Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

15. januára 2018

Anton Bernolák bol prvým kodifikátorom spisovnej slovenčiny



Ilustračná snímka.



Zdieľať
Ilustračná snímka. Foto: TASR
Nové Zámky/Bratislava 15. januára (TASR) - Do dejín slovenského národa sa katolícky kňaz a jazykovedec Anton Bernolák zapísal ako prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny (1787). V pondelok 15. januára uplynie 205 rokov od jeho úmrtia.


Hnutie bernolákovcov, ktoré trvalo vyše 50 rokov, ich literárne diela, dennodenná práca medzi Slovákmi a vzdelancami vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka v roku 1843 v Hlbokom za účasti Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu.

Anton Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 v Slanici na Orave, v dnes už zaniknutej obci, ktorá bola zatopená Oravskou priehradou. Vzdelanie nadobudol na gymnáziu v Ružomberku (1774-1778), rétoriku, filozofiu a poetiku študoval na Emerciáne v Bratislave (1778-1780). Vo filozofii sa vzdelával na Štefáneu v Trnave (1780-1782) a katolícku teológiu vyštudoval v rokoch 1782-1784 na univerzite vo Viedni (dnes Rakúsko).

Na ideové formovanie jeho osobnosti pôsobili najmä osvietenecké prúdy viedenského centra, kde sa stal oddaným stúpencom jozefínskych reforiem a už ako mladý študent bol propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa. Zaradil sa medzi vzdelanostnú elitu. Ovládal viacero cudzích jazykov, mal rozsiahle znalosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, prírodných vied, estetiky, hudby a politiky.

V bratislavskom generálnom seminári, kde Anton Bernolák v roku 1787 ukončil štúdiá, založil Spolok na pestovanie slovenského jazyka a študoval aj dejiny slovanských rečí. Už v roku 1787 vydal v latinčine návod k slovenskému pravopisu Filologicko-kritická rozprava o slovanských písmenách. Držal sa zásady, že slovenská spisovná reč musí vychádzať z jazyka a výslovnosti ľudu a za základ prijal západoslovenské nárečie s niektorými stredoslovenskými prvkami. Vychádzal zo živého úzusu vzdelancov, za prvoradú pokladal výslovnosť, o ktorú sa mal opierať pravopis. Odstránil rozdiel medzi i-y, nechal iba i. Dôsledne označoval mäkkosť spoluhlások ď,ť,ň,ľ, ktoré sa u neho vyskytujú v takom rozsahu, ako v stredoslovenskej slovenčine. Zaviedol spoluhláskovú skupinu šč, šče.

Svoj návrh podoprel v roku 1790 vydaním obšírnej Slovenskej gramatiky (Grammatica Slavica), ktorá sa stala prvou gramatickou normou jeho spisovnej slovenčiny. O rok neskôr (1791) vydal príručku o tvorení slov Etymológia slovenských slov (Etymologia vocum Slavicarum). Kodifikáciu spisovnej slovenčiny dovŕšil veľkým päťzväzkovým slovníkovým dielom Slovár slovenskí, česko-laťinsko-ňemecko-uherskí, no jeho vydania sa nedožil. Slovník vyšiel v rokoch 1825-1827 v Budíne (dnes maďarská Budapešť) zásluhou Juraja Palkoviča. Toto najväčšie Bernolákovo dielo je významné najmä svojím synonymickým a frazeologickým materiálom a ako svedok hodnotenia vtedajšej kultúrnej slovnej zásoby.

Rozsahom a historickým zameraním svojho diela patrí Anton Bernolák k najvýznamnejším osobnostiam slovenského osvietenstva. Aj keď sa bernolákovčina nestala celonárodným spisovným jazykom, zohrala v histórii slovenského národa významnú úlohu, zvýraznila myšlienku svojbytnosti slovenskej národnosti a stala sa zjednocovacou základňou bernolákovcov. Opieralo sa o ňu slovenské národné obrodenecké hnutie. Úzko s ňou súviselo založenie Slovenského učeného tovarišstva v roku 1792, ktorého ústrednou postavou bol práve Anton Bernolák. Bol to vlastne prvý celoslovenský kultúrny národný spolok, sídlil v Trnave a plnil aj funkciu vydavateľstva. Bernolákovčinou písal aj Juraj Fándly a neskoršie Ján Hollý, ktorého poéziou vrcholila Bernolákova škola.

Bernoláka v roku 1787 vysvätili v Trnave za kňaza a do roku 1791 pôsobil ako kaplán v obci Čeklís (dnes Bernolákovo). Do roku 1797 bol kancelárom a tajomníkom arcibiskupskej vikariátnej kancelárie v Trnave, archivárom, cenzorom kníh a prísažným notárom ústrednej cirkevnej stolice. Od roku 1797 bol farárom a zároveň dekanom novozámockého okresu, správcom hlavnej mestskej školy a učiteľom náboženstva v Nových Zámkoch. Tu podľahol srdcovej slabosti a zomrel 15. januára 1813 vo veku 50 rokov.

Prvá slovenská gramatika od Antona Bernoláka, Grammatica Slavica z roku 1790, sa dostala do projektu digitalizácie kníh rakúskej národnej knižnice. Projekt bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou Google. Výročie narodenia Bernoláka 3. októbra 1762 bolo jediným slovenským jubileom, ktoré Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) zaradila do svojho Kalendára výročí 2012.

V novembri 2012 pri príležitosti Dní Antona Bernoláka odhalili kňazovi pamätnú tabuľu v bratislavskej mestskej časti Devín na budove rímskokatolíckej fary pri Kostole sv. Kríža.

Poštovú známku s portrétom poprednej osobnosti slovenského národného hnutia, kňaza a jazykovedca Antona Bernoláka vydala 3. októbra 2012 Slovenská pošta. Autorom výtvarného návrhu bol Marián Čápka, rytcom František Horniak. Známka s nominálnou hodnotou 1,10 eura vyšla v náklade 50-tisíc kusov.

Slovenská národná knižnica (SNK) v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív v septembri 2013 zdigitalizovala a sprístupnila na internete päť najvýznamnejších diel kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka. Ide o vydania z 18. a 19. storočia. Meno jazykovedca nesie aj Gymnázium Antona Bernoláka v Senci.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Pred 75 rokmi dokončili výstavbu Pentagónu
<< predchádzajúci článok
Známa humoristka, glosátorka a moderátorka Elena Vacvalová jubiluje