Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

30. júna 2008

Za zhoršením kvality demokracie v II. štvrťroku je stav v médiách



Hodnotenie kvality demokracie v II. štvrťroku sa oproti prvým trom mesiacom zhoršilo, keď súhrnný index poklesol z 2,6 na 2,8. "Tento pokles bol spôsobený zásadnejším zhoršením v jednej oblasti, a to ...



Zdieľať
BRATISLAVA 30. júna (WEBNOVINY) - Hodnotenie kvality demokracie v II. štvrťroku sa oproti prvým trom mesiacom zhoršilo, keď súhrnný index poklesol z 2,6 na 2,8. "Tento pokles bol spôsobený zásadnejším zhoršením v jednej oblasti, a to je oblasť nezávislých médií," povedal dnes na tlačovej besede analytik Miroslav Kollár. V ostatných troch hodnotených oblastiach - demokratické inštitúcie a právny štát, legislatíva, ľudské a menšinové práva sa tak zásadne vývoj nezhoršil, aby sa to prejavilo v celkovom hodnotení. "To neznamená, že sa neobjavili isté problémové body, kde sme museli starostlivo zvažovať, aby sme nepristúpili k zhoršeniu ratingu," dodal Grigorij Mesežnikov z IVO. Oblasť zahraničnej politiky sa neznámkuje. Najproblematickejšou udalosťou v oblasti nezávislých médií a médií verejnej služby bolo prijatie nového tlačového zákona v podobe, ktorá nezohľadňuje zásadné pripomienky domácich aj zahraničných organizácií a vyznačuje sa neliberálnou dikciou v jednotlivých ustanoveniach a možným nesúladom s Ústavou SR, konštatuje sa v hodnotení. Podľa Kollára, ak sa ešte aj dnes niekto tvári, že zmyslom novej legislatívy je zlepšiť kvalitu novinárskej práce, už prax v prvých týždňoch ukazuje, že toto od nej nemožno očakávať. Je len symptomatické, že ako prvý využil nový zákon Vladimír Mečiar, ktorý žiadal opravu nie skutkového tvrdenia, ale názor vyslovený v komentári. Druhý problematický moment bol vývoj v Slovenskej televízii (STV) a Slovenskom rozhlase (SRo) po obmene rád. Kollár poukázal na rýchlu voľbu nového riaditeľa STV Štefana Nižňanského a jeho neznalosť problematiky prechodu na digitálne vysielanie. "Neviem si predstaviť, že zodpovedný kontrolný orgán môže za riaditeľa zvoliť človeka, ktorý preukáže, že nemá základné vedomosti o tomto projekte a dokonca ani nevie, že bol prijatý zákon, ktorý mu vytvára nejaké rámce," povedal a dodal, že z tohto pohľadu má obavy, či výber bol urobený na základe primárne profesionálnych kritérií. V prípade SRo Kollár poukázal na postup Rozhlasovej rady, ktorá prijala uznesenie, že riaditeľka rozhlasu Miloslava Zemková porušila zákon v súvislosti s kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Z právneho stanoviska je otázne, či toto rozhodnutie je relevantné, na druhej strane je toto uznesenie vnímané ako začiatok jej odvolávania. Podľa zákona o SRo ak totiž rada v priebehu šiestich mesiacov dvakrát skonštatuje porušenie zákona, je to jeden z dôvodov na odvolanie, dodal Kollár. Upozornil tiež, že spoločenský konsenzus o užitočnosti médií verejnej služby, ktorý je jediným legitímnym dôvodom ich existencie, je oveľa slabší, ako to na prvý pohľad vyzerá. V oblasti demokratických inštitúcií a právneho štátu sa prejavil nový trend, a to snaha dominantných politických síl zasahovať do existujúceho systému deľby moci tak, aby niektoré orgány získali právomoci, ktoré im neprislúchajú. Týka sa to parlamentu a snáh zriadiť vyšetrovacie výbory, povedal Mesežnikov. Tradície parlamentarizmu na Slovensku vytvorenie takýchto orgánov nepredpokladajú. "Máme iné ústavné tradície a najmä pri výkone moci, ktorý sa vyznačuje dominanciou väčšinového princípu, sú isté obavy, že vznik podobných vyšetrovacích výborov môže byť iba nástrojom v rukách parlamentnej väčšiny na oslabenie opozície," zdôraznil. S parlamentom súvisí aj ďalšia znepokojujúca udalosť, a to kauza falšovania podpisu poslanca, nejednoznačný postoj predsedu parlamentu, rozpačitý prístup orgánov činných v trestnom konaní. Analýza IVO tiež poukazuje na trendy kriminalizácie v politickom zápase koalície s opozíciou, kde predovšetkým zástupcovia koalície verbálne kriminalizujú nielen konkrétnych opozičných politikov, ale aj celé strany. Týka sa to káuz tunelovania tunela Branisko, či procesu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. V legislatíve ide najmä o politicky účelovú zmenu zákonov. "Miera komplexnosti legislatívy zostala nezmenená, je pomerne nízka, prevažujú novely zákonov," dodal s tým, že nových noriem bolo prijatých pomenej. Koaliční poslanci málo zohľadňujú návrhy, ktoré prichádzajú z medzinárodných organizácií, opozície, či dotknutých profesijných organizácií. Oblasť dodržiavania ľudských a menšinových práv sa zásadnejšie nezlepšila, oblasť zahraničnej politiky Martin Bútora zhrnul konštatovaním, že Slovensko pokročilo v plnení integračných priorít a záväzkov voči NATO, pôsobenie našich diplomatov je úspešné, pretrváva silný akcent na ekonomickú spoluprácu s Ruskom, ktorá ma aj istý politický podtón a pretrvávanie zamrznutých vzťahov na najvyššej politickej úrovni s Maďarskom. Cieľom projektu IVO Barometer je pravidelne štvrťročne hodnotiť stav kvality demokracie na Slovensku v piatich kľúčových oblastiach: demokratické inštitúcie a právny štát; legislatíva; ochrana a dodržiavanie ľudských a menšinových práv; nezávislé médiá a médiá verejnej služby; zahraničná politika z euro-integračného a transatlantického aspektu. Experti tiež stanovia ratingy pre každú oblasť (okrem zahraničnopolitickej), na ich základe je vyrátaný priemerný rating IVO Barometra. Hodnota ratingu/známky IVO Barometra sa pohybuje na škále jedna až päť, pričom známka 1,00 vyjadruje optimálny stav kvality demokracie podľa štandardov a porovnávacích kritérií uplatňovaných na pôde Európskej únie a Rady Európy v oblasti stability inštitúcií, politickej demokracie, ľudských práv a slobôd. SITA

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Množstvo poistencov podáva zúčtovanie posledný deň
<< predchádzajúci článok
Mugabeho stúpenci bijú a upaľujú bielych farmárov