Po prevrate v novembri 1989 sme s vervou prebrali kapitalistické maniere v žurnalistike a tri zásadne pravidlá.
Prvé: ochrana demokracie pred extrémizmom Novinár, ktorý chce prežiť v tejto brandži musí byť lojálny svojmu chlebodarcovi a musí hľadať nepriateľov systému, ktorých musí onálepkovať, najlepšie podľa osvedčenej šablóny ako extrémistov, neonacistov, fašistov a antisemitov. Týmto je vopred spoločenský určené, kto má byť akceptovaný ako ten dobrý a kto je ten zlý a súčasne je potenciálnou hrozbou pre demokraciu.
Druhé: paparacizmus a honba za senzáciami Správny novinár musí vysnoriť čo sa dá na tzv. celebrity a na verejnosti známe osobnosti. Čím je získaná správa pikantnejšia a o čo viac zasahuje do súkromia záujmovej osoby, tým väčší zisk je zabezpečený pre vydavateľa a majiteľa daného periodika.
Tretím nepísaným pravidlom je byť politicky korektným voči predstaviteľom finančnej oligarchie, ktorí stoja na vrchole pyramídy prepojenia vysokej politiky s ekonomicko-politickým zločinom, ktorý nesmie byť označený ako "mafiánska demokracia".
|
Úvodná strana
Regióny
Mobilná verzia
