Kde bolo, tam bolo, za siedmymi horami atď..., chudobný šuhaj z východu, sa vydal do sveta, s prázdnou kapsou. Železnicou, aj to na čierno a nie bárs dajako ale rovno v jedálenskom vozni a keďže mu škŕkalo v bruchu, prázdnymi rečami a sľubmi, si vynútil aj jedlo. Toto sa prenáramne šuhajovi zapáčilo a pri vstupe do stoličného mesta si on povedal, že si takto onakvejšie bude zarábať na poživeň. Ako miništrant v rodnej vieske, vedel on ako sa votrieť do priazne kresťanom a vtedajšej vrchnosti.
A čuduj sa svete, začalo sa mu prenáramne dariť a ďalej rozvíjať
svoje schopnosti, až si ho jeho chlebodarcovia tak obľúbili, že ho postavili rovno na piedestál a vtedy šuhaj takto prehovoril k bohabojnému slovenskému ľudu:
Prinesiem Vám bohatstvo a štastie.
Lenže toto bola veľmi ukrutánsky ťažká úloha a nepodarilo sa ju šuhajovi splniť ani za osem rokov trvania jeho krutovlády. Zbedačil slovenský ľud a svojim najväčším rivalom, také im tam robil muky, že im aj veraje od domu dal vyhodiť do povetria. Všetkým svojim odporcom robil prenáramne zle, či okato alebo potajomky. Dokonca aj niektorých svojich chlebodarcov odvrhol.
Preto sa šuhaj musel odsunúť do ústrania, aby nebol na očiach poučeného slovenského ľudu. Jeho chlebodarcom sa však znepáčila takáto úloha v úzadí a žiadali od šuhaja prinavrátiť bohatstvo. Aby šuhaj neprišiel o svoje bohatsvo, čestne nadobudnuté na slovenskom ľude, vymyslel ešte krutejší plán a takto prehovoril ku svojim chlebodarcom:
Musíme vytvoriť zoznam ľudí, ktorí môžu byť bohatší a šťastnejší, tak aby sme si zachovali naše bohatstvo a ostatní ľud aby nevymýšlal, bude na nás robiť. A pustil sa šuhaj do ďalšej etapy prinavrátenia moci do svojich rúk...
Zatial, deti, pozorne sledujte vývoj a ja Vám na budúce porozprávam o šuhajovi, ktorý v jednu krištálovú noc vymyslel onakvejšie ukrutnosti.
|