Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Tlačové správy

Budúcnosťou je posun k digitálnemu zdraviu



Na konferencii Jarná ITAPA 2023 bude jedným zo spíkrov



Zdieľať
12.5.2023 (SITA.sk) - Na konferencii Jarná ITAPA 2023 bude jedným zo spíkrov Henrik L. Ibsen, CEO spoločnosti OTH.IO Virtual Care Aggregation. Za jeho pozvaním stoja dlhoročné skúsenosti s budovaním zdravotníckej IT infraštruktúry, ktorá je súčasťou kompletnej digitalizácie Dánska. Je špičkou v oblasti virtuálnej starostlivosti a vzdialeného monitorovania pacienta. V prvom rade sa však zaslúžil o úspešné budovanie udržateľných a otvorených platforiem, ktoré prepájajú subjekty podieľajúce sa na vývoji budúcich systémov zdravotnej starostlivosti tak, aby boli životaschopné a nezávislé od konkrétnych predajcov alebo technológií.

Dánsko je krajinou s plne digitalizovaným zdravotníckym systémom. Čo považujete v celom procese, ktorý k tomuto výsledku viedol, za podstatné?


Kombináciu zriadenia nezávislej agentúry s exekutívnym mandátom – v predstavenstve sú zastúpené všetky zainteresované strany vo verejnom zdravotníctve – a budovania správnych systémov, resp. štandardov infraštruktúry. Následne, čo treba osobitne zdôrazniť, ich prenos na všetky inštitúcie a súkromné spoločnosti – s mesačným reportovaním o dosiahnutom pokroku. MedCom (nezisková organizácia financovaná a založená dánskym ministerstvom zdravotníctva) je skvelým príkladom. Spomínané "high level" systémy vyžadujú na národnej úrovni zavedenie jedinečného digitálneho ID s 2FA, čiže s dvojfaktorovou autentifikáciou, platformu na vytváranie distribuovaných služieb a dátových štandardov dostupných pre všetky regióny v krajine a národný portál zdravotnej starostlivosti. Vyžadujú tiež databázu liekov a databázu receptov a mnoho ďalších krokov. Pred uvedením systému do plnej funkčnosti treba počítať s päť- až desaťročným implementačným cyklom.

Sú "best practices" v tejto oblasti viazané na konkrétnu krajinu alebo sú prenosné ako inšpirácia napríklad aj na Slovensko?


Mnohé z infraštruktúrnych systémov sú viazané na danú krajinu, no len veľmi malé množstvo z nich je možné kopírovať. V každom prípade platí, že princípy pre ich dizajn sa dajú pomerne ľahko opätovne využiť, rovnako ako skúsenosti s implementáciou a fungovaním. Zvládnuť organizačné požiadavky je však oveľa náročnejšie než vybudovať systém ako taký – dôvodom sú často protichodné interné záujmy.

Akú úlohu zohráva v tzv. healthcare digital evolution štát? Spolupráca so súkromnými IT spoločnosťami či s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je určite kľúčová... Čo je v tomto partnerstve dôležité, aby bolo úspešné pre všetky zainteresované strany?


Štát musí kontrolovať, čo sa buduje, vlastniť systémy a najmä kontrolovať integračné body a štandardy. Kľúčom k úspechu je uzavrieť zmluvu s jednou súkromnou spoločnosťou, ktorá systém vytvorí a bude ho rok prevádzkovať, potom uzavrieť zmluvu s ďalšou spoločnosťou, ktorá bude systém prevádzkovať dva roky, a potom znova zmeniť spoločnosť. Ak je súčasťou povinných požiadaviek možnosť previesť celý systém na inú spoločnosť, potom to musí byť preukázané, aby sa uvoľnili konečné platby, čo zase zaisťuje, že nedôjde k tzv. uzamknutiu dodávateľa. A samozrejme – odporúčam nepoužívať komerčné databázy, pretože v takomto prípade vzniká závislosť od konkrétnych dodávateľov. Požadovať treba balík technológií s otvoreným zdrojovým kódom.

Je v tejto oblasti jedným z rozhodujúcich faktorov dostatok a kvalita ľudí, ich vedomostí? Odvaha a nadšenie pre inovácie? Alebo je to v prvom rade o financiách?


Pokiaľ ide o požiadavky na ľudí potrebných pri navrhovaní, budovaní, implementácii a údržbe kľúčových (infraštruktúrnych) systémov pre systém zdravotnej starostlivosti, kľúčové sú tri postrehy. Po prvé, zainteresovaná strana musí prevziať zodpovednosť za víziu a cieľ projektu. Po druhé, aby zainteresovaná strana uspela, musí mať dostatok zdrojov a primeraný rozpočet. A po tretie, musí byť schopná na kľúčové pozície v oblasti vývoja zamestnať súkromných poradcov, resp. súkromné spoločnosti, pretože so zamestnancami platenými zo štátneho rozpočtu jednoducho neuspeje. Takže základom je odvaha a nadšenie podporované dostatočnými finančnými zdrojmi a politickým vplyvom, ktoré prinútia systém verejnej zdravotnej starostlivosti prispôsobiť sa.

Kde je v tomto celom pacient? Aké benefity mu to prináša v oblasti liečby a prevencie?


Pacient budúcnosti sa môže rozhodnúť, či bude využívať virtuálnu starostlivosť alebo zažije drasticky obmedzenú zdravotnú službu – pokiaľ nie je privilegovaný a nemá súkromné poistenie. Z pohľadu vlády je zvýšená dostupnosť súkromnej zdravotnej starostlivosti jasným znakom toho, že verejná zdravotná starostlivosť zlyháva. Takže to nie je nevyhnutne dobrá vec. Všetky prieskumy o virtuálnej starostlivosti poukazujú na zvýšenie vnímanej kvality života (QALY – Quality Adjusted Life Years). Preventívne monitorovanie – či už človek má nejakú diagnózu alebo nie – môže spustením intervenčných upozornení pomôcť vyhnúť sa hospitalizácii. Tak si možno zachovať zdravý život a riešiť problémy pred diagnostikovaním ochorenia alebo zhoršením zdravotného stavu. Tak isto v prípade chronických chorôb sa možno vyhnúť hospitalizácii a podobne. Jedinou odvrátenou stranou je, že starší ľudia budú trvať na fyzickom stretnutí s lekárom a na virtuálnu starostlivosť sa obrátia až vtedy, keď fyzická návšteva nebude dostupná. Vážne chorí ľudia si aktívne vyberú monitorovanie na diaľku, keďže nie sú veľmi mobilní.

Môže digitalizácia ovplyvniť aj kvalitu zdravotnej starostlivosti?


Realizovať digitalizáciu zdravotníctva bez zvýšenej kvality je práveže veľmi ťažké. Skutočnou otázkou je, ako dosiahnuť maximálne zvýšenie kvality pri najnižších nákladoch. V Dánsku sme zaznamenali 35% pokles pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním, ktorí sú zaradení do vzdialeného monitorovania. RM. Pre pacienta je to obrovský prínos a systém verejného zdravotníctva ušetrí 35 % nákladov. Na Slovensku podľa dostupných údajov postihne srdcové zlyhanie priemerne 2,3 % obyvateľov. Z 5,4 milióna ľudí to predstavuje 125 000. Úspora 5 euro na deň (15 euro na deň v Dánsku) predstavuje 228 miliónov euro, ktoré možno opätovne investovať do lepšej zdravotnej starostlivosti. Napríklad, výsledky zo Škandinávie popisujú 25 % zníženie mortality z dôvodu srdcového zlyhania vďaka použitiu RPM. Existujú extrémne jednoduché digitálne systémy, ktoré dokážu v krátkom čase ušetriť obrovské sumy pre systém zdravotnej starostlivosti a zároveň drasticky zvýšiť kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ako aj zvýšiť kvalitu života a komfort pre chronicky chorých občanov. Nebudem popierať, že drahé systémy ako EPIC môžu zvýšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti, ale je to asi ten najmenej efektívny spôsob, ako to dosiahnuť.

Celý rozhovor s Henrikom L. Ibsenom nájdete na webe ITAPA.

Informačný servis


Zdroj: SITA.sk - Budúcnosťou je posun k digitálnemu zdraviu © SITA Všetky práva vyhradené.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Tvrdenie KDH o Budajovom klamstve je podľa envirorezortu bezdôvodné. O dotácii pre Vlčana sa vraj dozvedel inak
<< predchádzajúci článok
Prezidentka Čaputová zverejnila zoznam členov vlády odborníkov - nová úradnícka vláda