Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

16. septembra 2007

Cesta za zlatým rúnom s Pavlom Dvořákom až do konca októbra



Možnosť zoznámiť sa s cestou gréckych hrdinov za zlatým rúnom, ktorú približuje výstava Pavla Dvořáka a slovenských archeológov v Slovenskom národnom múzeu (SNM) v Bratislave sa predlžuje o ...



Zdieľať
BRATISLAVA 16. septembra (WEBNOVINY) - Možnosť zoznámiť sa s cestou gréckych hrdinov za zlatým rúnom, ktorú približuje výstava Pavla Dvořáka a slovenských archeológov v Slovenskom národnom múzeu (SNM) v Bratislave sa predlžuje o mesiac. Namiesto do konca septembra bude výstava Veľká cesta za zlatým rúnom v sídle SNM na Vajanského nábreží prístupná až do konca októbra. Záujemcom o dávnu históriu rozpráva bájny príbeh o Argonautoch, ktorí precestovali takmer celý vtedy známy svet vrátane územia Slovenska. Putovanie najlepších gréckych mužov na čele s Iasonom, synom kráľa Frixa, zo severogréckeho Iólku do Kolchidy na juhovýchodnom pobreží Čierneho mora približujú vzácne archeologické nálezy, ale aj zostrih z Dvořákových filmov. Dominantou výstavy je model lode Argo. Výstava je otvorená denne okrem pondelka od 9:00 do 17:00. Agentúru SITA o tom informovala Markéta Plichtová z oddelenia prezentácie a marketingu SNM.

Cieľom cesty gréckych hrdinov, ktorí sa pod vedením Iasona plavili na lodi Argo, bolo navrátenie rúna z Frixovho barana do vlasti. Po rôznych peripetiách a za pomoci bohov rúno získali a plavili sa späť do Grécka. Keď ich začal kolchidský kráľ prenasledovať, doplavili sa Argonauti až do delty Dunaja a jeho severným ramenom až dovnútra Balkánskeho polostrova. Je možné, že ich cesta viedla aj cez dnešné Slovensko a Argonauti sa zoznámili aj so životom našich predkov v dobe bronzovej. Výstava to dokumentuje prostredníctvom najvýznamnejších slovenských nálezísk doby bronzovej, medzi ktoré patria Mýtna Nová Ves, Radzovce, Komjatná, Myšia Hôrka. Okrem iného sa na nich našli i v báji spomínané "dračie zuby" (zub treťohorného žraloka v Radzovciach), náhrdelník z mäkkýšov dunajskej delty, baran s odznakmi bojovníka v Klátovskej Novej Vsi, ale aj meče, maska z ľudskej tváre, šperky a iné predmety, čo spájajú staroveké Slovensko so starým Gréckom.

Autor výstavy Pavel Dvořák patrí medzi najvýznamnejších popularizátorov dejín praveku a doby bronzovej. Je autorom mnohých kníh a televíznych seriálov. Výsledkom jeho spolupráce s poprednými slovenskými archeológmi je 50-dielny televízny seriál Stopy dávnej minulosti a neskôr aj štyri zväzky rovnomennej knihy. Seriál i kniha boli venované slovenským archeologickým lokalitám z doby bronzovej a dejinám tohto obdobia Európy. Stopy dávnej minulosti a film Veľká cesta za zlatým rúnom, nakrútený na ostrove Kos v Grécku sa stali základným materiálom aj pre výstavu Veľká cesta za zlatým rúnom. Výstava je venovaná životnému jubileu Pavla Dvořáka (1937, Praha) - jeho sedemdesiatinám.

SITA


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Volskwagen obnoví v Mexiku výrobu v pondelok
<< predchádzajúci článok
Cenu za celoživotné dielo J. Weintraubovi odovzdal G. Clooney