Autor: EMMU
To je ale smola! | Odoberať reakcie:
Dátum: 27.9. 18:41:08 |
Pán predseda senátu má ale naozaj smolu. Práve v deň, keď má tento háklivý prípad súdiť, ho schváti "morbus iuridicus". Druhý raz to môže postihnúť člena senátu, potom advokáta... a tak do nekonečna. Ako by tridsať rokov tohto prípadu nekričalo o úrovni tunajšieho súdnictva dosť hlasno.
|
Autor:
mali dostať trest smrti | Odoberať reakcie:
Dátum: 22.11. 15:52:20 |
Takýto ľudia by viac nemali otravovať vzduch a žiť medzi ľudmi, mali odvisnúť už vtedy, je nespravodlivé, že ešte dostali aj odškodné? Akým právom? Že znásilnili a zabili mladé bezbranné dievča a zničili život im rodičom? Tento proces sa ťahá už roky a nedostali poriadny trest len preto, že mali vplyvných tatíčkov. Majú nejaké svedomie. Len sa sťažujú, že sa im rozpadli rodiny. Ako by sa oni zachovali, keby sa to stalo im najbližším? Ale aj spravodlivosť existuje, keď tu nebudú pykať, určite áno na druhom svete - v pekle.
|
 Autor:
odpoved..Clovakovi | Odoberať reakcie:
Dátum: 24.7. 1:39:50 |
| tak...takych ako si Ty..mame dost..Balkan...atd...co Ty mozes vediet..???ako mozes takto reagovat..to mi nejde na rozum..nehovorim pritom ze su nevinny...ale spravodliveho procesu...sa nedockali...Ty sedlak...
|
Autor:
Iný uhol pohľadu. | Odoberať reakcie:
Dátum: 30.7. 17:57:05 |
V sedemdesiatich rokoch sme tvorili v Bratislave najväčšiu partiu v meste. Každý víkend sme vymetali diskotéky. Tam bol náš slobodný svet a jediný spôsob zábavy, ktorú mladým vedelo poskytnúť len zopár klubov. V osudný júlový večer sme si vybrali ten istý klub, ako Ľudmila Cervanová. Ak sústavne chodíte na tie isté miesta a narážate na tých istých ľudí, skoro sa z vás stane jedna veľká rodina. Nebol problém neskôr zostaviť kompletný zoznam všetkých, ktorí na diskotéke trávili večer. V našej partii prevládali baby. Kde sme prišli, boli stredobodom pozornosti. Na ulici, kaviarni, rôznych akciách a hlavne všade, kde boli chalani. Aj NITRANČANIA si ich všimli.
Nálada v kluboch začínala byť zaujímavou až po desiatej. Mnohí preto neprichádzali skôr. Dva deci vína, v klasickom horčičáku, stálo päť korún. NITRANČANIA popíjali kláštorné červené. My tiež. Neboli opití. Na tanečnom parkete magnetizovali naše baby. Skúsili po nich vyštartovať. Keď neuspeli, bez problému sa stiahli. Chlapci z Nitry sa od ostatných líšili obliekaním, autami, konzumáciou i spôsobom zábavy. Prví začali nosiť džínsy mrkvového strihu, na ktorý sme si dlho nevedeli zvyknúť. Rovnako sa od nás líšili aj ďalší synovia ministrov, tajomníkov, režisérov, riaditeľov podnikov, doktorov, umelcov a iných vplyvných rodičov. Nikde nechýbali, kde boli baby. Nechápali sme ako popri nekonečnej zábave mali čas na úspešné štúdium ? Študenti tmavšej pleti sa správali skromne. Mali rešpekt. Neupozorňovali na seba. So širokým úsmevom sa chceli s nami spriateliť. Aby sa mohli zase zoznámiť s našimi babami. V tom čase boli v meste ešte dve ďalšie skupiny chalanov, ktorí dokázali každú zábavu uhnať extrémne až na doraz. Neboli vysokoškolákmi. Väčšinou automechanici. Niektoré dievčatá si ich dvorenie pamätali pomerne dosť dlho. Baby na tancovačkách priťahovali aj mimobratislavských chalanov. Z Pezinka a Trnavy. Mladých arabov z Piešťan. Neboli nebezpeční. Ak neulovili tu, skúsili inde. Trojica spomedzi NITRANČANOV bola typom hrdinov, majstrov sveta, tvrdo agresívnych a správne odviazaných. Ale len v kruhu svojich priateľov. Pravé vodcovské typy. Ako jedinci neublížia a nezaujmú. Preto nebol problém pri samostatnom výsluchu rozbiť ich súdržnosť. Zostane pre nás záhadou, prečo NITRANČANOV zaujala práve Ľudmila Cervanová ? Do tohto klubu chodili krajšie dievčatá. Z celej skupiny chlapcov z Nitry našu pozornosť pútala jediná baba. Viera. Všade ich sprevádzala. S pocitom mužskej opory zo strany jej priateľov doslova bujnelo jej sebavedomie. Pôsobila tak, akoby na najbližších sto rokov mala všetky problémy vyriešené. Svojim pohodovým a vyzývavým správaním nás povzbudzovala. Nesmierne dobre tancovala. Šesť deci červeného zaobstaralo u nej bezkonkurečne výbornú náladu. Hoci aj na pohrebe. Priebeh zábavy v klube sa vôbec ničím nelíšil od predošlých večerov. Žiadna výtržnosť, problém, ani bitka. Nebyť mimoriadnej udalosti, nebol by dôvod pamätať si ho. Nič tomu nenasvedčovalo, že najbližšia hodina poznačí históriu.
V kritickom čase sa situácia neodohrala v hermeticky uzavretej miestnosti. Svedkov bolo, koľko ste chceli. Práve sa začali školské prázdniny. S nadšením sme vychutnávali prichádzajúce leto. Na chodníku pred študentským internátom prúdil nočný život. I v jeho celom okolí. Hoci väčšina zo študentov v piatok cestovala do všetkých končín Slovenska už od skorých ranných hodín, každú chvíľu niekto z mesta prišiel a zároveň odchádzal. Taxíky sa vtedy nepoužívali. Mestská doprava chodila večer zriedka. Z toho dôvodu sa na konečnej autobusu v Mlynskej doline nahromadili čakajúci. Bolo ich o mnoho viac, než tvrdili svedkovia v spisoch Bezpečnosti. Pridali sa k nim ľudia, ktorí si boli uctiť svojich zosnulých na blízkom cintoríne. Ďalší z nich chceli stihnúť rovnaký vlak, ako Ľudmila. Nechtiac sa stali svedkami udalosti. Ale len na niekoľko minút. Pokiaľ nevystúpili na niektorej z nasledujúcich zástaviek. Tam sa svedkovia zmenili na ľudí s hlbokým nezáujmom a stratou pamäte. Hoci všetko videli, nepodarilo sa ich vypátrať. V Unic klube bolo nenormálne sparno. Ako vždy. S dídžejmi Števom Anderkom, Ferom Labudom, alebo Šiškom v tomto klube, zvykla bývať vyššia návštevnosť, aká bola v tento večer. Diskotéky vtedy nemali klímu. Každú chvíľu sme vonku sušili úplne prepotené košele. Zapálili cigaretu. Čerstvý kyslík pôsobil okamžite. Okolo pol desiatej sa dolina ponorila do tmy. V nej sa roztrúsili páry študentov. Boli donútení, pretože ich šikovnejší spolužiaci včas obsadili so svojimi frajerkami spoločné postele na intráku. Časť študentského areálu sa stavala. Stavební robotníci v piatok vtedy končili robotu na obed. Z Bratislavy odcestovali do svojich domovov. Tí, čo zostali, večer hľadali krčmu. Na niektorých balkónoch prebiehali oslavy úspešne uzavretého vysokoškolského letného semestra a dozvuky menín Petra, Pavla a Ivana. Podnapití chalani striekali šampanským dievčatá hore bez. Baby jačali a pritom volali o pomoc. Len tak. Aby upútali. O pomoc sa volá aj vtedy, keď sa rozšantené pubertiačky na školskej lyžovačke spúšťajú z kopca. Keď sa deti na bruchu rútia dolu šmykľavkou na kúpalisku. Alebo dievčatá, keď sa ich snažia chalani nacpať do auta, aby nepôsobili ako ľahká trofej. O pol hodiny ich všetkých vidíte blázniť sa spoločne v najlepšej nálade uprostred parketu. Preto sa na volanie o pomoc nereaguje. Krik vás síce upúta, ale nakrátko. Ľudia sa neradi starajú o nepríjemné veci. Na stoloch sa ešte vtedy netancovalo. Ani nedrogovalo. Iba málokto sa ojedinele pokúšal pomocou tabletky a alkoholu dostať do nálady. To bolo všetko. Veľmi populárny bol Dexfermetrazin. Študenti ho užívali tesne pred skúškou, aby celú noc vydržali bez spánku učiť sa. Nedopitá fľaša šampanského, z niektorého balkóna, buchla vedľa nás. Nie preto, aby nás prizabila. Aby bola sranda. A život nebol jednotvárny. Verejná Bezpečnosť vyzývala svedkov udalosti. Nereagovali sme. Hoci sme videli. Ak Bezpečnosť neskôr odhalila tých, čo nechceli reagovať, správala sa k nim mimoriadne drzo a veľmi nepríjemne. Problém neochoty svedčenia očitých svedkov je u nás tradíciou. Svedok je po výpovedi zo strany obvineného zastrašovaný, má problémy a v ohrození. Nikto to nerieši. My tiež nie. Tak ide všetko postarom. Nejeden z predošlých ministrov vnútra sa snažil o zblíženie medzi Políciou a občanom. Zostalo pri rečiach.
Súbežne s týmto prípadom VB riešila ďalšie závažné trestné činy. Obrazovka nám ich pripomenie v seriáli „Najväčšie kriminálne prípady Slovenska.“ Všetky sú vyriešené. Vraždy nespáchali profesionálni vrahovia. Preto nebol problém vypátrať ich. Zo skupiny podozrivých sa vyšetrovateľ zameral vždy na najslabšieho. U NITRANČANOV to bola Viera.
Ďalšie vyšetrovanie prípadu Cervanová bolo obnovené až po dvoch rokoch po vražde. Bezpečnosť dodatočne úspešne a s prehľadom zistila totožnosť ďalších z nás, ktorí ešte neboli v prvej fáze šetrenia identifikovaní a vypočutí. Čistá práca. Tento postup nezaručoval úspech. Ľudia vo vnútri diskotéky netušili, čo sa deje vonku. Výsluch prebiehal systémom bežnej rutiny. Bolo samozrejmé, že po dvojročnej pauze sme z ich strany cítili zvýšený tlak získať čo najviac najnovších informácií a dôkazov. Po tak dlhej stagnácii to bol problém. Napriek tomu vyšetrovatelia neboli v kŕči. Ani v strese zo straníckych činiteľov či Husáka. Konali si len svoju každodennú prácu. Vyšetrovatelia nám pripadali ako amatéri. Z vypočúvaných nevytiahli všetko. Ďaleko na vyššej úrovni boli poradcovia, ktorí radili obvineným NITRANČANOM. Druhá fáza vyšetrovania trvala ďalšie tri roky. Kým v roku 1981 zatkli NITRANČANOV, z vraždy dovtedy zadržali, obvinili a dlhšie väznili iných podozrivých. Boli v správnom čase na nesprávnom mieste. Bezpečnosť si z nás mohla bez problému vybrať hocikoho, z koho vymláti priznanie a prípad v krátkom čase úspešne uzavrieť. Ale neuzavrela. Vyšetrovanie uviazlo. Počas tohto času mali NITRANČANIA veľký priestor si zabezpečiť nepriestrelné aliby. Ich výpovede boli prepracované až podozrivo do najmenších detailov a podrobností. Otcov mali zamestnaných vo vplyvných funkciách, ktorí sa bežne stýkali s vysokými funkcionármi Bezpečnosti v Nitre. Niektorí z nich už dlhšie patrili medzi dobrých rodinných známych. Už vtedy tvorili Smotánku spoločnosti. Rodičia na záchranu svojich detí vyvinuli takmer neobyčajné úsilie. Akoby boli z vraždy vinení oni. Hovorí sa, že rodina sú ľudia, ktorí ťa milujú za každých okolností. Ich prejavom bola nevídaná súdržnosť. Ale len určitý čas. Verejná Bezpečnosť s prehľadom selektovala dodatočne každým rokom pribúdajúcich nových svedkov so zaručene pravdivými skutočnosťami z miesta únosu vždy v prospech NITRANČANOV. Prokuratúra i vyšetrovatelia nepodľahli vonkajším vplyvom, hoci boli nesmierne razantné a mimoriadne silné. V Centrále na Februárke nám počas výsluchu tohto prípadu predložili albumy s našimi veľkými vlastnými fotkami. Zostane záhadou kde, kedy a kto nás fotil, keď sme dovtedy neboli trestaní a nikde sme pre nich dosiaľ nepózovali ? Šikovná Bezpečnosť. Výsluchu sa nikdy nezúčastnili voľne roztrúsení po okolí intráku z deviateho júla 1976. Nechceli. Postávali, alebo sedeli medzi stromami pod večernou oblohou. Fajčili, debatovali a bozkávali sa s frajerkami. Nikto si ich nevšímal. I napriek slabo osvetlenému priestoru len z niektorých lámp mali výborný výhľad. Lampy nočného osvetlenia sa nachádzali povedľa chodníka od konečnej zastávky autobusov až po hlavný vstup na intrák. Boli až priveľmi blízko na to, aby sa bez problému stali terčom prázdnych fliaš vyhadzovaných študentmi priamo z balkónov nad nimi.
Ľuba Lesná, autorka knihy Prípad medička, scenáristka Markéta Zinnerová i František Brabec, režisér filmu Bolero o Ľudmile Cervanovej, sa vo svojich príbehoch zamerali na nesprávny zdroj informácií. Vybrali sa po tej istej ceste pátrania ako desiatky novinárov pred nimi. Žiaden nový pohľad. Nudné. Určite chceli osloviť čo najviac divákov i čitateľov, ale minuli cieľ. Preto ich dielo neskončilo ako bestseller, hoci televízny štáb vytrvalo vyzýval občanov o informácie do chystaného filmu. Informácie, ktoré sa nenachádzajú vo vyšetrovacích spisoch VB nie sú lacné. Na obhajobu autorov o oživenie drámy z minulosti treba podotknúť, že film aj literatúra si môžu dovoliť odklonenie od skutočnosti. Po toľkých rokoch ma udivuje veľké množstvo záujemcov o tento prípad. Neudivuje ma, že si už tridsať rokov mlčky bez komentára prečítajú len ďalší názor ďalšieho nového autora a porovnajú s tým, čo videli. Stále zostávajú súčasťou nepríjemnej udalosti, ktorú nejde vygumovať. Nebadane prikývnu hlavou na znak súhlasu, nech veci v súvislosti s odsúdenými idú i naďalej tak, ako doteraz. Ich nezaujímajú výpovede stopercentných svedkov, detektorov lži, ani hladovky a tvrdenia obvinených, že Ľudmilu v živote nevideli. Ani protesty ich prokurátorov, manželiek a rodinných príslušníkov, akí sú vzorní občania. Pre týchto záujemcov o prípad nebol problém v minulosti sadnúť si na tú istú lavicu na Krajskom súde v Bratislave v čakárni pred súdnou sieňou, na ktorej práve čakali aj NITRANČANIA na svoj proces. Rozdiel bol v tom, že záujemcovia na tieto procesy neboli pozvaní. Možno išlo len o správny adrenalín vychutnať si po rokoch, ako to je, keď sa naše nohavice opäť dotýkajú navzájom s nohavicami NITRANČANOV. Tak ako sa pri sedení pred rokmi dotýkali v Unic klube v osudný večer. Nám nejde o konfrontáciu s Políciou. Nezaujímame sa o ňu. Nám ide o konfrontáciu s NITRANČANMI. Jedno riešenie by tu bolo. Chystané stretnutie skutočne očitých svedkov z onoho večera s NITRANČANMI po tridsiatichtroch rokoch na tom istom mieste, dni a čase v Unic klube v Bratislave.
|
Autor:
KRASNE NAPISANE... | Odoberať reakcie:
Dátum: 24.7. 2:30:02 |
| Ani nahodou som neni isty..o vine alebo nevine...odsudenych..ale kedze som cital Tvoj komentar..si si asi velmi isty..prial by si si konfor...medzi Tebou a odsudenymi..alebo medzi Vami...ako pises..v mnoznom cisle..a odsudenymi..vsak to nieje ziadny problem..prihlas sa na policii..a vypovedaj..Oni mali..vaznych ludi za sebou..ako hovoris..v mnoznom cisle..ze ich prakticky..nebyt Viery..odsudili na trest smrti.!!!!!!!hodis kamenom???.P.S. ZE SA NEHANBIS..vazim si kazdy nazor..ale toto....normalne ta viem odhadnut..aj si Ta viem predstavit..za 1..ako moze clovek ktory znatelne nieje s Ba..povedat ze patril medzi naj.partie v ba..nerozumiem...a chodil do Unicu...do Unicu normalny blavak nedal nohu..bol to Sedlacky podnik..do ktoreho..mi ako banda so stareho mesta..by sme nedali nohu..a Ty hovoris ze si bol v najvetsej partii v ba..s Ba niesi..ani omylom...tak neklam..uz podla toho..nechcem urazat.Ta viem odhadnut..Ci su vinny alebo nevinny..vie len Pan Boh...ale riedneho procesu sa im neuslo..tod vse..Vy..a to nevykam..lebo hovoris v mnoznom cisle..ste boly na 100 percent stbaci..a to sa Ti este musim priznat..ze na rok pred 89 spominam s nostalgiou..
|
Autor: mackala
trochu objasnenia | Odoberať reakcie:
Dátum: 7.6. 20:55:34 |
| Ako ste oboznámení s prípadom?
Krkolomná verzia pôvodnej obžaloby z 80-tych rokov a nasledných rozsudkov, bola totiž zostavená z nestráviteľného „gulášu“ nezmyslov nahromadených v spisoch, na ktoré sa odvolávate zrejme aj Vy. Možno ani o tom neviete.Napríklad:
1/Svedok U. sa mal podľa pôvodného rozsudku a obžaloby baviť s poškodenou na diskotéke a odprevádzať ju k autu „únoscov“. A mal dostat aj facku vo vestibule, aby si to pamatal.. Svedkovia z r.1976 však podrobne a tesne po inkriminovanej dobe vypovedajú zhodne, že sa celý večer bavila s inou osobou, ktorá to aj potvrdzuje. Ďalší svedkovia potvrdzujú, že odišla z internátu sama smerom k zastávke. Sú dokonca svedkovia priamo z miesta kde nastupovala do nejakého auta. Je to v archívoch. Svedok U. bol spracovávaný pražským vyšetrovateľom Pálkom až od r.1978. Nakoniec sa stotožnil so svojou úlohou a preto sa nestal z neho obvinený.
2/Bývalý privát, dom v Prievoze, v ktorom sa mal konať tzv.“žúr“ je ďalší z krkolomných nezmyslov „úspešných“ vyšetrovateľov. Vyšetrovaním sa dokázateľne zistilo, že na tomto priváte v kritickej dobe už dávno nebýval ani jeden z obvinených. Bývali tam úplne iné osoby. Avšak....Spracovaní po tvrdých podmienkach vo väzbe, tzv. „priznávajúc sa“,
umiestnili vo svojich tzv. „priznaniach“ žúr podľa scénara hlavného pražského vyšetrovateľa, práve do tohoto domu, kde viacerí z nich v živote nikdy neboli. Bolo zistené, že v tomto dome okrem majiteľky domu, jej syna, ďalšieho nájomníka, v kritickej dobe už vyše mesiaca bývali nové podnájomníčky a ani jeden z obvinených. Takže, aby sa udržali absurdné priznania, musela by vzniknúť situácia:
-pani domáca nemala by byť doma, syn pani domácej nemal byť doma, obidve podnájomníčky nemali byť doma, jeden alebo druhý z bývalých podnájomníkov (dvaja z obvinených) by museli mať akýsi duplikát kľúčov z obdobia, keď ešte na tomto priváte u pedantnej pani domácej bývali a tento by museli mať na diskotéke..
Navyše by im obidvom muselo práve v ten kritický večer úplne preskočiť, pretože v inkriminovanej dobe jeden mal voľný privát v centre a druhý mal byt na oveľa bližšom sídlisku od predmetnej diskotéky ako bol Prievoz.
Muselo by im ešte navyše preskočiť dvojnásobne, že by návštevníčky z Francie, s ktorými mali byť na predmetnej diskotéke, poslali s neznámymi mužmi preč a oni by šli niekam inam. Podľa archívov a niektrých výpovedí však vychádza dokonca najavo, že ani neboli v kritický večer na diskotéke.
Pritom zbesilý „žúr“ popisovaný verziou obžaloby a v rozsudkoch by nezanechal v predmetnom dome žiadne stopy, ktoré by pedantná pani domáca a podnájomníčky neboli postrehli.
Ak teda niekto pripúšťa verziu o tzv.žúre v predmetnom dome, tak je buď úplný hlupák, alebo si musel osvojiť takúto verziu, lebo jednoducho musel! Čudovať sa dá len ľuďom, ak takéto pripúšťajú a pritom nie sú nijako k nemu viazaní. Je jasné, že tento prípad musel byť uzavretý za každú cenu. Tak to z tejto absurdity vychádza. Nech sa nikto neskrýva za akési presvedčenie. Nedá sa na základe týchto faktov veriť, že by mohol mať ktosi skutočne vnútorné presvedčenie na základe týchto absurdít. Že napr. pán Eduard Pálka,zosnovateľ celého komplotu, alebo iný z „postihnutých“ , ktorí museli tento prípad pomôcť za každú cenu uzavrieť, používajú verejne výraz, že sú presvedčení o takejto nezmyselnej verzii, tomu sa nedá moc čudovať. Akú inú možnosť majú? Napríklad aj použitie tohto privátu do verzie obžaloby, je do oči bijúci nezmysel. Nech sa prihlási k tejto absurdnosti ktorýkoľvek z vyšetrovateľov, ako že je o tomto presvedčený, tak mu do očí môže každý zdravo uvažujúci človek povedať len to, že je hlúpy a nech ide pracovať tam, kde jeho hlúposť neškodí iným. Napríklad nech píše sci-fi alebo rozprávky a scenare typu Bolero.. Strašné je, že takíto ľudia dostali nadprávomoci a nezmyselne zničili niekoľkým desiatkam ľudí životy. A skutočnosť o vražde, zmiznutí, alebo smrti potihnutej študentky je nevyriešená a trpeli a sú odsúdení nejakí rukojemníci.
3/Verzia obžaloby a pôvodného rozsudku hovorí ďalej o topení pri jazierku..Zase podľa tzv.“priznaní“. Je to scéna, podľa scenára p.Pálku, ktorá sa neskôr stala obsahom obžaloby a rozsudkov. Je dokázané, že vzorky vody z pľúc tela, nájdeného v neďalekom potoku hovoria o niečom inom. Prečo sa „stratili“? Bolo to príliš krikľavé a neudržateľné. Pôvodné posudky však boli vykonané ešte v r.1976 a to je neodškriepiteľné, akokoľvek sa kamuflovali dôkazy. Preto sa nepoužili archívy?
4/Pokiaľ svoje presvedčenia ďalej opierajú “presvedčení“ aj o tzv. priznania svedkyni Vozárovej, psychicky týranej v prípravnom konaní, tak možno len znovu prizvukovať absolútnu nekompetentnosť tých, čo považujú ďalšiu absurditu za možnú. Resp. boli kompetentní a ochotne sa vedome zúčastnili na tvorbe justičného zločinu.
Krkolomná verzia o účasti svedkyni MUDr.Vozárovej, ktorá musela niekoľkokrát znovu popisovať svoju účasť na trestnom čine od začiatku do konca aj po odvolaných svojich výpovediach a nakoniec na súde povedala znovu pravdu, že je to výmysel a že bola dokázateľne inde. Dostala za to 2,5 roka tvrdého žalára. Vraj za krivú výpoveď. Súdy pracovali podľa scenára vyštrovateľa Pálku z Prahy.
Podľa obžaloby a pôvodného rozsudku sa údajne mohla nenápadne večer vzdialiť z vodáckeho sústredenia pri rieke Hron, ktorú musela prebrodiť a cca 200 km isť do Bratislavy v kritický večer, vraj autostopom, podľa policajnej verzie mala byť účastná celého nezmyselného deja a vraj sa mohla takisto nenápadne zase nadránom vrátiť naspäť. Na vodáckom sústredení bývali v stanoch, bolo tam 30 študentov, dobrá partia a jej by zrazu preskočilo v hlave a išla by nevedno na akú zábavu do Bratislavy.
Prosím Vás tomu veríte? Komu to vyhovuje, okrem tých čo potrbujú mať za kažýdú cenu ten prípad uzavretý? Kto tu nemá čisté svedomie?
Je to na vracanie, zapodievať sa celé desaťročia absolútnymi nezmyslami, ktoré musela použiť obžaloba a boli uznané v pôvodných rozsudkoch ako podklady na odsúdenie nevinných ľudí.
Vhlásenia v tejto diskusii sú zrejme len z dôvodu nevedomosti a značným ovplyvnením tými, čo im ide minimálne o ich meno alebo postavenie. Pretože, keď niekto pripúšťa tieto absurdity ako možné, tak musí mať na to len osobné dôvody. S objektivitou to nemá nič spoločné.
Tzv. priznania svojim obsahom sú len dôkazom o psychickom, ale aj fyzickom týraní a nátlaku používanom pri získavaní výpovedí.
Fakty uvádzané v tomto texte sú súčasťou spisu a archívu. Odkiaľ teda čerpáte informácie Vy? Žeby ste len čítali dobový článok Jána Kamenistého z 80-tych rokov, ktorý možno ani nevedel na čo bol použitý jeho literárny talent? Alebo ste tak predpojati od ľudí dnes znovu veľmi vplyvných a bohatých a „slušných“ v dobrom postavení, čo majú, bohužial, svoju minulosť spojenú s týmto justičným omylom?
|
Autor: Alžbeta
pekný nezmysel tento príspevok | Odoberať reakcie:
Dátum: 20.7. 9:58:58 |
| Pekný nezmysel ste vypotil,pán Kysucký.Potvrdil ste,že o tom nemáte ani paru a čerpáte výhradne z komunistickej tlače obohatenej o Vašu fantáziu,plus Vaše osobné skúsenosti,čo sa neodviazanej zábavy týka.Z Vášho príspevku cítiť,že niektorého
z nitrančanov veľmi nenávidíte.Alebo ste proste človek,ktorého teší,keď sa iným ubližuje.Inak by ste nemohol napísať taký nezmysel.
|
Úvodná strana
Regióny
Mobilná verzia
