Nikdy mi nedali pocítiť, že sú niečo viac

Do veľkého futbalového sveta odišiel ako 22-ročný mladík. Cieľovou stanicou bol Bayer Leverkusen. Po viac než roku prestúpil ako najdrahší slovenský futbalista do milánskeho Interu. Taliani zaňho Nemcom zaplatili takmer 232 miliónov korún. Tajovský rodák Vratislav Greško hrá v súčasnosti v Blackburne Rovers a konečne si doliečil všetky zranenia.
Do Milána ste prišli ako 23-ročný. Čo môže s mladým hráčom urobiť fakt, keď si uvedomí - áno, hrám v Interi Miláno? Trvá to, kým sa s tým človek zžije?
- Áno, aj mne to chvíľu trvalo, našťastie som sa s tým vyrovnal a už to mám za sebou. Môže sa zdať, že som išiel trošku skoro do takého klubu. Lepšie by asi bolo ísť schodík po schodíku, ale tým, že ja som bol v Leverkusene nespokojný so svojou situáciou, sa odchod urýchlil. Určite ho neľutujem. Nabral som nové skúsenosti, zažil som síce aj zlé veci, ale dúfam, že ma to o niečo obohatilo.
Ako to vyzerá po príchode do takého veľkého klubu? Pomáha mladému hráčovi niekto z tímu pri hľadaní bytu alebo pri podobných starostiach?
- Pomáhajú, ale v Miláne je extrémny problém nájsť ubytovanie vhodné pre futbalistov. V čase, keď som prišiel, boli všetky byty futbalistov v zóne San Siro obsadené. Čakal som na januárový termín, či náhodou niekto z klubu neodíde. Nakoniec sa to podarilo, Zamorano odišiel a ja som dostal jeho byt.
Je pravda, že nad vami býval hviezdny Ronaldo, ktorý v tom čase hrával za Inter?
- Áno, bývali sme tam viacerí. Okrem Ronalda aj Hakan Sükür. Inak sa však na takých hráčov pozerá z tribúny a, samozrejme, ja som to bral inak na ihrisku. Stretával som sa s nimi každý deň, bola to pre mňa bežná vec.
Aký je Ronaldo človek? Je namyslený alebo úplný pohoďák?
- Ja som s ním nemal žiadny problém. Pomohol mi radami, nie raz aj mimo ihriska. Celkovo som s Brazílčanmi vychádzal veľmi dobre. Či už to bol Emerson, Ze Roberto alebo terajšia hviezda Interu Adriano. Mal som s nimi vynikajúci vzťah nielen na trávniku.
Aké je to hrať v jednom tíme s takými hviezdami?
- Záleží na tom, či vám dajú pocítiť, že oni sú niečo viac, lebo hrajú za Brazíliu alebo Taliansko a vy len za Slovensko. Mne sa to však nestalo a práve tým si ma získali. Vôbec som necítil žiadne rozdiely, ktoré som predtým zažil v Nemecku.
Bola v tom čase v Interi taká partia, že si občas spolu niekam išli posedieť?
- Chodievali sme niekedy von, ale aj s manželkami. Neboli to však žiadne párty, väčšinou oslava narodenín alebo niečo podobné. Bolo to dobré aj pre naše partnerky, ktoré sa necítili odstrkované.
Neobávali ste o manželku, keďže Taliansko je známe tým, že to tam majú pekné ženy ťažké?
- Nie, chodievala sama aj do mesta. V Taliansku je veľa pekných žien, ale nemyslím si, že by tam bol takýto
problém.
Prirástla vám táto krajina k srdcu?
- Boli sme tam veľmi šťastní a určite na Miláno nikdy nezabudneme. Máme naň skvelé spomienky. Ďalšia vec je, že v Interi som nemal vážnejšie zranenie. Navyše, Taliani sú veľmi srdeční a vždy ochotní pomôcť. O to ľahšie sa cudzinec prispôsobí ich životnému štýlu.
Je známe, že Taliansko žije svetovou módou a Miláno obzvlášť. Vy si tiež potrpíte na pekné oblečenie. Cítili ste sa tam ako ryba vo vode?
- Určite áno. Móda a ja sme kamaráti. Je tam strašne veľa značkových obchodov. Vždy sme sa však s manželkou vybrali s tým, že sa ideme iba pozrieť, ale nikdy sme neodišli naprázdno. Doslova vás láka niečo si kúpiť
Existuje medzi futbalistami v Taliansku nejaké kritérium, ktoré musí hráč splniť, aby sa neodlišoval? Napríklad mať drahé hodinky, drahé auto alebo podobne.
- Ťažko povedať, čo je drahé, ale nič také tam nie je. Niekto má Ferrari, inému stačí jednoduché auto, je to individuálne a závisí to aj od príjmov. Ani vo veľkých kluboch nezarábajú všetci toľko, aby si mohli dovoliť to Ferrari. Napríklad Vieri mal najvyšší plat, ostatní o dosť menej.
Bolo vám ľúto, keď ste museli z Interu Miláno odísť?
- Áno, a je mi to ľúto aj teraz. Nedá sa nič robiť. Futbalový osud bol taký. My sme si „prešustrovali“ v posledných štyroch kolách titul (sezóna 2001/2002 - pozn. aut.). Hlavne doma s Atalantou, keď sme prehrali jasný zápas. Keby sme ho vyhrali, mohlo byť o všetkom rozhodnuté. Ja som vtedy nebol až taký skúsený, ale v tom zápase sme pohoreli všetci. U nás sa písalo iba o mne. V Taliansku sme si to „spapali“ kolektívne.
Dlho ste na to potom mysleli?
- Nie. Prišla nová sezóna a na také veci sa musí zabúdať. Treba sa z toho poučiť, ale ísť dopredu.
Zanevreli ste potom na slovenské noviny a novinárov?
- Nie. Ja čítam noviny minimálne, snažím sa im vyhýbať. Občas nejaký časopis, to je všetko.
Čo to s vami dokáže urobiť, keď si o sebe prečítate nejakú nepravdu?
- Práve z toho dôvodu som celkom prestal čítať denníky. Nemá to význam, lebo nemáte možnosť nejako ovplyvniť to, čo napíšu. Každý si napíše, čo mu vyhovuje.
Ublížili vám niekedy novinári?
- To nie, ťažko hovoriť o ubližovaní. Človek si musí zvyknúť na kritiku. Len je lepšie, keď je konštruktívna, ako keď máte pocit, že v pozadí sa skrýva niečo iné.

Vratislav Greško (vľavo) si v Interi Miláno dobre rozumel aj s hviezdnym Ronaldom.    Foto Ľudo Horný
 

GREŠKOVA KARIÉRA
1995-1997 Dukla Banská Bystrica (spolu 8 zápasov)
1997-1999 Inter Bratislava (51 zápasov/5 gólov)
1999-2001  Bayer Leverkusen (16 zápasov v lige,
5 v Lige majstrov a Pohári UEFA)
2001-2002 Inter Miláno (51 zápasov, 1 gól, 9
v Pohári UEFA)
2002-jan. 2003  Parma (5 zápasov, 1 v Pohári UEFA)
2003-2005 Blackburn Rovers (39 zápasov, 2 góly)
Lucia Petrincová