Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

09. apríla 2016

Vlasta Burian, majster improvizácie, sa narodil pred 125 rokmi



V roku 1891 sa narodil český herec - komik, spevák, divadelný riaditeľ, divadelný a filmový režisér Vlasta Burian



Zdieľať
V roku 1891 sa narodil český herec - komik, spevák, divadelný riaditeľ, divadelný a filmový režisér Vlasta Burian Foto: Reprofoto TASR
Liberec/Bratislava 9. apríla (TASR) - Český herec - komik, spevák, divadelný riaditeľ Vlasta Burian je známy z komédií, napríklad Funebrák, Anton Špelec, ostrostřelec, Tři vejce do skla alebo Ducháček to zařídí. Narodil sa v Liberci (dnes Česko) 9. apríla 1891 a v sobotu uplynie od jeho narodenia 125 rokov.


Vlastu Buriana možno označiť za kráľa českých komikov, jeho osud ho však povláčil od výšin slávy až po potupu väzenia a zákaz vystupovania. K jeho rehabilitácii došlo až v roku 1994 po Nežnej revolúcii (1989) a zaslúžil sa o ňu sudca, ktorý ho pri prvom súde v roku 1945 oslobodil. Buriana v roku 1948 odsúdili na základe vynúteného svedectva herečky Lídy Baarovej za údajnú kolaboráciu s fašizmom na tri mesiace väzenia, pokutu pol milióna korún a zhabanie celého majetku. Osudnou sa mu stala vynútená účasť v rozhlasových skečoch, v ktorých v roku 1941 počas Protektorátu Čechy a Morava parodoval Jana Masaryka (Jan Masaryk počas druhej svetovej vojny pôsobil v exilovej vláde prezidenta Československej republiky Edvarda Beneša v britskom Londýne).



V 30. a 40. rokoch 20. storočia bol Vlasta Burian najpopulárnejším českým hercom. Na jeho filmoch sa dodnes smejú celé generácie Čechov a Slovákov, neopakovateľné boli aj jeho kabaretné vystúpenia. Jeho herectvo bolo postavené na improvizácii, humore a satire. Stvárnil najrôznejšie povolania a charaktery a vynikajúco parodoval všetko patetické, vznešené, aristokratické. Hereckú postavu chápal ako montáž premien. Nerešpektoval autorský text a svojím improvizovaním na scéne vlastného divadla vytváral každý deň nové dielo a zabával takmer dvadsať rokov (1925-1944) jeho preplnené hľadisko.



Svoju neuveriteľnú popularitu a najmä bohatstvo (za účinkovanie vo filmoch dostával desaťnásobne vyššie honoráre, ako iní, tiež výborní herci) si plným priehrštím užíval.

Vlasta Burian, vlastným menom Josef Vlastimil Burian, sa narodil 9. apríla 1891 v českom Liberci, kde prežil prvých desať rokov. V roku 1901 sa rodina presťahovala do českej Prahy na Žižkov. Od mladosti mu na celý život ostal veľký záujem o šport, ktorý však predstihovalo herectvo.



Mladý Burian začínal svoj herecký život vedľajšími úlohami v pražských scénach Divadlo na Vinohradech a Švandovo divadlo, vystupoval aj v kabaretoch (napríklad Rokoko, Červená sedma) a v nich sa už pred prvou svetovou vojnou stal miláčikom publika.

Významným v jeho živote bol rok 1925, kedy sa 1. septembra uskutočnilo prvé predstavenie jeho vlastného divadla - Divadla Vlasty Buriana (DVB), ktoré od roku 1930 získalo vlastné priestory v novom paláci na atraktívnom mieste a spolu s ďalšími umeleckými aktivitami sa stalo centrom kultúrneho života Prahy. Dramaturgia divadla bola zameraná na uplatnenie Burianovho improvizačného talentu a v tomto zmysle dochádzalo aj k úpravám hier. Po druhej svetovej vojne Burian o divadlo prišiel, v súčasnosti v jeho priestoroch pôsobí Divadlo komedie.



Prvé úlohy na striebornom plátne získal v nemých filmoch, účinkoval v štyroch a potom až do roku 1956 hral v 36 zvukových filmoch, väčšinou v komédiách. Jeho prvým filmom bola dnes už stratená verzia komédie Tu ten kámen (1923). Pre zvukový film ho objavil režisér Karel Lamač, ktorý s Burianom nakrútil komédiu C. a k. polní maršálek a tento film odštartoval Burianovu hviezdnu kariéru. Jeho komediálny kumšt využívalo mnoho ďalších významných českých režisérov, napríklad Martin Frič, Miroslav Cikánek, Vladimír Slavínský, Jan Sviták vo filmoch, napríklad On a jeho sestra (1931), To neznáte Hadimršku (1931), Lelíček ve službách Sherlocka Holmese (1932), Funebrák (1932), Anton Špelec, ostrostřelec (1932), Pobočník Jeho Výsosti (1933), Tři vejce do skla (1937), Ducháček to zařídí (1938), Když Burian Prášil (1940), Provdám svou ženu (1941), Ryba na suchu (1942) a iných. S Čeňkom Šlégrom a Ladislavom Bromom Burian režíroval komédiu Ulice zpívá, kde stvárnil netypickú postavu bývalého klauna Emila Berušku.



V roku 1948 Buriana na základe vykonštruovaných obvinení odsúdili. Keď sa dostal z väzenia, pretĺkal sa veľmi ťažko. V roku 1950 požiadal o zrušenie zákazu vystupovania. Jeho žadosť posúdili kladne a rozhodnutie sa objavilo aj v tlači. Vrátil sa na divadelné dosky a venoval sa estrádnej činnosti, hoci často v nedôstojných podmienkach.

Po prechodenom zápale pľúc, ktorý dostal pri vystúpeniach v nevykúrených vidieckych sálach, zomrel v Prahe 31. januára 1962 vo veku nedožitých 71 rokov na pľúcnu embóliu. Pochovali ho na pražskom Vinohradskom cintoríne.

Ostatky kráľa komikov a jeho manželky Niny, ktorá ho životom verne sprevádzala v časoch slávy aj zatratenia a ktorá ho prežila len o pár mesiacov, preniesli vo februári 2002 medzi elitu českého národa na Vyšehradský cintorín v Prahe.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Podľa Francisa Bacona má veda obohatiť ľudský život
<< predchádzajúci článok
Búrlivý život bonvivána Hugha Hefnera trvá už 90 rokov