Komunistom po 89 zostali majetky, ktoré nakradli pred 89. Ľuďom sa skutočne vrátili väčšinou zničené pozemky, ktoré už nespĺňali svoj účel a do ich obnovy bolo nutné investovať majland tými, ktorí boli do 89 okrádaní, pretože komunizmus zničil aj spoločenské vzťahy, vďaka ktorým mohli byť pozemky po 89 užívané k svojmu účelu. Ak boli vrátené „produktívne“ pozemky, potom ich po určitej prestávke koncom 90. rokov plošne skupovali vo veľkom, nátlakom a za korunu komunisti z prostredia Smeru, materiálne i politicky zabezpečení z bývalého režimu, „udomácnení“ v konkrétnej lokalite; z nich sú dnes „veľkopodnikatelia“ napr. s vínom, samozrejme s nekvalitným, podobným ako sa vyrábalo za komunizmu... Títo „veľkopodnikatelia“ nefungovali a nefungujú sami, ale sú úplne zviazaní s komunistickými štruktúrami na Slovensku a im zaviazaní, preto vlastne nejde o „veľkopodnikateľov“, ale skôr o dočasných „správcov“ v rámci súčasného socialistického monopolu a potiahnu to až po ďalšiu totalitu. Komunistom na Slovensku po 89 zostali ich nakradnuté pozemky (čo mala snáď polícia po 89 riešiť), z ktorých mohli ťažiť, ostali im ako ich vlastné, neboli to len lukratívne horské chaty, cenné sady a záhrady, boli to napríklad mestské pozemky, na ktorých bolo možné ako na zelenej lúke stavať podniky. A takto im zostali nielen pozemky, ale aj koncerny, fabriky, budovy, bytové priestory, stroje, pracovné nástroje a miesta, čo v určitej množine prípadov poznáme pod socialistickým ilegálnym krycím termínom „privatizácia“. Nešlo len o samotné pozemky, ale aj o známosti po 89 fungujúcej komunistickej štruktúry v danej oblasti, v rámci ktorej má daný objekt potenciál slúžiť. A takto fungujú dnes podniky na Slovensku. Napokon treba spomenúť, že aj pre poslednú hyenu raz nastane výhodný čas a ten nastáva dnes a tak aj zbytkoví komunisti chcú dospieť k svojmu „raju“, takže napokon ošetrení socialistickými zákonmi súčasnej „vlády“ o „štátnom“ odobratí a zoštátnení dostanú tie pozemky, ktoré sme spomínali na začiatku.
Farnosť Zohor. Už v r. 1948 na jeden rok bol v Zohore administrátorom neskorší agent ŠtB (upn.gov.) Rudolf Gajar (24.9.1918 Dojč-19.3.1996). V r. 1950 agent a dôverník ŠtB (upn.gov.) ThDr. Oto Holúsek (31.5.1903 Holíč-3.12.1973 Brodské). Od r. 1956 do r. 1958 tajný spolupracovník ŠtB (upn.gov.) Anton Kubík (3.6.1902 Radošovce). Potom od r. 1958 do r. 1967 administrátor vo farnosti Zohor, informátor ŠtB (upn.gov.) František Bednár (28.5.1912 Spišské Podhradie). V r. 1967 až 1971 viedol farnosť dôverník a agent ŠtB ThDr. Ján Galbavý (21.2.1931 Stará Turá), v r. 1971 už administrátorom v Marienke. Od r. 1995 do r. 2005 viedol farnosť Zohor farár Jozef Slamka (17.10.1941 Báb), počas 80. rokov kedy sa stal dekanom Trnavskej farnosti baziliky sv. Mikuláša kandidát na agenta a dôverník ŠtB (upn.gov.), taktiež člen výboru Spolku sv. Vojtecha a pred niekoľkými rokmi pápežský kaplán, s čestným titulom Mons.
Ďalšie podrobnosti o Bratislavskej arcidiecéze uvedieme v nasledujúcich príspevkoch.
|
Úvodná strana
Regióny
Mobilná verzia
