sa volá ŠMAJDA alias pseudonym, ktorý byř ním viac nevitiahnem. Je to v poradí tretie fiasko sloveského interpréta a piesne. Po uškrečano uhuhlanej dvojici a sentimentálnej piesni od Nely Pocisková a Kamila Mikulčíka - Leř tmou, ktorá absolútne nesadla do atmosféry, cez chytľavú a rytmickú skladbu Horehroenie, ktorú speváčka Kristína nezvládla (po koľký krát naživo), pričom pre každého odborníka jej zvýrazňované eR pôsobilo ako foniatricko logopedické ráčkovacie cvičenie, až po Miroslava Šmajdu, ktorý nepochopil to čo pochopila Bieloruská kapela(zjemnila skladbu a postúpila) a ktorý absolútne falošným, jačavým spevom a otrasnou skladbou, ktorú tak pritvrdil, že ľudia zrejme neverili, či je to skutočnosť a či se. Slovenské ohúrenie bolo tak dokonalé, že som zvedavý na akom historickom mieste sa umiesti. Tortičkou na torte bol skutočne obmedzený a slizký neodborný komentár idiota, ktorého meno ani nechcem vedieť. Jeho komentáre výkonov boli vysoko neodborné a zrejme po Šajdovom vystúpení stratil fantáziu, lebo sa nezmohol na nič iné alen ako maličký slováčik prosil, že my ešte nechceme ísť domov. Gratulujem celej našej delegácii k prepadáku a hanbe, ktorú ste zavesili na Slovensko. Škoda, že MS v hokeji neboli až po tom, aby sa na to rýchlo zabudlo.
|