Vo Veľkej Mači otvorili Pamätník slobody slova. Pripomína Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú – FOTO

Na mieste vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači v okrese Galanta v sobotu otvorili Pamätník slobody slova. Má byť miestom spomienky na dva zmarené mladé životy, ale aj pripomienkou spoločnej zodpovednosti chrániť slobodu slova, pravdu a spravodlivosť. Slávnostné otvorenie sa konalo za účasti rodín Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, predstaviteľov verejného života a hostí zo Slovenska i zahraničia.

Pamätník slobody slova stál 650-tisíc eur

Trnavský samosprávny kraj investoval do vybudovania pamätníka 650-tisíc eur, o jeho výstavbe rozhodli krajskí poslanci. Údržbu a prevádzku areálu na mieste, kde pôvodne stál rodinný dom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, bude zabezpečovať Vlastivedné múzeum v Galante. Múzeum zároveň uchováva predmety z ich pozostalosti vrátane známej pôvodnej brány s nápisom Láska je silnejšia ako zlomoc. Pamätník na Brezovej Ulici vo Veľkej Mači je sprístupnený bezplatne denne od 90:00 do 19:00 v zimných mesiacoch od 09:00 do 16:00.



„Pre rodiča je veľmi ťažké stáť na mieste, kde prišiel o syna. Dnes však cítim aj vďaku. Za to, že Ján a Martina nebudú zabudnutí. Tento pamätník bude pripomínať ich život, ale aj to, že pravda a sloboda slova majú zmysel. Ďakujem všetkým, ktorí pomohli, aby tu dnes mohol stáť,“ povedal pri otvorení pamätníka Jozef Kuciak, otec Jána Kuciaka.

Fotogaléria k článku: Rekonštrukcia vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači

„Osem rokov od vraždy stále čakáme na úplnú spravodlivosť. Rodiny Jána a Martiny predovšetkým. A spolu s nimi aj celá spoločnosť. Nech nám toto miesto pripomína, že nesmieme rezignovať na slobodu, spravodlivosť ani pravdu, nech je akokoľvek nepohodlná,“ poznamenal trnavský župan Jozef Viskupič.

Víťazný návrh pracuje s motívom naklonenej roviny

Architektonická podoba pamätníka vzišla výtvarno-architektonickej súťaže, do ktorej bolo predložených 30 návrhov. Zvíťazil návrh Záhrada od architektov Benjamína Brádňanského a Víta Haladu a výtvarníka Martina Piačeka. Pracuje s motívom naklonenej roviny ako metafory vychýlenia spoločnosti z rovnováhy. Pamätník tvorí vstupný pavilón zapustený do terénu a spomienková záhrada, ktorá návštevníkov vedie do pokojného pietneho priestoru.