Keby sa po novembri ´89 bola prioritne postavila komunistická mašinéria en bloc mimo zákon, bola by dnes situácia iná. Ideológie sú všelijaké – tie je ťažko odstrániť, ale tu išlo o ľudí, ktorí si v rámci nejakej tej ideológie uzurpovali moc cez terorizovanie ľudí, ktorí neboli ochotní a ani nemohli s toľkou amorálnosťou súhlasiť a to je na tom to zverské.
Teda hovoríme o ľuďoch, na ktorých mal dopadnúť zákon, ale nedopadol, lebo sme to v ošiali demokracie a výbuchu slobody neurobili.
Teraz sa divíme a nepáči sa nám to, že poslanec parlamentu hovorí ako hovorí. A nielen to. Dvadsať rokov po prevrate sa zmieta naša krajina v korupcii a podobných nešvároch. Vlády sa striedajú, poslanci trochu menej a my nie a nie sa vymaniť zo systému politických chlievikov, v ktorých sa skrýva všeličo a všelikto. Z predvolebných sľubov zostávajú visieť iba franforce a vládna politika zas, ako predtým, pokračuje podľa hesla v zmysle „čím horšie, tým lepšie“.
Ľudia, ktorí by s tým mohli a vedeli niečo urobiť sú znechutení a možno ani nemajú síl bojovať proti strašidlám minulosti. A my všetci, nepoučiteľní, sa strácame zase v prepletanci pochybných spoločenstiev a ani si nevšímame, že najúspešnejšie ekonomiky naozaj nezávisia od veľkosti štátu . Naši dedovia vedeli prečo platí, že „spolky sú čertove volky“.
Zlo má vždy poriadne pazúry. Ak raz niečo drapne, nepustí. -
|
Úvodná strana
Regióny
Mobilná verzia
