“Raz sa ma tvoj ocko opýtal, či som nemala strach po novembri 1989, že tie dve protisocialistické a protištátne svine si pôjdu na mňa sťažovať Jánovi Čarnogurskému a Františkovi Mikloškovi. Hovorím mu, neboj sa, synček môj, Čarnogurský s Mikloškom by mi nikdy neublížili. Veď oni sú v skutočnosti predĺžené ruky nášho komunistického a eštebáckeho boha Antikrista na Slovensku. V jeho mene obaja, dokonca sa schovali za celý národ, odpustili komunistom a eštebákom všetky zločiny, aby znovu, teraz už očistení, mohli páchať na slovenskom národe ďalšie zločiny. Veď aj s pomocou poslancov za KDH, synček môj zlatý, môžeš robiť pokusy na tých odporných a primitívnych slovenských občanoch a nazvať to sociálnymi reformami.
|