Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

03. apríla 2014

Za zabíjanie demonštrantov na Majdane môže byť zdpovedná aj ruská FSB



Predstavitelia tzv. silových štruktúr na Ukrajine dnes prezentovali predbežné výsledky vyšetrovania násilností počas nedávnych protivládnych demonštrácií v Kyjeve.



Zdieľať
Kyjev 3. apríla (TASR) - Predstavitelia tzv. silových štruktúr na Ukrajine dnes prezentovali predbežné výsledky vyšetrovania násilností počas nedávnych protivládnych demonštrácií v Kyjeve.

Lekári odnášajú na nosidlách zraneného demonštranta počas násilných zrážok v centre Kyjeva Foto: TASR/AP

Vyplynulo z nich, že zásah proti demonštrantom a opozičným aktivistom sa zrejme plánoval aj za účasti ruskej Federálnej bezpečnostnej služby. Cielené zabíjanie majú podľa nich na svedomí príslušníci jednotiek osobitného určenia Alfa a Berkut.

K zabíjaniu protivládnych demonštrantov v centre Kyjeva dochádzalo "pod priamym vedením" zosadeného ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, uviedol dnes šéf Rady bezpečnosti Ukrajiny (SBU) Valentyn Nalyvajčenko.

Nalyvajčenko dnes spolu s ministrom vnútra Arsenom Avakovom a generálnym prokurátorom Olehom Machnyckým na tlačovej konferencii v Kyjeve zverejnil doterajšie výsledky vyšetrovania streľby do účastníkov nedávnych protivládnych demonštrácií v Kyjeve, ktorá si od 18. do 20. februára vyžiadala desiatky obetí a zranených. Samotný Janukovyč z krajiny ušiel 21. februára.

Protivládni demonštranti nesú postreleného policajta počas potýčky s poriadkovou políciou na Námestí nezávislosti v Kyjeve 19. februára 2014. Foto: TASR/AP


Podozrenia, ktoré k nemu nové vedenie krajiny v súvislosti s udalosťami na Majdane vznáša, Janukovyč vytrvalo odmieta. Minister vnútra však dnes obvinil bývalé vedenie krajiny, že vydalo trestuhodný rozkaz, v dôsledku ktorého sa do "mlynčeka na mäso" dostal obrovský počet ľudí.

Ako informovala agentúra UNIAN, Nalyvajčenko tiež uviedol, že v sídle SBU sa v čase vrcholiacich nepokojov nachádzalo 26 agentov ruskej tajnej služby - Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorí sa zapojili do plánovania operácií na ukončenie protestov na Majdane. Operácie mali kódové názvy Vlna a Bumerang.

Prvá skupina pracovníkov FSB na Ukrajinu pricestovala ešte koncom decembra, ďalšia koncom januára. Vyšetrovatelia majú k dispozícii informáciu, že ich previezli na výcvikovú základňu SBU neďaleko Kyjeva, kam údajne natiahli aj káble vládnych liniek. Nalyvajčenko dodal, že k agentom FSB prichádzal "podať hlásenie" vtedajší šéf SBU Oleksadr Jakymenko.

"Máme dôvod domnievať sa, že skupiny FSB sa podieľali na plánovaní a vykonaní tzv. protiteroristickej operácie, ktorá bola fakticky naplánovaná na zorganizovanie zabíjania aktivistov," uviedol Nalyvajčenko a dodal, že vyšetrovatelia majú celý okruh otázok, s ktorými sa chcú obrátiť na Vyšetrovací výbor Ruskej federácie.

Aktivisti minútou ticha vzdávajú hold nad demonštrantmi, ktorí prišli o život počas potýčok s poriadkovou políciou na Námestí nezávislosti v Kyjeve 20. februára 2014. Foto: TASR/AP


Informoval tiež, že v druhej dekáde januára Rusko nákladnými lietadlami na Ukrajinu prepravilo 5100 kilogramov výbušnín ruskej výroby a ďalšieho materiálu. Lietadlá pristáli na letisku Hostomeľ pri Kyjeve, kam ich vypravili z podmoskovského Čkalovska. Nalyvajčenko uviedol, že ruské úrady musia vysvetliť, kto bol objednávateľom výbušnín a zbraní a na aký účel ich mal použiť.

Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov zasa informoval, že únosy demonštrantov z Námestia nezávislosti provládnymi provokatérmi koordinoval šéf mediálneho holdingu Kontakt Viktor Zubrickyj, napojený na zosadeného ministra vnútra Vitalija Zacharčenka.

Vyšetrovaním sa zistilo, že provládni provokatéri sa aktívne zúčastňovali aj na ďalších represiách voči protivládnym aktivistom.

Avakov informoval, že vyšetrovatelia sa osobitne zaoberali streľbou na Institutskej ulici, kde prišlo o život 17 ľudí. Polícia pozná mená zasahujúcich príslušníkov jednotiek osobitného určenia Berkut a stanovuje mieru ich zodpovednosti.

Minister spresnil, že vyšetrovanie streľby na Institutskej ulici je rozdelené do štyroch káuz: prvá sa týka streľby ostreľovačov, druhá prípadov usmrtenia v prestrelke - "podľa všetkého zo strany policajtov", tretia sa zaoberá podozrením, že smrť demonštrantov spôsobili provokatéri, a štvrtou kauzou je vyšetrovanie prípadov, keď o život prišli príslušníci bezpečnostných zložiek.

Protivládny protestujúci kráča okolo horiaceho auta s kvetmi v ruke v Kyjeve 21. februára 2014. Foto: TASR/AP


Pre podozrenie zo streľby do ľudí, ku ktorej došlo 20. februára počas protivládnej demonštrácie v okolí kyjevského Námestia nezávislosti, zatkli už 12 príslušníkov kyjevskej jednotky osobitného určenia Berkut. Medzi zadržanými je aj veliteľ, ktorý svojim podriadeným vydával strelné zbrane, informoval dnes hovorca ukrajinskej generálnej prokuratúry Vasilij Zoria. Túto informáciu na tlačovej konferencii potvrdil aj minister Avakov.

Nalyvajčenko spresnil, že zadržaní spolupracujú s vyšetrovateľmi. Dodal však, že časť príslušníkov oddielov Alfa a Berkutu sa po Janukovyčovom zosadení skryla na Krym, ktorý sa medzičasom stal subjektom Ruskej federácie. Ich zadržanie a vypočutie označil za veľmi dôležité.

Príslušníci špeciálnych ukrajinských jednotiek Berkut. Foto: TASR/AP


Okrem toho uviedol, že 108 ozbrojených príslušníkov jednotky Alfa sa 18. februára pripravovalo na útok na Dom odborov, kde v tom čase sídlil hlavný štáb protivládnych demonštrantov. Od útoku, ktorý chceli podniknúť zo strechy, ich odradil požiar v budove.

Generálny prokurátor v súvislosti s tým informoval, že vyšetrovatelia pripúšťajú zámerné podpálenie budovy aktivistami s cieľom zabrániť útoku oddielov osobitného určenia.

Príslušníci Alfy a Berkutu potom počas ďalších dvoch dní zaujali pozície na budovách v blízkosti Námestia nezávislosti a strieľali na ľudí na uliciach.

Protivládne nepokoje na Ukrajine vypukli 21. novembra 2013, keď vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova napriek dlhodobým prípravám odmietla podpísať asociačnú zmluvu s EÚ. Ako dôvod uviedla nedostatočnú podporu ukrajinskej ekonomiky zo strany EÚ v podmienkach, keď Rusko pohrozilo, že po podpísaní asociačnej zmluvy zablokuje dovoz ukrajinskej produkcie do Ruska.

Po relatívnom upokojení situácie na prelome rokov sa protivládne demonštrácie obnovili znova v polovici januára po tom, ako parlament kontroverzným spôsobom schválil balík zákon obmedzujúcich možnosti občanov vyjadriť protest. Radikálne ladení demonštranti vtedy pristúpili aj k obsadzovaniu vládnych budov, a to nielen v Kyjeve, ale aj v regiónoch, najmä v západnej časti krajiny.

Mohutné protivládne nepokoje sa v Kyjeve obnovili znova 18. februára, keď potýčky demonštrantov s policajnými zložkami i provládnymi provokatérmi v niektorých častiach mesta prerástli v podstate do pouličných bojov medzi radikálne ladenými demonštrantami a príslušníkmi bezpečnostných zložiek, ktorým bola na sebaobranu vydaná aj ostrá munícia. Veľmi výbušná situácia si vynútila rokovania medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a lídrami opozície, ktorí 21. februára prijali plán krokov zahŕňajúci predčasné prezidentské voľby, vytvorenie vlády národnej jednoty a návrat k ústave z roku 2004, ktorá výrazne obmedzila právomoci hlavy štátu v prospech parlamentu a vlády.

Krátko na to však Janukovyč i viacerí ministri jeho vlády opustili Kyjev či Ukrajinu. Parlament Janukovyča 22. februára odvolal z funkcie a na 25. mája stanovil termín predčasných prezidentských volieb. Funkciu prezidenta zastáva predseda parlamentu Oleksandr Turčynov. Svojich funkcií sa ujala aj nová vláda, ktorej predsedom je Arsenij Jaceňuk.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Pacientom s chronickou chorobou pľúc má pomôcť nový nadačný fond
<< predchádzajúci článok
R. Kaliňák: Streľba polície na auto s civilistami sa deje pravidelne