Do roku 1388 bola kráľovským majetkom, potom Borovce kráľ Žigmund daroval vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc, ktorý mal sídlo v Beckove. Stiborovcom patrili do roku 1430. V 16. storočí sa stali zemianskou obcou, patrili rôznym šľachticom. V r. 1560 išlo o Pavla, Ľudovíta a Katarínu Bory a Jána Redneky. Neskôr sa objavujú aj zemepáni Očkayovci, Vietorisovci, Bosányiovci a iní. Po roku 1900 vystriedal zemianskych vlastníkov viedenský barón, veľkostatkár Springer, ktorý začal najímať spomínaných sezónnych robotníkov zo severného Slovenska.
Na snímke Kostol sv. Vavrinca v obci Borovce v okrese Piešťany 24. februára 2017. Foto: TASR/Martin Palkovič

Po vpáde Turkov v roku 1599 celá obec ľahla popolom. V roku 1600 sa v Borovciach uvádzajú iba štyri domy, ostatné boli spálené. V r. 1831 vypukla v dedine epidémia cholery. Matriky uvádzajú vo farnosti vyše sto mŕtvych. Vojny a choroby ovplyvňovali aj počet obyvateľov. V roku 1787 tu žilo 589 obyvateľov, roku 1900 - 755, roku 1940 - 935, roku 1970 - 1063.

Smutnou kapitolou novodobej histórie obce je násilná smrť kňaza Štefana Poláka priamo na fare v roku 1987. Páchateľ vraždy nebol doteraz odhalený, pretrváva podozrenie, že za ňou stojí komunistický režim. "Dvadsaťtri rokov sme nemali odvtedy farnosť, obnovili sme ju v roku 2011," povedal Šiška. K pamiatkam obce patrí národná kultúrna pamiatka - kostol zasvätený sv. Vavrincovi. Postavili ho v rokoch 1777 až 1781 na mieste pôvodného, ktorý tam stál už v roku 1332.

Obec ponúka pokoj vidieka a blízkosť mesta

Obec Borovce, kde žije v súčasnosti okolo tisícky obyvateľov, leží z pohľadu neďalekého mesta Piešťany v rade pred obcami Rakovice a Veselé. A to až tak blízko, že ich od seba oddeľujú iba tabule s označením obce. Môže sa preto stať, že menej pozorný alebo neznalý vodič, ak prehliadne koncové tabule, si nevšimne, že prešiel troma dedinami naraz. Na tachometri mu pribudne dovedna šesť kilometrov.

Mohlo by to nabádať k myšlienke, prečo sa tri takéto dediny nezlúčia do jednej väčšej, no podľa slov starostu Boroviec Ivana Šišku k tomu nikdy neinklinovali. Každá sa vyvíjala po svojom, má vlastnú históriu i budúcnosť. I keď v súčasnosti si vo viacerých oblastiach pomáhajú či suplujú niektoré činnosti, teraz napríklad v školstve.

V Borovciach pred dvoma rokmi zrušili základnú školu pre malý počet žiakov. Deti teraz dochádzajú za vyučovaním z prevažnej miery do Rakovíc. Ich rodičia za zamestnaním tiež cestujú, a to do rôznych smerov. V blízkosti je nielen svetoznáme kúpeľné mesto, ale aj elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, Vrbové, vo Veselom sú poľnohospodárske ovocné plantáže, tiež zhruba 26 kilometrov vzdialené krajské mesto Trnava so svojimi pracovnými príležitosťami. Materskú školu si však Borovčania zachovali a začína do nej chodiť čoraz viac škôlkarov, čo starostu teší. Ale k lekárovi deti i dospelí cestujú prevažne do Veselého, kde je aj matrika pre všetky tri obce.

Ich domovská obec tiahnuca sa popri hlavnej ceste z Nového Mesta nad Váhom do Trnavy v dĺžke 2,5 kilometra poskytuje pohodlie vidieckeho bývania v kombinácii s dostupnosťou služieb mesta. Záujem preto o bývanie v nej je a teraz je aktuálna výstavba na troch desiatkach pozemkov v réžii súkromného investora, míňajú sa i ďalšie pozemky a staršie domy. Muži na starostovskom kresle a aj ich predchodcovia ako predsedovia národného výboru sa snažili pre svojich spoluobčanov vybudovať fungujúcu infraštruktúru.

"Súčasné centrum Boroviec – kultúrny dom, pošta, materská škola - sa začalo stavať v 50. rokoch za Júliusa Bukovčáka," povedal Šiška. Po Ladislavovi Anderovi "zostal" dom smútku či športový klub, vodovod a plynovod sú dielom starostu Milana Šimončiča. Vybudovanie časti kanalizácie a zastávok, oprava niektorých miestnych komunikácií, oplotenie cintorína sa realizovalo za Ladislava Adamčíka.

Pôsobenie súčasného starostu Šišku bude v kronike zapísané ako obdobie, keď sa napríklad postavili dve bytovky s 24 obecnými bytmi, opravili sa chodníky, pripravili sa podmienky na výstavbu rodinných domov, budovala sa oddychová zóna za kultúrnym domom, vyčistil sa park, zmodernizovalo verejné osvetlenie a získali sa tak nemalé úspory. Naposledy sa v Borovciach budovala fara. Pred dvoma rokmi skolaudovali novú budovu pre správcu farnosti, ktorú postavili na mieste tej predchádzajúcej, schátranej. Obyvatelia na stavbe brigádovali, robili sa zbierky, čiastočne prispela aj obec, ale najväčší podiel má na tom správca farnosti Patrik Katrinec.

Cyklochodník i múzeum v sýpke sú vo výhľade Borovčanov

Premeniť miestnu sýpku na obecné múzeum je jedným zo snov, čo by si chceli splniť v Borovciach pri Piešťanoch. V ňom by našli miesto exponáty, ktoré vykopali počas dvoch desaťročí trvajúcich archeologických výskumov na rozsiahlom slovanskom pohrebisku v intraviláne obce. Predmety sú uložené podľa starostu Boroviec Ivana Šišku v archeologickom ústave v Nitre i na ďalších miestach, Borovčania by pristali na vyhotovenie replík, aby sa mohli popýšiť svojou výnimočne bohatou históriou.

"Vystavili by sme kel mamuta aj s časťou lebky, mnohé šperky, náradie, zbrane a ďalšie vzácne artefakty, veď archeológovia objavili viac ako 400 hrobov v lokalite dnešnej zástavby," povedal starosta. Historická budova sýpky je na tento účel veľmi vhodná, obec chce podniknúť kroky, aby ju získala do svojho majetku, lebo teraz je vo vlastníctve štátu v správe Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch. Prozaickejšiu alternatívu dosiahnutia zámeru vlastného múzea má obecný úrad v podkroví svojej budovy. Doteraz svedectvo o mimoriadnych nálezoch prezentovali Borovce iba na putovnej výstave fotografií.
Na snímke bývalá sýpka v obci Borovce v okrese Piešťany 24. februára 2017. Foto: TASR/Martin Palkovič

Múzeum je ušľachtilým, nie však prvoradým cieľom miestnej samosprávy. Tá sa musí starať predovšetkým o zlepšovanie kvality života súčasníkov a trápi ju nedobudovaná kanalizácia a nedostatok chodníkov. "Je to trochu problém. Na niektorých miestach sa tieto dva zámery križujú. Niekde potrebujeme vybudovať chodník a vieme zároveň, že tadiaľ povedie kanalizácia a bude ho treba rozbiť. Potom je rozhodovanie ťažké," povedal Šiška.

Obec podľa starostových slov hospodári ročne so zhruba 300.000 eurami bez dotácií. Potrebovali by dať do poriadku aj miestne komunikácie, ktoré "len tak každý rok lepíme". "Chceme sa pustiť aj do rekonštrukcie kultúrneho domu, znížiť jeho energetickú náročnosť," dodal Šiška. Postaviť by chceli k štyrom obecným bytovkám s celkovými 36 bytmi nájomné rodinné domy pre mladé rodiny a vytvárať tak podmienky pre udržanie si mladých ľudí v obci. Vybudovať nové detské ihriská, športoviská pre deti, mládež aj dospelých a taktiež dokončiť revitalizáciu parku, aby slúžil pre oddych obyvateľov.

Priorita Boroviec, ale aj okolitých obcí združených v Mikroregióne nad Holeškou, je cyklochodník. Jeho prvá etapa má spájať Veľké Kostoľany s Trebaticami trasou dlhou zhruba desať kilometrov, na nej ležia aj Borovce. "Ide predovšetkým o bezpečnosť našich ľudí dochádzajúcich do práce a detí dochádzajúcich do susedných Rakovíc do školy na bicykloch," uviedol starosta Boroviec. Cyklochodník má byť zapojený do systému cyklotrás, napojiť by sa mal na pripravovaný chodník Vrbové-Piešťany. Financovaný by mal byť z európskych fondov.

Opustenú základnú školu by Borovčania chceli časom využiť na sociálne účely a premeniť ju na zariadenie pre seniorov s dennou aj celodennou starostlivosťou. Takáto služba v obci i na okolí by pomohla podľa Šišku riešiť narastajúci počet seniorov, ktorí potrebujú odbornú pomoc. „Robíme k tomu prvé kroky, ale celodenná starostlivosť je organizačne i finančne náročná. Preto zvažujeme aj alternatívu pričleniť sa k niektorému fungujúcemu zariadeniu na okolí a pôsobiť ako jeho pobočka. Rokovania sa už začali,“ informoval Šiška.

Pri organizovaní podujatí pomáhajú obci seniori i OZ Vavrinec

Oslava fašiangov je jedným z tradičných podujatí, ktoré si nenechajú ujsť v Borovciach pri Piešťanoch. Už v nedeľu 26. februára bude v kultúrnom dome vyhrávať na fašiangovom posedení skupina Borovienka, podávať sa budú šišky, fánky i pečená klobása a folkloristi nezabudnú pochovať basu. Na plagáte sú ako organizátori uvedení popri obecnom úrade občianske združenie Vavrinec a Jednota dôchodcov Slovenska. A to sú podľa slov starostu Boroviec Ivana Šišku dve agilné zoskupenia, ktoré oživujú obec rôznymi podujatiami.

Úplné prvenstvo v aktivitách patrí seniorom. "Oni boli zvyknutí angažovať sa aj v mladších rokoch, robili divadlo, boli dobrovoľnými hasičmi, ženy boli vo zväze žien, pokročilejší vek nie je pre nich dôvod s tým prestať," teší sa starosta. Pochvaľuje si aj združenie Vavrinec, ktoré pôsobí pri miestnej fare a robí viaceré projekty, brigády a aktuálne aj zbierku na opravu miestneho kostola.

Borovce majú niekoľko ďalších podujatí, ktoré sa konajú so železnou pravidelnosťou každý rok. "Stavanie mája spojené so súťažou vo varení guľáša, Katarínske bravčové hody, oslavy Dňa matiek a Dňa detí, vianočné trhy, maškarný ples," vymenoval starosta. Výbornou aktivitou organizovanou Mikroregiónom nad Holeškou, o ktorej starosta rád hovorí, je Cyklo Holeška Tour.

Borovce sú súčasťou Mikroregiónu nad Holeškou, ktorý združuje 14 obcí a mesto Vrbové. "Tento rok bude 11. ročník, trasa meria vyše 40 kilometrov a prechádza katastrami členských obcí mikroregiónu, takto sa navzájom spoznávame. Vlani sa na akcii zúčastnilo 350 ľudí, tento rok bude štart vo Vrbovom," dodal Šiška.

Mnohé z aktivít sú zachytené v publikácii História obce Borovce, ktorú vydali v roku 2012 k 750. výročiu prvej písomnej zmienky. Jej zostavovateľom je Marián Klčo. "A aj pri tomto veľmi pomáhali naši dôchodcovia a kronikárka Vilma Kosáková," uviedol Šiška. Aj v tomto roku vyjde v Borovciach kniha. Na jeseň sa pripravuje vydanie publikácie o zavraždenom miestnom kňazovi Štefanovi Polákovi k 30. výročiu jeho úmrtia.

Bývalý starosta Ladislav Ander rádiostanicu na bicykli domov nedoviezol

Dvadsať rokov boli Borovce pri Piešťanoch na jeden deň v roku hlavným mestom. To aspoň v ponímaní nadšencov pre rádioamatérstvo, ktorí sa do obce vždy v prvú júnovú sobotu schádzali z celého Slovenska i Česka. Zásluhu má na tom bývalý starosta Ladislav Ander, sám zanietený rádioamatér. Z regionálneho podujatia sa mu postupne podarilo urobiť veľké stretnutie aj s hosťami zo zahraničia.

"Prichádzalo okolo 400 až 650 ľudí," povedal Ander pre TASR. Bola to zhruba polovica počtu obyvateľov vtedajších Boroviec, čo bolo na oživení ruchu v obci výrazne poznať. V miestnom kultúrnom dome sa stretli tí, ktorí sa medzitým kontaktovali a poznali len cez rádiové vlny, okrem diskusií sa vždy konala aj burza potrebných náležitostí pre tento druh koníčka. "Okrem našincov chodili ľudia z Poľska, Maďarska, Rakúska, len kvôli nám prišli aj hostia z Kanady, USA, Švajčiarska i Juhoafrickej republiky," dodal Ander, ktorý sa doteraz do éteru hlási značkou OM2ALA.

Rádioamatérske stretnutia sa pod jeho taktovkou konali v rokoch 1995 až 2014. Potom s tým skončil a akcia tiež. "Hlásil sa už môj vyšší vek a v posledných ročníkoch som to ťahal v podstate už sám," konštatoval. A tak prenechal obľúbený júnový termín organizátorom v iných miestach a na stretnutia už chodí iba ako účastník. Za svoju rádiostanicu si však sadne, ako povedal, každý deň. "O štvrtej hodine ráno. Naladíme sa, porozprávame, už na mňa priatelia čakajú. Niekedy mi vyjde čas aj popoludní, podľa toho, koľko je roboty doma," uviedol.

K rádioamatérstvu Ander pričuchol ešte v polovici 60. rokov na vojenčine. "Zaradili ma k radistom. O morzeovke som vedel, iba že je to bodka-čiarka," povedal. Po návrate pracoval u spojov, potom prešiel do samosprávy, ale naplno sa koníčku začal venovať, až keď pôsobenie na obecnom úrade zavŕšil. "Rádiostanicu aj s príslušenstvom som si zadovážil od staršieho kolegu v Čachticiach. Vybral som sa tam po ňu bicyklom, naložil ju, no po ani nie troch kilometroch som skončil. Bicykel sa rozpadol, stokilovú záťaž nevydržal," zaspomínal Ander na začiatky.

Dodnes opatruje možno tisícku lístočkov, ktoré si rádioamatéri zvykli posielať na potvrdenie spojenia. Teraz je však už doba iná. "V čase internetu už niet až taký veľký záujem. Ale to čaro, keď sa na nejakej frekvencii ozve hlas z krajiny vzdialenej aj tisíce kilometrov, je nezameniteľné, internet ho nenahradí," povedal. On sa takto spojil s rovnako "postihnutými" kolegami v Číne, Čile, Austrálii, Japonsku, na Novom Zélande, Argentíne i ďalších krajinách.

Rádioamatérstvo je na ústupe, ale on hneď vie, idúc autom, kde rádioamatér býva. "Pozerám po strechách, uvidím anténu a som v obraze," povedal.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
OKS: Zlo komunizmu a fašizmu nie je len vecou minulosti
<< predchádzajúci článok
Krvavá dráma v Michalovciach: Žena pri hádke zabila manžela nožom