Kedy Matica Slovenská stane matkou všetkych slovakov Ukrajiny?
Jozef Hajniš – etnický slovak, čo žije na Zakarpatsku. Sam sa nazýva otcom renesancie slovenskej narodnostnej menšiny v Ukrajine, vystupuje ako jeden zo základnych autorit v regione a vedúci najväčšej občianskej organizacie slovenskej menšiny Matica Slovenská na Zakarpatsku. Ako v miestnych tak aj v slovenskych prostriedkoch masovej komunikacie može sa najsť ešte veľa inych pochvalnych epitetov na adresu J. Hajniša. Ale či opravdu všetko je tak bezmračne v slovenskom hnuti, ako sa snaži zobraziť nam Hajniš v objednanych interwiev?
Pred všetkymi slovenskymi činiteľmi, ktorí prichádzaju do Zakarpatskej oblasti J. Hajniš sa snaži ukázať seba ako osobu, ktora reanimovala slovensku narodnostnu menšinu v regione a dosiahla na danej etape nebyvalych vyšok. Pri tom všetky ine slovenske spoločnosti (Spoločnosť slovakov Zakarpatska Ľ. Štúra, Zakarpatská oblastná kultúrno-osvetová spoločnosť slovenskych žien „Dôvera“ a Oblastná spoločnosť slovenskej inteligencie Zakarpatska), nehovorime už o okresnych, na stretnutia z slovenskymi delegaciami sa nedopušťaju. Reč neide o nejakych fyzickych prekažkach, prosto pan Hajniš natoľko „natiahnul na seba deku“, že všetci slovenski činitelia slepo mu veria a osobitnej potreby rozpravať sa ešte s niekym okrem neho nemaju. Všetky ine spoločnosti J. Hajniš sa snaži odhradiť od informacie o prichode slovenskych delegacii, o sume peňazi, ktore vydeľuje Slovensko na podporu a rozvoj narodnostnej menšiny v Ukrajine. Opakovane sťažnosti k vysokym činiteľom Slovenska na J. Hajniša od predstaviteľov slovenskej komunity, členov inych spoločnosti oblasti situaciu k lepšiemu nezmenili. Nebol vynimkou ani posledny prichod koncom oktobra 2010 roku mimoriadneho a splnomocneneho veľvyslanca SR v Ukrajine Pavla Hamžika do Zakarpatskej oblasti.
Už niekoľko rokov zaradom pan Hajniš je splnomocneny na vydavanie v mene jeho organizacie Matica Slovenská na Zakarpatsku odporučani na vyjazd mládeže zo slovenskej menšiny študovať na Slovensku, na obdržanie statusu zahraničneho slovaka a ine. Medzi ľuďmi sa hovori, že za take potvrdenie a odporučanie chce až 500 „americkych rubľov“...
Aby udržať „koryto“, „hlavny slovak kraja“ snaži sa nedopustiť k tymto procesom všetky ine spoločnosti a radovych členov slovenskej komunity, dajuc im funkciu tanečnikov a spevakov na plesoch, ktore on organizuje pre „vysokych“ hosti-investorov z Slovenska.
V Užhorode pre redakciu slovenskych novin „Podkarpatsky Slovak“ (adresa redakcie: ul. Šumna, 26/3) bol kupeny a využiva sa za prislušne peniaze byt, ktory, ako je to divne, je zaregistrovany na manželku pana Hajniša – Mariu. Noviny, na ktore Slovensko vydeľuje každy rok peniaze, v tomto roku prakticky nevychadzali a predchadzajuci naklad bol symbolicky, nepravidelny a takmer nedochadzal do bežnych slovakov kraja.
Okrem toho, Matica Slovenská na Zakarpatsku od Slovenska ako dar dostala dva nove auta značky Škoda-Felicia a Volkswagen-Polo, ktore teraz vlastni pan Hajniš. A inym trom občianskym organizaciam slovenskej narodnostnej menšiny ani sa nesniva podobna pozornosť a podpora.
Ešte jeden megaprojekt pre Jozefa Hajniša je otvorenie v Užhorode Slovenskeho kulturneho centra, ktore dostane osobitne financovanie zo slovenskeho rozpočtu a niekoľko onovenych kabinetov v budove byvalej školy č. 4 na pl. Županackij, 10. Ale trapi nas ine: všetky ine slovenske organizacie, okrem vedenej p. Hajnišom Matice Slovenskej, do činnosti Slovenskeho kulturneho centra, na zakrok toho isteho Hajniša, pozvane nebudu. Na čele Slovenskeho kulturneho centra v meste Užhorod bude Josyp Josypovyč osobne. Všetko to nam dava dovod potvrdiť, že skoro všetko v slovenskej menšine sa robi len pre Hajniša.
Okrem toho, každy rok Slovensko pre narodnostne menšiny cez organizaciu Matica Slovenska vydeľuje sumy, ekvivalentne 300-400 tis. hriven.
Veľa etnickych slovakov z pohraničnych dedin z Užhorodskeho okresu neschvaľuju iniciovane Jozefom Hajnišom prenesenie z dediny Storožnica Užhorodskeho okresu, kde kompaktne žije slovenska narodnostna menšina, do mesta Užhorod školy zo slovenskym vyučovacim jazykom. Keďže v Užhorode slovenských rodín je málo, pre koho p. Hajniš sfabrikoval taky projekt ako slovenska škola v Užhorode, zostava nezrozumiteľnym. Ale odpovedať na tuto otázku je dosť jednoducho, keď obratíme pozornosť na ten fakt, že slovenska škola v Užhorode funguje pod patronatom vedenej J. Hajnišom organizacie Matica Slovenská na Zakarpatsku, a všetky peniaze na rozvoj tohto vzdelávacieho zariadenia zo Slovenska idu cez organizaciu, kontrolovanú tým istym Hajnišom. Spolu s tym slovenska škola ako všobecno-vzdelavacia škola s prehlbenou vyučbou slovenskeho jazyka nachádza sa v systeme ukrajinskych štatnych vzdelávacich zariadeni a financuje sa, ako všetky ine vzdelavacie zariadenia Ukrajiny, z štatneho rozpočtu. Avšak osobitného rozdielu ako zvonku tak i zvnutra tejto školy v porovnani z inymi školami Užhorodu nevidieť. Preto, kde idu peniaze, ktore Slovensko vydeľuje p. Hajnišovi na podporu tohto vzdelavacieho zariadenia – tuto otázku my adresujeme štátnym mužom Slovenska.
Ďalšim finančnym projektom, ktory dovoľuje hrať vo veľkom je oprava budovy na pl. Županackij, 10, Užhorod, v ktorej sa planuje otvorenie Slovenskeho kulturneho centra a prenesenie ho do školy so slovenskym vyučovacim jazykom. Od 2008 roku tento objekt sa stal „bermudskym trojuholnikom“, v ktorom miznu milionove sumy, vydelene Slovenskom a zo Zakarpatskeho oblastneho rozpočtu. Termin odovzdania tohto objektu prekladal sa tri razy: koniec 2008 roku, 1 september 2009 roku, 1 september 2010 roku, a teraz je preneseny na 2011 rok. A zatiaľ čo peniaze, ktore vydeľuje ukrajinska strana, kontroluju sa prislušnymi kontrolnymi organmi, slovenskymi peniazmi, a to je sumy ekvivalentne niekoľko milionov hrivien, disponuje ten isty pan Hajniš, na účty organizacie ktoreho (Matica Slovenská na Zakarpatsku) su prevadzane.
Celkova suma peňazi, vydelenych na opravu budovy na pl. Županackij, 10, Užhorod, prevyšuje 7 milionov hrivien, väčšia časť z ktorych je vydelena Slovenskom cez občiansku organizaciu Matica Slovenská na Zakarpatsku. Ale informacia o konktetnych sumach peňazi, ktoré vydeľuje Slovensko na opravu vyššieuvedeneho objektu a na podporu slovenskej narodnostnej menšiny cez účty organizacie Matica Slovenská na Zakarpatsku, drži sa pod „siedmymi zamkami“. Slovenska narodnostna menšina na Zakarpatsku nevie, ale sumy sa vydeľuju a na čo sa používaju.
Jednou z príčin nejednorazovych preneseni terminov odovzdania budovy na pl. Županackij, 10, nazýva sa svedome naťahovanie panom Hajnišom vyrovnania z robotnikmi, a tak isto zaplatenia za použity material, cez použitie vydelených Slovenskom peňazi ako depozitov s cieľom mať zisk. Inou schemou obdržať zisk z dvoma-troma nulami v hrivnach bol predaj panom J. Hajnišom euro za najvyššim kurzom na hrivny a vyrovnanie z robotnikmi v hrivnach za zniženym kurzom euro. A rozdiel – do vrecka.
Niektori slovaci-spNoludedinčania p. Hajniša potvrdzuju, že 2009 roku paralelne z opravou budovy v Užhorode pre Slovenske kulturne centrum v dedine Hlboke Užhorodskeho okresu pri dome J. Hajniša vyrastol novy poschodovy dom z materialov identickych, ako boli použite počas opravy školy. Za prvym ocenenim, cena podobnej budovy je ponad 30 tisíc euro.
„Šedy kardinal“ J. Hajniš do teraz vedel najsť spoločny jazyk zo všetkymi slovenskymi činiteľmi a diplomatmi, ktori prečosi tvrdo nechceli a nechcu vidieť, mäkko povedane, jeho chyby. Prečo? Možno, maju v tom svoje zaujmy?...
AKTIV SLOVAKOV
ZAKARPATSKA
Noviny Novynka, č. 37 (159), 27. 11. 2010, s. 4
Vjačeslav Fedčenko
Matica Slovenská – čierna diera pre peniaze
Novynka, č. ž (170), 12. 03. 2011
Do redakcie Novynky prišiel novinár zo Slovenska pán Mezencev, ktorý pracuje v bratislavskom časopise Plus 7 dní. Kolegu zaujali naše publikácie o zneužívaní v Matici Slovenskej. Uskutočnil sa, ako sa hovorí v týchto prípadoch, konštruktívny rozhovor. Ktorý, pravdepodobne, bude mať za následok publikáciu v slovenskom vážnom časopise. Zasa zo svojej strany pán Mezencev oboznámil novinárov z článkami v ich časopise o zneužívaní slovenského riadenia Matice Slovenskej. Napríklad, 30. decembra minulého roku článok v bratislavskom časopise mal taký istý názov – Čierna diera. Keď stručne vysvetliť jej obsah, hovorilo sa o «neúčelové použitie» 136 tisíc eur. A to sa týka len bankových operácií Matice Slovenskej, - poznamená časopis. Výsledky kontroly hotovostných výpočtov ešte nie sú.
Samozrejme, svojim kolegom sme otvorili naše informačné zdroje. Hlavná otázka, ktorú proste zvolal slovenský novinár, bola taká: „Nechapem, prečo štátne peniaze Slovenska na rozličné potreby idú do Zakarpatska práve cez pána Hajniša, ktorý je riaditeľom iba jednej z mnohých občianskych združení oblasti“.
Naozaj, prečo? Príčina toho je jednoduchá, ako aj odpoveď na túto otázku. Zástupca organizácie Matica Slovenská pán Ján Eštok je osoba, ktorá je zainteresovaná v takej činnosti. Vedie zákulisné hry a je tieňový riaditeľ organizácie Matica Slovenská na Slovensku. Výsledkom minuloročného škandálu z finančnými zneužívaniami v centrálnej Matici Slovenskej sa skončil zmenou jej riaditeľa Jozefa Markuša na Mariana Tkáča. Avšak na svojom meste sa zostal šedivý riaditeľ organizácie pán Eštok, on je patrónom „slávneho“ pána Jozefa Hajniša. Majúc blízke vzťahy na ministerstvách a v rezortoch Slovenska, rieši otázky o pridelení finančných prostriedkov pre projekty zamerané na podporu národnostných menšín v iných krajinách, a najmä robí loby pre pridelenie finančných prostriedkov na rozličné projekty prostredníctvom organizácie Matica Slovenská na Zakarpatsku na úpravy v priestoroch školy so slovenským jazykom výučby v meste Užhorod a na otvorenie kultúrneho centra. O osobnej zainteresovanosti pána Eštoka a o rozličných kombináciach spoločne s J.Hajnišom so slovenskými finančnými prostriedkami svedčí to, že obaja „priatelia“ sú známi s pánom Hisemom, cez banku ktorého sa zo Slovenska prevádzali finančné prostriedky na účty organizácie, ktorej hlavou je p. Hajniš.
Treba povedať, že pán Eštok sa dosť horlivo snaží obhajovať a udržiavať dobrú povesť p. Hajniša tak na Slovensku, ako aj medzi zakarpatskými Slovákmi. Napríklad, on presvedčil, aby novozvolený riaditeľ Matice Slovenskej zo Slovenska M. Tkáč prišiel 12. februára do Užhorodu na zorganizovaný Hajnišom ples a vyjadril mu svoju podporu a obhajobu pred konzulom.
Prečo práve Jozef Hajniš má takú podporu od neformálnych osôb, a preto aj neviditeľných pre media síl Slovenska, má plnú dôveru a ochranu – toto je tajomstvom. Tak isto bols tajnou a neznámou pre verejnosť neviditeľná práca Hajniša ako hlavného inžiniera oddelenia fotojadrových procesov v tichom prihraničnom mestečku nad Užom, pretože materiály pre top-sekretných vedeckých experimentov prinášali pod ochranou niekoľkých desiatkov kulometníkov.
Matica sa očistila.
Zatiaľ čo iba na Slovensku.
Novynka, č. 40 (162), 12. 03. 2011
Nedavný oznam aktívu Slovákov na Zakarpatsku zverejnený v Novinke pod nazvom „Kedy Matica Slovenske stane matkou všetkých Slovákov Ukrajiny“ vyvolal hnev a zúrivosť medzi Slovákmi oblasti. Napokon pochopila, ako ich klamali, tvrdo a cinicky zarábali na nich, schovavajuc za blahými myšlienkami.
Však nikto sa ne pokajal, nikto ne urobil skutočný chlapský čin a ne opustil funkciu. Ale to nie je reálne – keď funkcia v občianskom združení je taká výhodná pre jej hlavu. J. Hajniš dokonca ne myslel si na otvorenosť a transparentnosť. Všetky uvedené fakty sa hrubo a cinicky ignorujú. Metodika je jedná – pľuvať na všetkých, a neskôr všetko sa zabudne, stichne, potom sa objedná zopár imidžových intervew v mediach a na televizii, samozrejme s podpismi a kliatbami vo večnej vernosti od niekoľkých pritlačených aktivistov zo slovenskej hromady, možno aj do sudu isť, a všetko bude ako aj pred tym. Ďalej, na slovenskej strane sa dohodnuť na ďalšij tranš na vyhodných podmienkách, a nech celý svet po... počká.
Asi taký scenár očakavá pán Hajniš. On otvorene hovorí, že pre ňho nikto nie je avtorita – ani hromada, ani konzulat.
Pred stretnutím, ktoré bolo určené na 6. Decembra na Slovenskom konzulate, J. Hajniš 2. decembra v hoteli Vizit uskutočnil generalnú skušku takej besedy, na ktorej spolu s finansistkou Matice Gabrielou Brovdijovou vičistili žaludok členom Matice a prinutili ich dať kliatbu v sliepu dôvernosť Jovškovi Hajnišovi. Preverovanie na vernosť sa uskutočnilo v najlepších avtoritárnych tradiciách: vierna kamarátka čitala članok o „hrdinských činoch“ Hajniša, a on sám sledoval za reakciou zavolaných ľudí a zisťoval neverných.
Ne uskutočnilo naše očakavania ani stretnutie aktívu slovákov Zakarpatska na konzulate v Užhorode. Tam Jovško všetkým pritomným urobil priam očnú konfrontáciu a donutil, aby sa všetky podpísali na svoju vernosť. Samozrejme, nikto neprotirečil, nikto nie je nepriateľom pre seba, kto si dovoli otvorene vyhlasiť: ja prajem otvorenosť a transparentnosť pre disrtribuciu a použivanie finančných prostriedkov, ktoré sa prideľujú Slovenskom na slovenskú národnostnú menšinu Zakarpatskej oblasti. Všetci prítomní ako jeden boli nutení odmietnuť svoju účasť vo vyhlasení o zneužitiach p. Hajniša, ktoré bolo umiestnené v Novinke. Niektorí sa chceli prislužiť, ponukli podporu imidžu pomocou medií.
Nesmela pozicia „radových“ predstaviteľov slovenskej narodnostnej menšiny ne prekvapuje. Prekvapuje iné. Vznika dojem, že všetkým finančným donorom zo Slovenska, ktorí davajú peniaze na menšinu v Zakarpatskej oblasti, všetko jedno, kam tie peniaze idú. Nikto ne poprosil, aby Hajniš dal všetky doklady o pohybe peňazí, ktoré boli prevedené na účty jeho organizácii, ako sa použivajú.
Stava sa smiešna situácia pri kontrole za štátnymi slovenskými finančnými prostriedkami, veď v Užhorode pracuje celý konzulat. Nikoho ne zaujíma otázka, čo sa týka iných bodov – aut, domov, kníh, novín – kde, čo a koľko na čom vytratené. Žiadna seriozná kontrola.
Mimochodom, na Slovensku proces očistenia v tej istej Matici Slovenskej sa začal. Koncom novembra kvôli podozreniu v zneuživaní bol zmenený riaditeľ organizácie. Slovensko – európska krajina a nemá tolerovať také korupčné plytvanie peniazmi, o to viac v taký ťažký čas, ako teraz.
A Josypovi Hajnišovi prajeme mocného duševného zdravia, a nech urobi prvý krok týmto smerom: nech ukaže na oficialnom sajte slovenského konzulatu v Užhorode všetky vedomosti o vyške ziskaných peňazí v cudzej mene, o prevode tejto meny v ukrajinské hrivny a za akým kurzom, ukaže všetky prevody a platby na vhodné použitie finančných prostriedkov a ich prevod v hotovosť, aby každý bežný Slovák zo Zakarpatskej oblasti mohol uvidieť, kam idú peniaze.
Slovenský konzulat také gesto kontroly za finančnými prostriedkami štátu, na ktorý pracuje, má právo a povinnosť urobiť. A tak po každému bodu. To bude prvý krok do otvorenosti, a aby všetci Slováci videli, že naďalej šedivé schémy pracovať nebudú, že rozhodnutia o použití finančných prostriedkov, ktoré sa prideľujú Slovenskom na rozvoj národnostnej menšiny, naďalej sa budú uskutočňovať transparentne, kolektívne a väčšinou predstaviteľov slovenskej hromady a pre jej potreby.
Takáto otvorenosť mala by byť aj pri riešení otázky riadenia buducím Slovenským kultúrnym centrom.
Aktiv Slovákov Zakarpatska.
NA ZÁVER OPRAVY ŠUFRIČ UPOZORNIL ORGÁNY, ŽE SLOVENSKA ŠKOLA SKORO SPADNE
Čim ďalej tym viac zamotanou je situacia okolo otvorenia v Užhorode slovenskeho kulturneho centra a slovenskej školy v budove bývalej všeobecno-vzdelavacej školy č. 4 na namesti Županackom. Bývaly primator Serhij Ratušňak asi mal pravdu – staru budovu treba bolo predať bankarom a ziskane miliony pustiť na upravu, ktora tak Užhorodu chyba. Slovakom, keď to tak chceli, vyhodnejšie bolo by vybudovať novú školu na inšom mieste. Ale pre proeuropsku politicku orientáciu prezidenta Juščenka v duchu bezplatnych viz pre cudzincov, jeho samovoľnych dohod zo slovenskou stranou, oblastna vláda vyhovela vtedajšiemu patronovi Balogu a prakticky silou zobrala mestu budovu školy a prikazala Ratušňakovi odovzdať ju slovenskej menšine – na otvorenie v nej slovenskeho kulturneho centra a presťahovanie školy č. 21 zo slovenskym vyučovacim jazykom. V tom chaose, bezzákonnosti a rychlosti vyšlo tak, ako vždy u nás, ukrajincov, býva – ani vam nedam, ani sebe ne ham.
Realizacia tohto kulturologickeho projektu ukrajinsko-slovenskej spoluprace mala byť čim najrychlejšia. Prinajmenej, všetky opravy a odovzdanie okjektu mali sa ukončiť ešte v 2008 roku. Zo svojej strany Slovensko urobilo maximalne úsilie, vydelilo stovky tisíc euro. No nie tak sa stalo, ako sa myslelo. Tento projekt z otvorenim slovenskeho kulturneho centra a školy stal viac prippominať projekt z pojedania slovenskych a ukrajinskych peňazi.
Terminy odovzdania budovy prenášali sa už asi desať raz, slovenske peniaze, o ktorych rozhodoval jeden z liderov slovenskej narodnostnej menšinyZakarpatska pan Jozef Hajniš, topili sa na mieste, a ich realna suma stala sa či nie najväčšim tajomstvom. Za najskromnejšimi počtami na oprave ukazanej školy využilo sa peniaze na sumu, za aku prakticky možno postaviť novu od „nuly“...
Teraz o konkretnych termínoch odovzdania budovy, dokonca, ani sa nehovori. Vytvara sa dojem, že za učasti pana J. Hajniša, čestneho konzula I. Šufriča a vlady pripravuje sa projekt, aby uznať budovu školy č. 4 havarijným, čo dá možnosť neskor ju zburať a na jej mieste zbudovať – v historickom centre Užhorodu, kde zem stoji tak ako v Kyjeve – ešte jednu ofisno-obchodnu budovu, bankove zariadenie či ešte čosi. A to nie je výmysel. Proces neplatenia peňazi za hotovu pracu sa naštartoval. Už začalo sa hovoriť o tejto otazke a priprava vyhlaseni z prostredia pana J. Hajniša a I. Šufriča o nekvalitne urobenych opravnych pracach. Toto da možnosť začať expertízy a kontroly, ktore uznaju budovu havarijnou,čo da možnosť panu Hajnišu nezaplatiť pracujucim firmam, ktore už zakladnu časť prac vykonali na dlh, pokym pan Hajniš držal vydelene na stavbu štátne peniaze na privátnych depozitoch v banke pana Hisema. Slovakam povedia, že všetky peniaze firmam vyplatili a vyjde tak ako v znamej komedii „Operacia Ы”: “Vam kradnuť nič netreba – všetko je už ukradnute do vas”!
Sklada sa situacia, keď vytratene na stavbu slovenske peniaze spočitať nebude možne: fors mažor všetko vyškrtne.
Taky scenar rozvoja stava sa veľmi pravdopodobny, sudiac z toho, ako sa zaťahuje odovzdanie budovy školy do využivania. I keď predseda oblastnej rady Ivan Baloha ma optimizmus. „Do 20-teho vyročia samostatnej Ukrajiny my urobime oslavu v tej škole a už prveho septembra v tej škole deti sadnu za lavice. Som isty – tento objekt stane hrdosťou mesta,“ – take slova predsedu 31 marca poširila jeho pres-služba. V ten deň „predseda oblastnej rady Ivan Baloha, primator Užhorodu Viktor Pohorelov, jeho prvy zástupca Viktor Trykur, Generalny konzul Slovenskej Republiky v Užhorode Marian Sladeček, čestny konzul Slovenskej Republiky v Užhorode prehliadnuli miestnosti byvalej štvrtej školy, kde dnes trva rekonštrukcia – oznamila pres-služba oblastnej rady.
Ale mňa, ako otca decka, ktore teraz ukončilo slovensku školu č. 21, trapi ine – aby tie lavice, za ktore (podľa efektneho vyslovu Balohy) sadnu žiaci, neobratili sa pre deti truhlami v havarijnej budove školy.
Ľudia hovoria, že podobne emocie mal pred rokom i byvaly architektor Užhorodu pani Zotova, keď navštivila objekt. Hovoria, že keď videla masu strašnych stavebnych chyb, zly stav samej budovy, ktora pripomina stare juščenkovske hrnce, skoro sa u nej začala hystéria, ktoru už chcela vyliať na pracujuce firmy, ale ti sa rozutekali. Zotova postavila pred vladou priamu otazku - a ta ju rychlo vyhnala z prace. Pričina bola uvedena ta, že akože nema potrebny diplom o vysokej škole. Smiešna pričina v našej krajine, kde všetky funkcie sa predavaju a prezident – profffessor. Prava pričina bola, jasna vec, v inom. Aj v tom, že pani Zotova napisala do SBU.
Vy si predstavujete, keď sa ta budova zavali! Predsa to je škola!!!
Ale SBU, ako vždy, životne a humanitarne otazky neveľmi trapili.
Jednak, pokym spali v SBU na liste hlavneho architektora Užhorodu o nebezpečenstve, ktore čaka na deti v kapitalne opravenej škole, z uvedenych vyššie merkantilnych pričin začali pisať do prokuratury aj sam Jozej Hajniš a Ivan Šufrič. A precedent je: podrubane po okruhu celej školy po všetkych poschodiach nosne steny, zalepene smetiami a zafarbene. Do hlbky od 25 cm až do tretiny metra!Toto urobili, aby po modernom viesť stenami vodovod. Ale v starej, ešte z pozaminuleho storočia budove, ešte vtedy, keď nevynašli v Portlande cement, v sučasnom rozumeni slova fundament neexistuje, a podrubane nosne steny možu nevydržať zaťaženie. Možno, prave tento dovod šokoval architektora Zotovu...
A pre nejaku sejzmicku stabilnosť budovy už celkom nejde.
Vysvetlenie v detajloch z ilustraciami v „Novinke“ na buduce.
Noviny Novynka, č. 14 (178), 21.05.2011, s.1, pokračovanie s.5.
|
Úvodná strana
Regióny
Mobilná verzia
