Som členom občianskeho združenia Za obnovu obce Ľubické Kúpele. Ide o obec, ktorej obyvateľov pri vzniku vojenského obvodu vysťahovali a veľká časť územia obce sa stala súčasťou vojenského obvodu.
Reštitúcie pre obyvateľov boli legislatívne vyriešené už v apríli 2003 zákonom č. 172/2003 a odovzdávanie reštituovaných poľností prebiehalo počas roku 2010 až do zrušenia vojenského obvodu v januári 2011 bez väčších problémov.
Zrušenie vojenského obvodu však prináša spochybňovanie reštitúcií pôvodným obyvateľom Ľubických Kúpeľov, a nielen im, pretože podľa reštitučného zákona sa vydajú nehnuteľnosti len ak sa nachádzajú na území Vojenského obvodu Javorina (§ 6 ods. 1 písmeno v) zákona č. 229/1991). Dnes sa však tieto nehnuteľnosti na území vojenského obvodu už nenachádzajú. Preto si myslím, že zrušenie vojenského obvodu bolo unáhlené, zle pripravené a protizákonné.
Vojenský obvod bol zrušený v čase keď bolo vyhlásené sčítanie obyvateľov Slovenskej republiky a zákon priamo znemožňuje rozhodovať o územných zmenách obcí (§ 2d zákona 369/1990). pritom rozhodnutie o zrušení vojenského obvodu prinieslo územné zmeny asi dvadsiatim obciam a štyrom okresom.
Na celom území, najmä však na strelniciach a v ich dopadových plochách, nebola vykonaná pyrotechnická kontrola, či sa tam nenachádza nevybuchnutá munícia. Je to ako časovaná bomba. Lesy a lúky sú pritom prístupné pre širokú verejnosť.
Nás naviac trápi, že pri vzniku vojenského obvodu boli vysťahovaní obyvatelia zo štyroch samostatných obcí (Ľubické Kúpele, Dvorce, Blažov a Ruskinovce),
ale pri jeho zániku sa žiadna z nich neobnovila,
napriek tomu, že pôvodný zákon o vojenských obvodoch,
ešte z čias socializmu,
takúto možnosť pripúšťal.
Obyvateľov Ľubických Kúpeľov potrestali prvýkrát začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia vysťahovaním a v roku 2011 druhýkrát definitívnym zrušením samostatnej obce.
|