Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

26. marca 2014

Vláda schválila stratégiu adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky klímy



Na snímke vľavo minister obrany Martin Glváč a vpravo minister životného prostredia Peter Žiga počas 100. schôdze vlády SR



Zdieľať
Na snímke vľavo minister obrany Martin Glváč a vpravo minister životného prostredia Peter Žiga počas 100. schôdze vlády SR Foto: TASR/Martin Baumann
Bratislava 26. marca (TASR) - Prispôsobiť sa nepriaznivým zmenám klímy v nasledujúcich rokoch je cieľom materiálu, ktorý dnes schválila vláda.


Stratégiu adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky klímy predložil minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD). Odôvodnil to tým, že Slovensko zatiaľ nemá k dispozícii dokument, ktorý by prepojil scenáre zmeny klímy, očakávané dôsledky s proaktívnymi opatreniami.

„My vnímame zmeny klímy, aj na spoločnosti, aj na tom, akým spôsobom sa príroda vyvíja,“ priblížil dnes materiál novinárom Žiga. Najväčšie problémy sú podľa neho v rámci ochrany vôd - z hľadiska dodávky pitnej vody pre obyvateľstvo a ochrany proti povodniam.

Stratégia pripomína, že povinnosťou našej krajiny včas identifikovať a realizovať preventívne adaptačné opatrenia a minimalizovať tak významné ekonomické a sociálne náklady v budúcnosti. Zdôrazňuje, že príprava stratégie prebieha súbežne s prípravou Partnerskej dohody na roky 2014-2020. Opatrenia by tak mali byť realizované s využitím eurofondov.

Za obdobie 1881 – 2010 sa na Slovensku pozoroval rast priemernej ročnej teploty vzduchu asi o 1,7 °C, pokles ročných úhrnov dažďa v priemere asi o 0,5 percenta. Klesá aj relatívna vlhkosť vzduchu, tiež snehová pokrývka do výšky 1000 metrov takmer na celom území Slovenska, stúpajú výpary a klesá vlhkosť pôdy. Postupne sa vysušuje najmä juh Slovenska.



Počasie na Slovensku sa stáva viac extrémnym. Charakteristickým znakom sú zmeny v premenlivosti klímy. Príkladom sú za sebou, v krátkom časovom intervale idúce extrémne suchý rok 2003 a čiastočne aj 2007, extrémne vlhký rok 2010 a mimoriadne suchý rok 2011 a čiastočne aj 2012, vyratúva stratégia.

Očakáva sa, že sa priemery teploty budú postupne u nás zvyšovať o 2 až 4 °C v porovnaní s priemermi obdobia 1951 – 1980. Ročné úhrny zrážok by sa nemali podstatne meniť, skôr sa predpokladá ich mierny nárast, predovšetkým na severe Slovenska. Pretože sa očakáva teplejšie počasie v zime, tak až do výšky 900 m n. m. bude snehová pokrývka nepravidelná a častejšie sa budú vyskytovať zimné povodne.

„Pre Slovensko by naplnenie scenára so štvorstupňovým globálnym oteplením mohlo znamenať zvýšenie priemernej ročnej teploty o 5 až 6 °C, čo je obrovský skok, ktorý by mal výrazný negatívny vplyv na biosféru, produkciu potravín, ale aj zdroje pitnej vody a zdravie obyvateľstva. Adaptácia na tieto klimatické podmienky by bola spojená s enormne vysokými nákladmi,“ konštatuje stratégia.

Zabrániť alebo minimalizovať riziká a negatívne dôsledky zmeny klímy by podľa ministerstva mala kombinácia opatrení zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov s opatreniami, ktoré znížia zraniteľnosť človeka a ekosystémov a umožnia ich adaptáciu.

Stratégia navrhuje celý rad opatrení pre najrôznejšie oblasti. K najvýznamnejším patria tie, ktoré sú zamerané na vodné zdroje a vodné hospodárstvo. Slovensko by tak malo napríklad dbať na trvalo udržateľný manažment mokradí a lesov, malo sa usilovať o revitalizáciu rašelinísk a obnovu mokradí, podporovať opatrenia na zadržanie vody v krajine.

Varovanie pred výkyvmi počasia

Samosprávam potom napríklad stratégia odporúča koncipovať urbanistickú štruktúru miest tak, aby v nich lepšie cirkuloval vzduch, zvýšiť podiel zelene a vodných plôch v nich, či podporovať zamedzovaniu prílišného sa prehrievania budov, napríklad ich lepšou orientáciou na svetové strany.

Stratégia navrhuje chrániť zdravie obyvateľstva aj tým, že vytvorí systém včasného varovania pre prípad extrémnych výkyvov počasia, že sa rozšíri sieť staníc, ktoré monitorujú alergény v ovzduší, alebo že sa vytipujú zdravotnícke zariadenia vhodné na riešenie potencionálnych katastrof zapríčinených extrémnym počasím a zvýši sa ich pripravenosť.

V oblasti dopravy envirorezort navrhuje používanie asfaltových zmesí, ktoré sú odolnejšie voči narastajúcim extrémnym vplyvom počasia, či napríklad zdokonaľovanie drenážnych systémov, alebo v oblasti železničnej dopravy realizovať preventívne výrob stromov popri dráhach, ktoré v prípade extrémneho počasia môžu spôsobiť komplikácie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Zahraniční investori v SR neočakávajú tento rok rozmach hospodárstva
<< predchádzajúci článok
Gipsy Food Festival opäť oživí bratislavské ulice a reštaurácie