Do roku 1989 ešte nebolo Európske Spoločenstvo ničím viac iba čistým hospodárskym a záujmovým spolkom. Tento status zmenil až maastrichstský proces, ktorý za najvyššie ciele deklaroval politiku hodnôt a solidárnosti, politickú spoluprácu v oblastiach zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zlepšenie spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Vytvorením menovej únie a zavedením eura sa z EÚ stal skutoK tradičným veľkým štátom s veľkým vplyvom na európsku politiku sa rátajú najmä dvojzáprah Francúzsko a Nemecko, ale aj Taliansko, Španielsko, Veľká Británia (Veľká pätka). Medzi malé štáty Únie patria napríklad štáty Beneluxu, či Írsko. Po rozšírení Únie sa stali ďalšie miništáty, ako Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus, Slovensko, Slovinsko. Zdá sa, že centrálnym pojmom Európy sa stane „malý štát", hoci nič v živote nie je snáď relatívnejšie ako kategória malý a veľký. Spolu so slovami Lionela Hursta si pripomeňme, že malý štát neznamená absenciu veľkých myšlienok, či veľkých ambícií. Malý štát sa i napriek rastúcej a všetko prenikajúcej globalizácii a nadnárodnému charakteru všetkého stáva vážnym aktérom v medzinárodnom politickom systéme. Je absolútne relevantnou otázkou, akú pozíciu malý štát v Únii zaujme a aký stupeň relatívnej stability a prosperity dokáže aj napriek svojej vonkajšej závislosti na svojich susedných štátoch dosiahnuť. Podľa akých kritérií zaradujeme teda štáty do kategórie malý či veľký? Je to na základe ich teritoriálnej veľkosti, počtu obyvateľov alebo rozhoduje stupeň vonkajšej závislosti a ich vitalita? Aké iné parametre musíme vziať do úvahy? Predtým než odpovieme na túto zásadnú otázku vrátime sa k úvodnému citátu francúzskeho spisovateľa Victora Huga, ktorý ponúka svoje ponímanie tohto centrálneho konceptu: „malý štát". Ďalej na: Národný Inštitút Francois Marie Voltaire, ikona TREZOR, téma: Fenomén „malého štátu“
|
Úvodná strana
Regióny
Mobilná verzia
