Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

09. mája 2015

Zoznámte sa s obcou Lehota: Nájdete tu vyrezané stromy



V obci Lehota v okrese Nitra s 2280 obyvateľmi pribudlo za necelé dva roky vyše 110 obyvateľov. Starosta Milan Chmelár tvrdí, že boom bývania v meste sa skončil a do obce sa začali vracať mladí ľudia, ktorí oceňujú kvalitu bývania ...



Zdieľať
V obci Lehota v okrese Nitra s 2280 obyvateľmi pribudlo za necelé dva roky vyše 110 obyvateľov. Starosta Milan Chmelár tvrdí, že boom bývania v meste sa skončil a do obce sa začali vracať mladí ľudia, ktorí oceňujú kvalitu bývania na dedine. Na snímke erb obce Lehota, okres Nitra. Foto: TASR/Henrich Mišovič


Lehota 9. mája (TASR) – V obci Lehota v okrese Nitra s 2280 obyvateľmi pribudlo za necelé dva roky vyše 110 obyvateľov. Starosta Milan Chmelár tvrdí, že boom bývania v meste sa skončil a do obce sa začali vracať mladí ľudia, ktorí oceňujú kvalitu bývania na dedine. "Blízkosť krajského mesta, blízkosť rýchlostnej cesty a popritom tiché a pokojné bývanie urobili z Lehoty lukratívnu lokalitu." Ľudia prichádzajú do obce napriek tomu, že nestavia nájomné byty. "Nie je o ne záujem. Mladí si radšej kúpia a zrekonštruujú starý dom alebo postavia nový," tvrdí starosta.

V histórii obce sa prudký nárast obyvateľov prejavil aj negatívne – kapacita materskej školy zrazu nepostačuje. Navštevuje ju 66 detí, na osem už nezostalo v škôlke miesto. Preto sa obec rozhodla kapacitu rozšíriť dostavbou novej a rekonštrukciou starej časti. Na prízemí vznikne herňa, na poschodí spálňa pre ďalších 24 detí. Kapacita materskej školy sa tak zvýši na 86 až 92 detí. "Cez prázdniny by sme chceli škôlku odstaviť a počas dvoch mesiacov zrekonštruovať starú časť materskej školy tak, aby mohli deti od začiatku septembra riadne nastúpiť. Do konca roka by mala byť dokončená aj prístavba a nadstavba materskej školy," skonštatoval starosta. Celkové náklady na rekonštrukciu a dostavbu dosiahnu 220.000 až 260.000 eur vrátane zastrešenia terasy. Všetky práce robí obec svojpomocne a s pomocou verejnoprospešných pracovníkov. Rekonštrukcii materskej školy predchádzala minuloročná rekonštrukcia kuchyne, do ktorej obec investovala 12.000 eur. Základnú školu v obci navštevuje 146 žiakov, kapacita školy je podľa starostu vyhovujúca.

Ďalšou očakávanou investíciou v Lehote bude výstavba kanalizácie. "Skúmame možnosť napojiť sa tlakovou kanalizáciou na Nitru. Žiadosti o financie na dobudovanie kanalizácie sa budú podávať v septembri – októbri, musíme to dovtedy stihnúť." Predpokladaná investícia do kanalizácie je celkovo šesť miliónov eur. V štádiu príprav je aj projekt priameho napojenia Lehoty na rýchlostnú cestu R1. V priebehu budúceho roka plánuje obec revitalizovať svoju centrálnu zónu a vybudovať námestie. V rámci revitalizácie by mala vzniknúť oddychová zóna s fontánou a parkovacími miestami. Odhadované náklady by sa mali pohybovať na úrovni 800.000 eur.

Choré vyrezané stromy žijú v obci ďalej vďaka dielam O. Práznovského

Staré, poškodené a vyrezané stromy v obci Lehota v okrese Nitra žijú vďaka rezbárovi Ondrejovi Práznovskému aj naďalej. Z vyrúbaných stromov zhotovil doteraz osem sôch, z ktorých každá má svoju históriu. Na snímke jedna z drevených sôch. Foto: TASR/Henrich Mišovič
Staré, poškodené a vyrezané stromy v obci Lehota v okrese Nitra žijú vďaka rezbárovi Ondrejovi Práznovskému aj naďalej. Z vyrúbaných stromov zhotovil doteraz osem sôch, z ktorých každá má svoju históriu. Neďaleko pútnického miesta, kaplnky, stojí Včela – symbol života. "Chorý, bútľavý pagaštan konský ohrozoval kaplnku, museli sme ho vypíliť. V najspodnejšej časti stromu bola bútľavina, z ktorej vyletel roj včiel. Tak vznikol nápad pretaviť tento symbol života do už nežijúceho stromu, ktorý takto žije aj naďalej," skonštatoval starosta Lehoty Milan Chmelár.

Pod dvojsochou anjela strážneho s Pannou Máriou na cintoríne horia denne sviečky, postávajú a debatujú pri nej ľudia. Pred kultúrnym domom je umiestnená socha ženy s dieťaťom v lehotskom kroji s džbánom, z ktorého ponúka vylisovaný olej. "V chotári Lehoty sa v minulosti pestovalo konope, z ktorého sa lisoval olej. Preto sme dostali prezývku olejári, dodnes nás tak okolité obce oslovujú," skonštatoval Chmelár.

Na júlové stretnutie Lehoťanov a Lhotanov z celého Slovenska a Česka je pripravená slavobrána s nápisom "Lehota vás víta!" Osadená bude práve pri príležitosti slovensko-českého stretnutia Lehôt, pravdepodobne však zostane na svojom mieste aj po skončení podujatia. Najnovšia socha, na ktorej rezbár pracuje, je socha Vodníka. "Borovica, z ktorej bude vytvorená, pochádza zo škôlky. Museli sme ju vyťať, bránila výstavbe. Vodník bude umiestnený pri potoku," skonštatoval starosta.

Rezbár Práznovský, bývalý starosta Lehoty, vytvoril už vyše tisíc diel. Vystavené sú aj v Grécku, Maďarsku, Česku, Luxembursku, Nemecku, Rusku, Chorvátsku, Rakúsku, USA i vo Francúzsku. V Hriňovej stoja jeho tri sochy – dvojmetrový fujarista, štvormetrový Bača s heligónkou a Janko Hraško v lyžici. Za svoj najväčší úspech považuje výstavu, ktorú usporiadal v nemeckom Ostenburgu, kde na mieste urobil z kameňa a samorastu sochu Hitlera omotaného do ostnatého drôtu.

Na Krvavých Šenkoch vyčíňali zbojníci, strašidlá aj mafiáni

Strašidelné príbehy sa už roky spájajú s Krvavými Šenkami, ktoré sú časťou Lehoty. Bývalý starosta Ondrej Práznovský je zberateľom týchto príbehov a príbehom o zbojníkoch verí. Súčasný starosta Milan Chmelár tvrdí, že strašidelným historkám neverí, no zároveň priznáva, že do Krvavých Šenkov nikdy nechodí potme.

„Keď niečo potrebujem, idem tam cez deň, nikdy som tam nebol v noci.“ Obyvatelia tejto časti, žije ich tam šesť, majú v otázke strašidiel jasno. „Žijeme tu už vyše tristo rokov, susedia štyristo, a žiadne strašidlo sme tu nikdy nevideli,“ ironicky odpovedajú na otázky o strašidlách. Menej zhovorčiví sú však pri historkách o miestnych mafiánoch. Síce pripúšťajú, že práve v Krvavých Šenkoch sa delili milióny ukradnuté v nitrianskej pobočke VÚB a svoje by vedeli rozprávať aj miestne okolité lesy, radšej však hovoria o strašidlách.
Strašidelné príbehy sa už roky spájajú s Krvavými Šenkami, ktoré sú časťou Lehoty. Bývalý starosta Ondrej Práznovský je zberateľom týchto príbehov a príbehom o zbojníkoch verí. Súčasný starosta Milan Chmelár tvrdí, že strašidelným historkám neverí, no zároveň priznáva, že do Krvavých Šenkov nikdy nechodí potme. Na snímke opustená bytovka v Krvavých Šenkoch, v časti obce Lehota, okres Nitra. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Podľa starej historky dostali Krvavé Šenky svoj názov podľa hostinca, ktorý tu niekedy stál. „Kupci ho navštevovali na polceste z Levíc do Hlohovca. Zbojníci ich v hostinci opíjali, zachlomoždili a obrali o peniaze,“ hovorí starosta. Záhady sa však Krvavým Šenkom nevyhýbajú dodnes. „Každý, kto prechádza Krvavými Šenkami, rýchlo zistí, že sa tu nedá telefonovať, nie je tu signál. Pred Šenkami aj za Šenkami pritom signál je, len v osade nie.“

Strašidlá údajne videli ľudia aj v miestnej schátranej, polorozpadnutej a neobývanej bytovke. Niektorí odvážlivci tam dokonca zachytili na mobil pohybujúce sa tiene či postavy, ktoré ďalej šíria strašidelné meno Krvavých Šenkov. Možno už čoskoro si ich budú môcť pozrieť na vlastné oči cyklisti. Starosta uvažuje o vybudovaní cyklotrasy, ktorá by viedla práve týmto miestom. „Keby sa nám podarilo vytvoriť cyklotrasu z Nitry – Klokočiny, okolo Metra a penziónu Hofer, vedúcu cez Krvavé Šenky na Párovské Háje a späť, bola by to pekná trasa pre cyklistov, pretože sú tu krásne lokality,“ konštatoval.

Tisícky Lehoťanov a Lhotanov sa v júli stretnú v Lehote pri Nitre

Vystúpenia folklórnych súborov, fujaristov, gajdošov, súťaže, spoločenské posedenia, ale aj 35. snem zástupcov slovenských Lehôt a českých Lhot sa sústredí v tomto roku do Lehoty v okrese Nitre. Práve v tejto obci sa uskutoční tradičné stretnutie Lehôt a Lhot, na ktorom organizátori očakávajú do 3000 účastníkov.

Na snímke obce Lehota, okres Nitra. Foto: TASR/Henrich Mišovič
„Je to viac, ako má naša obec obyvateľov, takže toto stretnutie pripravujeme vyše roka. Ubytovanie, sociálne zariadenia, doprava, parkovanie, program, to všetko musí byť pripravené už niekoľko týždňov pred termínom stretnutia, pretože niektorí českí Lehoťania už avizovali, že prídu dva týždne pred samotným stretnutím,“ konštatoval starosta Lehoty Milan Chmelár. Stretnutie sa uskutoční od 3. do 5. júla tohto roka. Počet účastníkov závisí najmä od počasia, tvrdí starosta. Na Slovensku je 41 obcí, ktoré sú nositeľmi názvu Lehota, v Českej republike ich je zhruba 270. Na minuloročnom stretnutí sa zúčastnili zástupcovia približne 70 obcí, minimálne toľko ich očakávajú aj v Lehote pri Nitre.

Podľa starostu boli doteraz úspešnejšie stretnutia Lehôt a Lhot v Česku, na Slovensko chodí menej účastníkov. „Je to najmä tým, že viac Lehôt je práve v Česku a Slovensko je pre mnohé z nich priďaleko. Sú v tom však aj iné príčiny,“ tvrdí. Tá hlavná súvisí s financiami. „Samotné náklady na organizáciu, vystúpenia, to vieme utiahnuť. No keď musíme zaplatiť 5000 eur Slovenskému zväzu autorov, to je likvidačné. Viem, že zákon je taký, aký je, no v tom je rozdiel medzi nami a Čechmi.“ Starosta tvrdí, že stretnutie Lehôt a Lhot nie je o podnikaní, o peniazoch, je to o niečom úplne inom. „Za tie roky sa na stretnutí stretávajú viaceré generácie Lehoťanov, od starých rodičov až po vnukov. Stretávajú sa aj mladí ľudia, tú atmosféru treba zažiť.“

Obec Lehota pripravuje už v týchto dňoch vyše dvojhektárovú plochu, ktorá bude slúžiť ako kempingový tábor a parkovisko. Do areálu bude viesť hneď zo začiatku Lehoty spevnená prístupová cesta, ktorá bude slúžiť ako obchvat a umožní vytvoriť v centre obce pešiu zónu. „Ubytovanie si budú účastníci už tradične zabezpečovať sami v stanoch, my vytvoríme priestor na ich postavenie. Sociálne zariadenia budú k dispozícii v dostatočnom množstve rovnako ako sprchy, ktoré budú zabezpečené v kempingu i v priestoroch športového klubu,“ tvrdí starosta.

Na mieste bývalej radarovej základne by mala vyrásť rozhľadňa

Na snímke miesto bývalej radarovej základne v obci Lehota, okres Nitra. Foto: TASR/Henrich Mišovič
Krásne vyhliadky na Zobor, Nitru a v prípade priaznivého počasia až na Nové Zámky ponúka náučný chodník, ktorý vedie chotárom obce Lehota v okrese Nitra. Je možné, že v budúcnosti pribudne na trase aj rozhľadňa, plánuje starosta Lehoty Milan Chmelár. Tá by mala vyrásť na mieste bývalej radarovej základne. „Počas vojny patrila Nemcom, videli z nej až do Budapešti. Základňa bola zbombardovaná a po skončení vojny zanikla. Dnes z nej zostali len obrovské betónové pätky,“ konštatoval Chmelár.

Náučný chodník pripravovala obec niekoľko rokov, až pred dvoma rokmi sa jej podarilo získať na jeho budovanie financie prostredníctvom mikroregionálneho partnerstva MAS VITIS z dotácie Nitrianskeho samosprávneho kraja. V súčasnosti má náučný chodník Aba Lehota, pomenovaný po zakladateľovi Lehoty, ktorým bol kómes Aba z rodu Hunt-Poznan, sedem zastávok. Jednotlivé stanovištia sú pomenované podľa zachovalých názvov lokalít Lehoty. Informačné tabule obsahujú mapku a popis miesta. V budúcnosti by malo pribudnúť ďalších osem zastávok, čím sa skompletizuje okruh chotárom Lehoty.

Jedna zo zastávok povedie aj popri krypte nad Lehotou, ktorá je dominantou východnej časti obce. Vznik tejto stavby je úzko spätý so zrušením poddanstva a následnou komasáciou pôdy v 19. storočí, keď sa na území Rakúsko–Uhorska sceľovali pozemky. Kryptu dal údajne postaviť geodet Sándor Mész, ktorý sa významne podieľal na vynájdení novej metódy geodetického merania. Mész si toto miesto vyhliadol ako miesto svojho posledného odpočinku. Presný počet osôb pochovaných v krypte nie je nikde uvedený, predpokladalo sa, že sú tam pochovaní štyria ľudia – Mész, jeho manželka a dvaja potomkovia.

Starosta Chmelár však tvrdí, že podľa dostupných najnovších informácií sa história krypty začína meniť. „Dozvedel som sa, že kryptu postavili pôvodní majitelia rolí, ktorí tam pochovali svoju dcéru. Tá mala tragicky zahynúť počas poľnohospodárskych prác. Takže je možné, že je tam pochovaných viac ľudí.“ Obec plánuje nielen úpravu okolia kaplnky, ale aj výsadbu štyroch stromov, ktoré pôvodne okolo krypty rástli. Staré stromy však ohrozovali ľudí i samotnú kryptu, preto ich musela obec odstrániť.
Na snímke krypta nad obcou Lehota (okres Nitra), ktorá je dominantou východnej časti obce. Foto: TASR/Henrich Mišovič




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Haváriu vojenského Airbusu prežili s ťažkými zraneniami dve osoby
<< predchádzajúci článok
Práce na bratislavskom športparku Jama sa majú začať v auguste