14. januára 2006
Techniku, ktorú vynašli experti z laboratórií Veredus ešte v júli, považuje aj oddelenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre chrípkové ochorenia v Austrálii za veľmi presnú a extrémne citlivú.
Na zistenie, či je technika schopná pracovať aj s mierne odlišným typom vírusu H5N1, ktorého výskyt zaznamenali v Európe, je potrebné vykonanie ďalších testov. Singapurské úrady uviedli, že mesačne by krajina mohla vyprodukovať až 100 000 kusov testovacej techniky
a predávať ju do ázijských krajín a krajín strednej a východnej Európy. Techniku použili aj minulý mesiac v Indonézii na objavovanie prípadov ľudského nakazenia sa vtáčou chrípkou.
Úspech techniky spočíva v použití častí genetického materiálu, vlastného vírusu H5N1, ktoré uložia do génu v testovaných vzorkách podozrivého tkaniva. Tieto vzorky následne prejdú procesom polymerizácie, chemickej reakcie, pri ktorej sa molekuly látok zlučujú do väčších celkov a v priebehu nie-koľkých minút sa potvrdí alebo vyvráti prítomnosť vírusu u ľudí či hydiny.
Vysoko patogénny vírus H5N1 si vyžiadal už najmenej 78 ľudských obetí. Vedci sa obávajú, že by mohol zmutovať do podoby,
v ktorej by sa ľahko šíril medzi ľuďmi a mohol tak vyvolať globálnu pandémiu. Obete vtáčej chrípky v Turecku sú prvými prípadmi ľudského úmrtia od roku 2003 mimo územia východnej Ázie.
(TASR, Singapur, foto archív)