Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zaujímavosti

28. novembra 2015

Jadrový fyzik: Viem si predstaviť, že by mohol existovať antisvet



Na archívnej snímke pohľad na veľký hadrónový urýchľovač v tuneli v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) v Ženeve.



Zdieľať
Na archívnej snímke pohľad na veľký hadrónový urýchľovač v tuneli v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) v Ženeve. Foto: TASR/AP Photo
 
Bratislava 28. novembra (TASR) – Ukazuje sa, že by mohol existovať zrkadlový obraz nášho sveta, v ktorom by bolo všetko na pohľad rovnaké, len s tým rozdielom, že miesto hmoty by ho tvorila antihmota. Hypotézu pre TASR vyslovil popredný slovenský jadrový fyzik profesor Branislav Sitár, ktorý už 25 rokov pracuje v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN).


Sitár pripomenul, že prestížne laboratórium vo švajčiarskej Ženeve sa okrem štúdia hmoty venuje aj výskumu antihmoty, okrem iného aj možnosti, či by mohla antihmota existovať samostatne. "Už teraz vieme, že antihmota je presný, zrkadlový obraz hmoty," prezradil vedec.

Poukázal pritom na to, že v CERN-e sa napríklad vyrába antivodík, atóm vodíka zložený z anti-protónu a pozitrónu (anti-elektrónu). "Na základe výskumu možno povedať, že antivodík je rovnaký ako vodík, len s opačnými znamienkami," uviedol. Priblížil aj doterajšie výsledky vedeckého experimentu ALICE, na ktorom má práve Slovensko v CERN-e veľmi silné zastúpenie a participujú na ňom tímy z Bratislavy a Košíc. "Tam sa zasa objavujú antijadrá, napríklad antihélium. A vidíme, že je to presný zrkadlový obraz hélia," objasnil Sitár.

Vedci si na základe súčasných poznatkov preto podľa Sitára vedia predstaviť iný priestor, resp. iný vesmír, kde by existovala iba antihmota. "Ukazuje sa, že je možný akýsi antisvet, kde by "antistôl" vyzeral presne ako náš stôl. A v ktorom by existovali antiľudia, ktorí by vyzerali tak ako my," povedal Sitár.

Upozornil však na to, že takéto svety a ani jeho časti by nemohli existovať spoločne. "Ak sa stretnú hmota a antihmota, anihilujú," vysvetlil. "Takže ani ľudia a antiľudia by sa stretnúť nemohli. Lebo by zo stretnutia ostal len veľký záblesk," dodal.

O skúmaní hmoty a antihmoty v CERN-e, možnostiach využitia súčasných poznatkov časticovej fyziky i slovenskom potenciáli v prestížnej organizácii pre jadrový výskum prezradí profesor Branislav Sitár viac v rozhovore, ktorý v agentúrnom servise TASR vyjde v nedeľu (29.11.) v rámci multimediálneho seriálu Osobnosti: tváre, myšlienky.

 

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Vedci z CERN-u objavili nové častice nazývané pentakvarky (14. 7. 2015)
 Najväčší a najvýkonnejší urýchľovač častíc je opäť v prevádzke (5. 4. 2015)
 HEUER: CERN je obrovský sociologický experiment (6. 1. 2014)
 Nikto neverí, že urýchľovač častíc môže vyprodukovať čierne diery (8. 12. 2013)
 Vedci dúfajú, že im Higgsov bozón vysvetlí vznik vesmíru (4. 7. 2012)
 V LHC sa nepodarilo vytvoriť ani len náznaky čiernych dier (20. 12. 2010)
 Vedci vytvorili antihmotu (18. 11. 2010)
 V LHC sa približujú k objavu Higgsovho bozónu (27. 7. 2010)
 Vedci dosiahli v LHC nový rekord (28. 6. 2010)
 CERN prijíma nové krajiny (22. 6. 2010)



nasledujúci článok >>
Nitrianske divadlo uvádza premiéru hry Štyria v ringu
<< predchádzajúci článok
WHO vyzýva svet: Chráňte zdravie občanov pred vplyvmi zmien klímy