Zakladatelia múzea v Beluji dúfajú, že hrnčina neupadne do zabudnutia

Beluj 4. októbra (TASR) - Približne od jari tohto roka je v malej dedinke Beluj, rozprestierajúcej sa pod Sitnom, pre verejnosť prístupné múzeum, ktoré približuje históriu a význam belujskej hrnčiny. V budove bývalej evanjelickej fary zriadila múzeum historička umenia Tatiana Drímaj Recká s manželom Antonom. "Dúfame, že aj vďaka tejto činnosti neupadne zase belujské hrnčiarstvo do zabudnutia na minimálne ďalších 120 rokov. Pretože od smrti posledného hrnčiara v roku 1983 až do roku 1990 bola táto hrnčina neznáma," uviedla pre TASR Drímaj Recká.

Expozícia múzea je rozdelená na dve časti. V dedine okrem významných hrnčiarov kedysi žili a pôsobili aj viacerí známi evanjelickí farári ako Ján Holuby či Gustáv Andrej Štollman. Práve jemu je venovaná časť expozície, dobovo zariadená izba. "Štollman ako evanjelický farár sem prišiel v roku 1781, kedy to už bola významná a bohatá obec. Nepôsobil len ako rehoľník, ale bol aj osobným priateľom Andreja Kmeťa. Od začiatku mali veľmi osobné a pracovné vzťahy. Spolu zakladali Slovenskú muzeálnu spoločnosť a on prvý začal s reálnym zbieraním artefaktov tejto hrnčiny," priblížila Drímaj Recká s tým, že bol tiež aktívnym literátom.

Druhá časť muzeálnej expozície je venovaná tunajšiemu hrnčiarstvu. Najstarší písomný záznam o hrnčiaroch v Beluji je zo začiatku 17. storočia. Výskyt tohto remesla v tomto období podľa Drímaj Reckej dokazujú aj nedávne archeologické nálezy.

Expozíciu podľa jej slov riešili multidisciplinárne. Okrem reálnych exponátov obsahuje fotografické exponáty v mierke 1:1 či video premietané na veľkorozmerné plátno. Všetky približujú originály belujskej hrnčiny, ktoré sú v súčasnosti uložené v depozitoch. "Donedávna sme mali na jedno naše dedinské podujatie prepožičané originály z banskobystrického Stredoslovenského múzea, do budúcnosti riešime zapožičanie originálov zo Slovenského národného múzea v Martine. Teraz vystavujeme archeologické nálezy, črepy a celé nádoby, ktoré sa našli na pôde miestnej fary," priblížila zakladateľka múzea.

Belujská hrnčina je podľa Drímaj Reckej veľmi cenná a lukratívna keramika. Na Slovensku už bežne nie je predajná, väčšinou sa dá nadobudnúť na zahraničných aukciách. Ako ďalej vysvetlila, do roku 1990 bola považovaná za odnož pukanskej keramiky. Obe keramiky sú veľmi príbuzne technologicky riešené. Belujská sa však odlišuje tým, že dekor je vyškrabávaný a objavujú sa na nej najmä florálne motívy, zatiaľ čo na pukanskej figurálne motívy. "Tu sa zobrazovali na krčahoch honosné dekoratívne kvetové motívy, ktoré boli doplnené lascívnymi alebo vtipnými prísloviami," dodala Drímaj Recká.

Expozícia múzea sa v súčasnosti nachádza v budove evanjelickej fary, ktorú jeho zakladatelia obývajú. V prípade záujmu preto odporúčajú ohlásiť svoju návštevu vopred. V budúcnosti by chceli múzeum nielen rozšíriť, ale aj presťahovať do dvojpodlažnej sýpky, ktorá sa nachádza na dvore fary. Pre havarijný stav v súčasnosti sýpku rekonštruujú.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR