Farnosť Bratislava. Ako vieme od r. 2008 je Bratislavská arcidiecéza metropolitnou arcidiecézou. Pápež Benedikt zmenil hl. sídlo z Trnavy na Bratislavu, o čo sa zaslúžili veriaci svojimi snahami a tak šikovne vyfúkol slovenským zapredancom ich slávu. História si bude pamätať tento čin, nebude si pamätať nejakého dosadeného poskoka, ktorým je dôverník ŠtB Stanislav Zvolenský, PhD., bol pre ŠtB plnohodnotným dôverníkom, dokonca vo svojej činnosti spolupráce s ŠtB bol viac závislý ako napr. Ján Sokol, Zvolenský získal svätenie od niekdajšieho člena komunistickej Pacem in terris a nikdy neexkomunikovaného agenta ŠtB Júliusa Gábriša, čiže neplatne, žiaľ tento moment je vlastne súčasnou čiernou škvrnou na katolíckej cirkvi, za ktorú by sa mala ospravedlniť, nie minulou, s ktorou nič nemáme do činenia, ak ospravedlnenie nebude, prijíma sa v tom momente nástupníctvo katolícko-komunistického svätenia a teda nástupníctvo a prienik komunistov do cirkvi na oficiálne posty, to je moment o ktorom budeme následne hovoriť, tu už nejde len o schizmu ako v prípade niektorých kňazov, ktorí sa vymkli spod kontroly a socialisticky deformovaní „v rámci podzemnej cirkvi“ žili za bývalého režimu sektársky, chceli svätiť ženy a pod. (príklad Augustín Drška), tu už ide o posvätenie terorizmu.
Prezentovanie sa komunistickej lokálnej štruktúry ako štátnej komunistickej sekty prebieha v Bratislave už v pol. 20. stor., teda je splnené, že miesto v sídlištnej sieti našej krajiny, dôležité pre boľševickú mašinériu musí byť obsadené a pod kontrolou. Jasná je znalosť o všetkých farníkoch (osobných životoch, rodinných zväzkoch, kontaktoch, ich minulosti a skrytých plánoch) a ich manipulácia i v otázkach viery na účel komunistov (primárne formy, ktoré boli a sú na túto manipuláciu komunistami dlhodobo používané sú „láska a pokoj“, čiže v reálnej reči komunistov evanjeliové „ópium ľudu“). Samozrejme, že komunistickí kňazi v tomto období ešte neboli tak zviazaní s farníkmi, ako by to bolo možné mimo komunistickú diktatúru, taktiež boli menení, no informácie získali a potrebné akty vykonali v prospech komunistickej diktatúry a ako vlastizradcovia mali byť už po súde. Je preukázané i v tomto texte, že komunistickí kňazi pracovali po 89 na pozíciách, kde mali prístup k informáciám (bohoslovie, duchovní v charitných domoch pre kňazov, nemocnice) a k čomu inému by mohli mať i lepší prístup (takto však nepracovali len kňazi, ale aj boľševický laický apoštolát, pracujúci vo farnostiach už v 80. rokoch, pochádzajúci z rodín, kde bol rodič angažovaný komunista). Podobne tak získali komunistickí funkcionári, spolupracovníci ŠtB, po 89 tie najväčšie výhody a doposiaľ ich majú (spomeniem len miliónové odmeny pre ŠtB parlamentom – Gašparovičom, alebo ich získanie primátorských kresiel po celom Slovensku). My si myslíme, že vysporiadanie sa s komunistami v cirkvi prišlo po 89, práve naopak, nastáva satisfakcia komunistov ako to môžete vidieť a to je základný moment - prechod komunistov z diverzných kvázicirkevných boľševických skupín v 20. stor. dnes do čela cirkvi, teda keď sú komunisti dosádzaní mimo totalitnej diktatúry na najvyššie funkcie v cirkvi, to je prienik komunistov do cirkvi, alebo inak, nastáva lúpež cirkvi s capom, ktorého spravili záhradníkom – antipápežom, komunistickým kokovým Bergogliom. Samotná lúpež však ešte len prebehne a bude to veľká hanba. Takéhoto capa máte aj na Slovensku je ním prototyp slovenského komunistu, veľký Bača Slovákov, „prozápadný“, tvorivý, pokrokový a sociálny komunista, Róbert Zväzák. Nemyslite si, „provýchodní kňazi“ komunisti, ktorých máme na Slovensku (uvedených v týchto textoch, spomínaný komunista Jozef Mišík podpísaný pod odvolaním Zväzáka) sami v skutočnosti uznávajú Zväzáka, len sú v tom, že cirkev, ako z ich pohľadu drezúru ľudu, treba udržiavať, aby sa ľud nepriečil, ale sami berú všetko, čo Zväzák negatívne hlása, len ešte ľud na to nie je pripravený, to je ich reálny pohľad, sú takí troška zbabelí, neschopní, ale vytrvalí v otročení. Tu môžeme spomenúť aj tzv. mariánske zjavenia, ktoré sa po 89 rozmnožili na Slovensku. Priama nadväznosť na komunistický režim začína v Litmanovej, toto „mariánske zjavenie“ malo slúžiť ako zabezpečenie slovenských sporných území na hraniciach voči Poľsku (podobnosť Limanová/Litmanová nie je náhodná) ponovembrovým komunistom a zároveň na odbočenie záujmu ľudí od stíhania týchto komunistov (i napr. v rámci potrestania za totálnu deštrukciu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku spred r. 1989). Preto boli i katolícke púte do Litmanovej v tomto období v rámci projektov dotované vládou zo štátneho rozpočtu. Poväčšine sa zúčastňovala na týchto púťach ponovembrová socialistická mládež, čo však neznamená že sa nedostávala do sporu so socialistickou mládežou v kostoloch, mládežou farárov spolupracujúcich s ŠtB spred 89. V týchto zjaveniach zohrala veľkú rolu služba Tonka Seleckého a jeho plátku MRosa (neskôr a i teraz spoločenstvo Magnificat, MRosa ako aj rôzne iné texty zjavení a pod. šíria priamo v spoločnosti nižšie postavení komunisti), ktorý bol podľa protokolov ŠtB rovnako nepriateľskou osobou asi ako dnes už odhalený komunista Ján Čarnogurský. Týmto zjaveniam sa venovala v katolíckom rádiu Lumen aj jeho niekdajšia redaktorka pre náboženské programy Predajňová Andrea (dokonca robila rozhovor s jednou z vizionáriek Korčákovou a bolo to veľmi tešivé), súčasná nepríjemná pracovníčka komunistickej strany Smerť-SD. Podobné zjavenia prebiehali v tomto zlomovom období aj na Ukrajine a inde. Išlo vlastne o spoločný projekt komunistov (bližšie súvislosti viď. Prognostický ústav), v ktorom komunisti prenikli do cirkví. Preto sa k nim staval ostražite i Ján Pavol II, náš sused Poliak. Nasledovali zjavenia v Dechticiach, ku ktorým sa pridala socialistická mládež predtým navštevujúca Litmanovú. Napokon to vyvrcholilo v očakávaní nejakého schizmatika progresívneho mesiáša-kňaza-komunistu Zväzáka v Trnave. Môžem povedať jeden príklad. Sestra v rodine protežuje Zväzáka, aj keď s cirkvou nemala nič spoločné, druhá sestra je manželkou poslanca Smeru v istej obci, zakladá kresťanské spoločenstvo v tejto obci a je podporovateľkou „proruských“ boľševických kňazov, i keď s cirkvou nikdy nič nemala spoločné, tieto sestry nie sú proti sebe. Vyrastali v nejakom krúžku ľudovej hudby, ktoré sa po celom Slovensku po 89 stali liahňou a tichým združovateľom komunistickej mládeže. Neverte týmto rozdeleniam „slovenskej spoločnosti“ na Zväzákových a Matuškových, z osobnej znalosti a poznám ich dosť, sú všetci zapojení do tohto rozporu vzájomní, dokonca tí, čo podporujú Zväzáka, predtým rovnako vehementne podporovali Sokola. Sú zvrátení. Podľa čoho ich spoznáte? Podľa toho, že pre Krista nie sú ochotní obetovať ani kúsok, ale pre komunistov sú schopní zradiť i tých, ktorí by pre Krista obetovali mnoho. Je to však príznak toho, čo sa deje v cirkvi, teda to, čo tu opisujem. S každým iným, kto nepatrí do jedného alebo druhého tábora nechcú mať nič spoločné, lebo nejde o uctievača sporov a komunistu, je to však príznak toho, čo sa deje v cirkvi, teda to, čo tu opisujem. Teraz sa začne lúpežiť, deštruovať a presmerovávať majetok cirkvi samotnými „kňazmi“ v plnej spolupráci so štátnou socialistickou mašinériou (môžeme uviesť už jemný realizovaný príklad v Česku, keď cirkev pod vedením komunistického prímasa českého Stříbrného Dukáta, skr. „Strieborniaka“, darovala (vzdala sa, „A brány pekelné ju nepremôžu“) štvrtinovú časť po všetkých stránkach vlastných majetkov vybudovaných rukami veriacich, dnešnému komunistickému vedeniu českého nie demokratického štátu a rátame sem aj hradné majetky, tu sa cirkev protiústavne (milosrdne?) vzdala dokonca dvoch tretín svojho majetku). Títo kňazi vôbec nepochopili základné kresťanské učenie a nemajú základnú výbavu kresťanského učenia a preto je rozšírené, že prijímajú teroristické náuky, lebo ich berú ako spoločenský vývoj, že spoločnosť už dospela ďalej, čiže máme tu čo dočinenia so sedlačou (Augustín Slaninka par excellence) v kňazských rúchach, ktorí by ale mali byť intelektuálnou elitou. Poďme sa teda pozrieť na jednotlivé časti Bratislavy, akým spôsobom sa postupne obsadzujú cirkevné posty pod hradným vŕškom. U každého z týchto bratislavských „kňazov“ si musíme uvedomiť, že v tomto článku je spomenutá len ich priama prepojenosť so zlodejmi na celoštátnej úrovni, disponujú napr. oveľa väčším majetkom než nejaký modranský „dekan“, i keď Modra je bohatá farnosť, kde je z čoho ryžovať a ide teda o väčšie prípady. Za každého už odídeného kňaza boľševika boli a sú vykonávané zádušné omše najvyššími cirkevnými predstaviteľmi a na každej cirkevnej stránke sú prezentovaní v úcte, honosnosti a vo všetkej počestnosti (podobne ako Jozef Tiso, pozn. Jozef Tiso je taká zvláštnosť, práve krytím sa Dr. Jozefom Tisom v podstate začalo v 90. rokoch prenikanie komunistov do cirkvi, i keď bolo veľa významných kresťanských osobností dokonca 2. pol. 20. stor., ktoré sa zaslúžili o Slovensko, títo však boli antikomunisti a tak nemôžu byť dnes spomínaní), bez akejkoľvek spomienky ich reálneho zapojenia do teroristických štruktúr, z ktorého vyplýva ich zákonná exkomunikácia, ktorá je tak ilegálnymi cirkevnými činiteľmi komplet porušovaná.
Po 89 sa do farností dostali kňazi týraní komunistickým režimom spred r. 89, nebolo to však pravidlo. V bratislavskej farnosti Devínska Nová Ves od r. 1982 do r. 1990 pôsobil ako administrátor farnosti, následne farár v Lehniciach a cirkevnou hierarchiou tulák po farnostiach Západného Slovenska, agent (spis v r. 1985 archivovaný, upn.gov.) a dôverník ŠtB (záznam v r. 1989 zničený, upn.gov.) Juraj Lupták (6.7.1945 Bratislava), aby bol od r. 2008 cirkevnou hierarchiou opäť dosadený na pôsobenie v Bratislavskej arcidiecéze. Od r. 1990 tu ako farár dodnes pôsobí socialista ThDr. Karol Moravčík (16.8.1952 Žilina), ktorý je od r. 1999 predsedom Teologického fóra.
V bratislavskej farnosti Devín pôsobil od r. 1983 do r. 1998 ako správca kostola a administrátor boľševik agent ŠtB (upn.gov.) ThDr. Miloš Ondrejkovič (5.6.1924 Sučany-21.5.2012 Bratislava), ktorý bol od r. 1968 vicerektorom bratislavského Kňazského seminára a taktiež tajomníkom Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty. Zádušnú svätú omšu za neho celebroval Mons. ICDr. Zvolenský PhD. Od r. 2009 je tu farárom socialista mons. ThLic. Marián Gavenda, PhD. (7.3.1963 Trenčín).
Veľa prorežimných kňazov pochádzalo zo Záhoria, od rieky Moravy (ako sme mali skúsenosť aj so socialistom T. G. Masarykom, spolupracujúcim s boľševikom a agentom SSSR E. Benešom), inak to nebolo ani v bratislavskej farnosti Záhorská Bystrica, kde bol od r. 1952 do r. 1959 administrátorom farnosti agent a dôverník ŠtB (upn.gov.) ThDr. Oto Holúsek (31.5.1903 Holíč-3.12.1973 Brodské). Už v r. 1960 až do r. 1982 tu pôsobí agent a dôverník ŠtB (upn.gov.) kňaz Koloman Marek Ondrejka (18.10.1910 Štitáre-1984 Pezinok), po ňom nastupuje do úradu štvornásobne uvedený agent ŠtB (upn.gov.) a dôverník ThDr. Pavol Kandera (21.5.1936 Hronec- 14.6.2004), ktorý si dával aj meno Pavel, v r. 1975 získava postgraduálne doktorát teológie na Bohosloveckej fakulte v Bratislave, dokonca ešte v r. 1991 tu pôsobí ako odborný asistent dogmatiky, ktorého teológovia doposiaľ študujú. V r. 1984 ho strieda kaplán dvojnásobne uvedený agent ŠtB (upn.gov.), boľševik ThDr. Ladislav Ostrák (11.8.1946 Zákopčie), v r. 1982 získava titul ThDr., vydáva prorežimné socialistické príručky Pacem in terris, vo svojich vystúpeniach sa kryl, podobne ako iní komunisti (Slaninka) za zlátaniny o národe, v skutočnosti však národ trvalo zradzoval, uskutočnil krst detí Borisa Kollára, ktorého vraj tento agent dobre pozná, proti cirkevným pravidlám, čiže podobne ako k tomu chce dospieť plošne pre celú cirkev komunista, súčasný kokový antipápež. Napokon v r. 1991-1992 je tu ex currendo z Marianky (kde bol ako kňaz od r. 1990, pozn. Marianku a významné komunistické rodiny v nej dnes žijúce, s prepojením na štátne inštitúcie a vládu, takisto udalosti v nej, ktoré sa tam teraz dejú budeme v budúcnosti ešte bližšie rozoberať) agent ŠtB (upn.gov.) Viliam František Vaľa, CCG (21.7.1928 Malá Lodina), od r. 1991 generálny predstavený rehole CCG (Kongregácie bratov tešiteľov z Getseman), od r. 2006 predstavený pre Viedeň, inak pôsobiaci v Bratislavskej arcidiecéze, ako uvádza TKKBS, bol pozvaný cirkevnými predstaviteľmi aj ako slávnostný kazateľ pri celebrovaní omše jubilea.
Bratislavskú farnosť Lamač už od r. 1964 administruje režimu naklonený kandidát na agenta ŠtB (upn.gov.) Silvester Slezák (29.12.1925 Kostolná pri Dunaji-2. 12. 2009), v r. 1973 ho strieda kandidát na agenta a agent ŠtB (upn.gov.) Alojz Gubala (25.2.1939 Piešťany-25.2.1939), viac pôsobiaci v Bratislave a v r. 1991 menovaný za sudcu arcidiecézneho súdu, v r. 1983 nasleduje skromný kaplán agent ŠtB (upn.gov., v r. 1989 spis zničený) Ján Sucháň (27.12.1951 Šurianky), áno ten skromný, stále sa prezentujúci kaplán, ktorého sme museli počúvať na pracoviskách, nanúteného médiami za Dzurindovskej propagandy, inak po 89 robil interview pre Pravdu a iné komunistickú tlač. Potom v r. 2003 tu nastupuje socialista Branislav Čaniga (13.6.1972 Partizánske), na ktorého formovanie mal veľký vplyv agent ŠtB a 2násobne uvedený dôverník ŠtB (upn.gov.) kňaz Ladislav Dorušák. Čaniga od r. 2006 je aktívny školský dekan v Bratislave.
V bratislavskej farnosti Dúbravka už po r. 1989 je ako prvý od r. 1993 aktívny farár socialista prof. ThDr. Stanislav Vojtko PhD. ( 8.9.1953 Trnava), od r. 1994 do r. 1998 socialista Ján Záhradník (30.6.1964 Bratislava), až kým v r. 1999 neprichádza do farnosti socialista Mons., odb. as., ThDr., Ing. Jozef Jančovič PhD., konzultor, VŠ učiteľ (28. 11. 1968 Topolčany), spoločne s ním smerák Jozef Mišík, zlodej vo farnosti Modra, v Modranských zvestiach, v ktorých od zač. po 89 r. doposiaľ má protežované miesto šéfredaktorky, dcéra verejne pôsobiacich komunistov spred 89, Jančovič má taktiež diskusné príspevky v kresťanskom dome Quo vadis, spoločne s agentom ŠtB Slaninkom a i.). Ďalej tu pôsobili socialisti ThLic. Jozef Vadkerti (9.6.1979 Šurany), alebo Emil Šútor (23.3.1938 Hostie). V r. 2011 sem prichádza ako výpomocný duchovný ThLic. Vendelín Pleva (28.6.1967 v Trnava), ktorý ocenil zlodejov Matice slovenskej, čo sa zúčastňovali na ukradnutí národného pokladu. Slovenskí dôchodcovia sa doposiaľ márne dožadujú ochrany a vymáhania svojich oprávnených nárokov aj u „prezidenta“ K/iškariotského Andreja Kisku, vykašlal sa na nich, s tým, že nemá čas. V dejinách Slovenska osobitá krádež. Kým bola táto krádež v skutočnosti spôsobená? No predsa najväčším zlodejom po 89, slovenským „Jánošíkom“ – Smerom-SD, preto doposiaľ nie je vyšetrená. Popri iných kňazoch, je tu v r. 2013 ako výpomocný duchovný socialista Martin Kramara (4.4.1978), tento netopier dostal prácu moderátora v TV Lux a je od r. 2014 hovorcom Konferencie biskupov Slovenska.
Zo začiatku po 89, od r. 1992 do r. 1999 pôsobí v bratislavskej farnosti Karlova Ves socialista Libor Škriputa (15.1.1953 Jacovce), na ktorého formáciu v 68´ malo vplyv topoľčianske prostredie z okolia kandidáta na agenta (upn.gov.), 3násobne uvedeného agenta ŠtB (upn.gov.) a 3násobne uvedeného dôverníka ŠtB (upn.gov.), kňaza Ľudovíta Lintnera (2.1.1931 Nová Ves nad Žitavou) agenta a dôverníka ŠtB (upn.gov.), kňaza Františka Očenáša (14.8.1938 Banská Štiavnica-5.6.2016 Banská Bystrica) a iných kňazov spolupracovníkov ŠtB z Topoľčian (Alojz Schmiester, Vladimír Banský). Karlovka mala tú výhodu, že tu bol už v 90. rokoch nezávislý medzinárodný vplyv z Poľska v činnosti konventuálov, čím sa vyvážila v tejto časti Bratislavy slovenská komunistická línia na Slovensku po 89. Bratislavskú farnosť Dlhé diely posvätil (a tým aj deštrukciu vzácneho prírodného prostredia, ktorým boli Dlhé diely pred komunistickým besnením v architektúre s výsledkom umelého sídliska) v 90. rokoch socialista Libor Škriputa. V tejto farnosti je kostol Narodenia Panny Márie na Pribišovej ulici (podľa komunistu Pribiša), pri škole pomenovanej po komunistovi Alexandrovi Dubčekovi. Žijeme v komunistickej krajine. V r. 2001 je v Dlhých dieloch farár Augustín Drška (15.2.1939 Kúty-29.9.2009 Bratislava) člen schizmatickej Davídek-Zahradníkovej podzemnej cirkvi z čias komunizmu, od r. 2007 dodnes zas socialistický farár Štefan Herényi (27.8.1948 Vrádište), vedený v záznamoch Ústavu pamäti národa ako kandidát tajnej spolupráce a agent ŠtB (upn.gov.), od r. 2011 prichádza ako výpomocný duchovný taký bulinko, presadený v TV Lux a riaditeľ TV Lux socialista ThDr. PhDr. Ján Buc PhD. (9.12.1972 Spišská Teplica).
Ďalšie podrobnosti o farnosti Bratislava uvedieme v nasledujúcich príspevkoch.
|
Úvodná strana
Regióny
Mobilná verzia
