Ak Vás hnevá rozkrádanie a evidentná deštrukcia spoločnosti socialistami, militaristický systém štátu na Slovensku z tradície po r. 1945 a pred týmto rokom, mrhanie miliardami z daní na zábezpeku delikvencie, nič z toho sa neruší. Povahou toho, čo sa dnes deje v socialistickej EU a SSSR je záchova všetkého vymenovaného, zachovanie systému tyranie, kolobehov utrpení. Títo držitelia systému, ktorých Kristus nazval že sú tí, ktorí „vchádzajú, ale iným vojsť nedovolia“ znemožňujú nastavenie životných podmienok tak, aby v nich nemohli vyrastať prospešní ľudia; to je podstatná danosť dnešných dní. Z tejto mašinérie vyrastajú slovenskí teroristickí „kňazi“, ktorých výber zobrazujeme a budeme ďalej predstavovať, pretože je nevyhnutný ako určenie toxickej vody ohrozujúcej život každého jedinca. Kňazi, pred ich vyvraždením v 20. storočí socialistami, boli kedysi intelektuálnou elitou, dnes sú to montážnici, sústružníci a šoféri, ktorí poriadne ani nevedia, čo sa vlastne stalo. A musíme si povedať, že napriek ich všetkým nezmyslom o pokore a – podriadenosti -, nemajú úprimnú pokoru. V takom prostredí jednoducho nemáte predispozície k tomu, aby ste mohli pochopiť, čo robí človeka človekom. Komunisti „považujú“ dobro za zlo a zlo za dobro. Môžu sa pritom kryť slovesnosťou, ako „Všetko zlé je na niečo dobré“ a pod. Neveria ale ani v dobro, ani v zlo a to z toho dôvodu, že obstáť pred dobrom, by bol pre nich problém. Čiže máte tu čo dočinenia zo štruktúrou úplných (totalitných) sedlákov, čo dáte jednému prvku, môže vyjsť z úplne iného prvku tejto štruktúry, bez toho aby zapadlo do kontextu diania, čiže je tu riziko. Ide o prostredie nepodarkov aj evidentne (pozrite si na internete odkaz – Fico futbalista) a v rámci tohto ich splodili ich predchodcovia. To však neznamená, že tieto nepodarky sú nedeštruktívne, ich ponechávanie je základnou chybou, ktorej sa môže človek dopustiť, je ohrozením akejkoľvek bezpečnosti, je to záchova terorizmu. Tu musíme spomenúť základný postup vlastný väčšine socialistov a to je zneužívanie vlastných detí. Stretávame sa s tým ako s tzv. „tichou domácnosťou“. Keď ste napríklad u teroristov na návšteve, ich domácnosť je neobvykle tichá a bez života, akoby obyvateľom tohto príbytku vládol príbytok a oni v ňom neboli domáci. Vychádza to určite i z toho, že socialisti sa principiálne protivia niečomu ako „domáci“, „vlastný“, im vyhovuje scudzovanie a trvalé odosobnenie, preto naozaj v istom veľmi príznačnom zmysle bývajú socialisti v ukradnutých príbytkoch. Socialisti teda terorizujú to „vlastné“ na potomkoch a aj to, že sú deťmi, chcú to z nich vyhnať prostredníctvom sexuálneho násilia. Ak niekde zaznamenáte socialistov v akomkoľvek veku sú ako bezprizorní, bez domova. Podmienky dlhodobého živorenia v nájmoch, sťahovania a súťaží v pracovných ponukách, prespávania v krčmách, pritom veľmi dobre rátajú svoje plné zabezpečenie nielen finančné ale pokiaľ ide aj o funkcie, keď ich blízki živoria zo dna na deň a dali by im posledné čo majú, im vyhovuje. Sexuálne zneužívanie je naozaj bežný postup v slovenských komunistických „rodinách“, o ktorých potomkovia týchto „spoločenstiev“ veľmi nehovoria, ale nie preto, že by sa za to hanbili, ale preto, že sú spolčene odcudzení ako ich predkovia a pripravení na tieto násilnosti aj naďalej, v tichosti a postupnom rozširovaní. Preto socialisti vo svete dnes v médiách protestujú proti nejakému verejnému pohoršovaniu, pretože nie je tiché, formálne slušné a globálne, čiže zvrátené, tak ako je to u mnohých socialistov. Tieto veci potom nekončia len pri kolektívnych tichých znásilneniach, ale aj slušných vraždách. Ich potomkovia majú potom v sebe po celý „život“ akúsi agresiu (terorizmus), áno i na svojich predkov, ale v tom zmysle, že ak oni mohli byť takí, tak prečo nie my, len stále im brnká o hlavu, že tí predtým už boli skôr narodení, preto nenávidia detstvo a otcovstvo, no vôbec to neznamená, že oni tieto činy nekonajú a systémovo nepodporujú. Komunisti teda „vychovávajú“ svojich potomkov ako to „považujú za správne“, čiže ak vykonajú niečo nesprávne, pochvália ich za to, ak správne, dostanú trest a ako by ste chceli, aby tí, čo pochádzajú z takýchto „spoločenstiev“ konali v prospech spoločnosti. Oni budú - konať v prospech spoločnosti -, ale takto viete, čo to bude znamenať. A ich potomkovia sa nebudú nikdy meniť, jednak preto, že jediné čo reálne majú je prístup k dvom veciam, k zmene a nemennej tuposti (a odhadnite v čom zotrvávajú a čo vyžadujú od druhých, aj prostredníctvom náboženstva) a jednak preto, že tam kde sú „funguje“ všetko podľa komunistov, čiže v plnej zakomplexovanosti. A z diania vo svete je azda už zrejmé, že komunizmus nie je len vec nejakého formálneho zápisu do nejakej strany a nejakého SSSR. Je dôležité oznamovať tieto skutočnosti.
Ako sme písali už prv, na Záhorí je celkovo veľký pretlak socialistických funkcionárov, jednak tých, ktorí odtiaľ pochádzajú a jednak tých, ktorí tam smerujú. Samozrejme, že čím bližšie hlavného mesta, tým viac výhod. V 80. rokoch nastala špecifická situácia, komunisti pod nátlakom medzinárodnej aktivity slovenských dejateľov v zahraničí začali nutnú transformáciu (viď Prognostický ústav) na svoju sebazáchovu, konkrétne išlo o sebazáchovu v preoblečení v cirkevných mundúroch a prostredníctvom hesla „odpúšťanie“ a „pravda a láska“ a „pravda víťazí“ ako to spieval dôverník ŠtB Maťo Ďurinda. Dnes však komunisti vystupujú proti týmto heslám, pretože vo vyvražďovaní tých, čo im odpustili im budú tieto heslá zavadzať. Preto v 80. rokoch zaznamenávame neobvyklý príklon k cirkvi a svätenia kňazov, kňazmi sa stávajú 30 roční inžinieri, ktorí po 89 pracujú v kľúčových oblastiach cirkvi, ako formácia mládeže a pod., po vykonaní hlavnej služby dostávajú osobité úľavy a ustúpia do pozadia. Komunistickými laikmi sa stáva protežovaná výberová komunistická mládež s kontaktmi na zahraničie, dnes už to je aj tá zbytková. Vo farnosti Malacky už hneď po r. 1945 pôsobí progresívny komunista, ako ho označujú slovenskí bratia františkáni na svojej prezentačnej stránke „obľúbený spovedník a duchovný vodca“, tajný spolupracovník ŠtB (upn.gov.) Viktor Osvald Bednár, OFM (01.12.1904 Trstená-21.11.2001 Pezinok). Bednár už v 50. rokoch spolupracoval s ŠtB, už počas tzv. Barbarskej noci v r. 1950 ako hlavný predstavený kláštora a administrátor farnosti sa v tú noc nenachádza v kláštore, bol prostredníctvom komunistov zabezpečený mimo tento kláštor, v ktorom následne brutálne likvidovali františkánov, potom sa Bednár vracia do kláštora a ďalej administruje túto farnosť do r. 1952, približne 25 rokov pôsobí ako farár v Jasovej, niekoľko rokov po 68 opäť nastupuje do Malaciek, kde vedie malú komunitu františkánov a vyše 25 rokov vypomáha duchovne až do r. 1997. Bol pochovaný so všetkými poctami biskupom Vladimírom Filom v Malackách. V r. 1948 je kaplánom v Malackách neskorší dôverník ŠtB (upn.gov.) Kamil Michal Chovan, OFM (10.5.1919 Dekýš-1995 Modranka), pôsobiaci potom až 40 rokov vo farnosti Modranka. V r. 1950 je v Malackách aktívny neskorší dôverník, informátor a agent ŠtB (upn.gov.) Mansvét Pavol Drobný, OFM (17.11.1918 Bošáca-4.3.2002 Trenčín). K práci Mansvéta sa vyjadril duchovne Ing. Pružina Marián bývalý starosta z Vajnôr, kde Mansvét pôsobil. Ing. Marián Pružina patril po 89 k tej pokrokovej generácii, ktorá už v 90. rokoch pochopila a odkryla skutočné pozadie KDH, keď v r. 1998 kandidoval na starostu za KDH, SDĽ aj SOP. V r 1963 je na dva roky kaplánom neskorší agent a dôverník ŠtB (upn.gov.) kňaz František Očenáš (14.8.1938 Banská Štiavnica-5.6.2016 Banská Bystrica), neskôr po 89 farár v Rači, duchovný kňazov v Charitnom dome v Pezinku a po r. 2010 ešte výpomocný duchovný vo farnosti Bratislava Rača. Od r. 1965 do r. 1967 je vo farnosti kaplánom dvojnásobne uvedený kandidát tajnej spolupráce, kandidát na informátora, dôverník a informátor ŠtB (upn.gov.), kaplán Jeho Svätosti Mons. Ferdinand Javor (3.5.1940 Rišňovce-16.11.2013), v 80. rokoch špirituál Kňazského seminára v Bratislave, v 90. rokoch tajomník Arcibiskupského úradu v Trnave, spoluvydavateľ liturgických kníh a dokonca Svätého písma na pokyn vtedajšej slovenskej cirkevnej hierarchie, ktorý si podľa cirkevných predstaviteľov vytvoril vo vnútri cirkvi „veľmi blízke vzťahy, ktoré pretrvávajú dodnes“, pochovaný s výnimočnými poctami. V r. 1968 pôsobí v Malackách agent ŠtB a 2násobne uvedený dôverník ŠtB (upn.gov.), socialista kňaz ThDr. Ladislav Dorušák (13.7.1923 Holíč-30.8.1997 Topoľčany), následne 30 rokov dekan v Topoľčanoch, s titulom kanonika, taktiež v kňazskej rade Trnavského arcibiskupstva a dokonca po r. 1989 určený na organizáciu cirkevného školstva. Za vznik kláštora Milosrdných sestier Panny Márie Jeruzalemskej (ženskej vetvy rádu Nemeckých rytierov) mu udelil Rád Nemeckých rytierov členstvo. Taktiež v r. 1968 je v Malackách administrátorom až do r. 1981 františkán, člen Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva (neskoršie Pacem in terris) agent a dôverník ŠtB (upn.gov.) Ladislav Augustín Polák (7.10.1918 Jakubov-17.11.997). Od r. 1974 do r. 1977 je v Malackách kaplánom dvojnásobne uvedený kandidát tajnej spolupráce, agent ŠtB (upn.gov.) František Kurkin (18.1.1951 Lovce-14.9.2013 Nitra), pohybujúci sa zväčša na Záhorí, od r. 1998 do r. 2004 dekan dekanátu Skalica. Od r. 1977 do r. 1980 je kaplánom socialista Štefan Herényi (27.8.1948 Vrádište), vedený v záznamoch Ústavu pamäti národa ako kandidát tajnej spolupráce a agent ŠtB (upn.gov.) V r. 1980 je tu rok kaplánom dôverník ŠtB (upn.gov.) Jozef Kolpák (4.11.1952 Bratislava). Od r. 1981 je vo farnosti Malacky na dva roky kaplánom čerstvo ordinovaný, kandidát tajnej spolupráce a agent ŠtB, Vsdp. PhDr. PaedDr. MgrTh. Jozef Gábriš (7.1.1957 v Zlaté Moravce), blízky príbuzný progresívneho komunistu, niekdajšieho člena komunistickej Pacem in terris a nikdy neexkomunikovaného agenta ŠtB Júliusa Gábriša (5.12.1913 Tesárske Mlyňany-13.11.1987 Trnava), ktorý vlastne predstihol v komunizme vtedajších komunistov tým, že ako komunista prenikol do oficiálnej cirkvi na post. Po 89 sa Jozef Gábriš postupne stáva farárom, dekanom, riaditeľom trnavského Arcibiskupského úradu, takže dalo by sa povedať, že pokračuje v šľapajach Júliusa Gábriša, ktorý zostáva s nami, skoro akoby prostredníctvom nového „kňazského rodu“ a možnože ak antipápež schváli prípadné sobášenie kňazov, tento úlisný rod by sa zachoval aj po priamej línii. V Malackách sa Gábriš zaúča ako kaplán pri administrátorovi farnosti, kandidátovi na agenta a agentovi ŠtB (upn.gov.) Alojzovi Gubalovi (25.2.1939 Piešťany-25.2.1939), ktorý po 89 taktiež zbieral funkcie a v r. 1991 sa stal dokonca sudcom arcidiecézneho súdu. Jeden rok od r. 1983 kaplánuje v Malackách kandidát na agenta, agent ŠtB (upn.gov.) Gabriel Tas/s/ari/y/ (20.7.1955 Paňa), prepisujúci si rôzne priezvisko, od r. 1990 potom administrátor na Záhorí v obci Rohov. V r 1985 je na chvíľu vo farnosti Malacky kaplánom kandidát na agenta ŠtB (upn.gov.) a socialista PaedDr. Ľubomír Havran (9.4.1961 Zlaté Moravce). V r. 1989 pôsobí v Malackách rodák z Kútov, farár Augustín Drška (15.2.1939 Kúty-29.9.2009 Bratislava), člen schizmatickej Davídek-Zahradníkovej podzemnej cirkvi z čias komunizmu. Od r. 1991 až do r. 2007 je v Malackách farárom, školským dekanom, od r. 1999 dekanom kandidát tajnej spolupráce, agent ŠtB (upn.gov.) Michal Pokopec (24.1.1948 Nové Mesto n. Váhom). Pokopec dnes pôsobí v pokoji v obci Šenkvice ako farár, kde je už tretie volebné obdobie primátorom socialista za stranu Smerť-SD Juraj Fitz a kde spolu s komunistickou mládežou z ľudového súboru Mladosť prevádzkuje tzv. kresťanské mariánske spoločenstvá. Takto fungovala väčšina folklórnych združení na Slovensku po 89 ako ne-oficiálny združovateľ komunistickej mládeže, s presne vymedzeným financovaním a zahraničnými cestami, kontaktmi spred 89, prevádzkovatelia týchto karikatúr na ľudovú kultúru to vedeli, ich cvičenci to vedeli, jediný kto to nevedel bola verejnosť. Môžeme spomenúť Ing. Ondreja Somorovského, Ing. Martina Stránskeho, čerstvých poslancov za stranu Smer-SD, SNS, Sieť. Primátor Fitz, ženatý s Evou Somorovskou, kandidoval prvé volebné obdobie v r. 2006 za stranu HZDS, SNS, SMER a SDKU-DS, tretie volebné obdobie od r. 2014 za stranu Smer-SD, SNS a Sieť. S eštebákom a farárom Pokopcom je v úzkom kontakte modranský komunista Jozef Mišík, podpísaný pod odvolaním Zväzáka. V r. 2002 je v Malackách kaplánom socialista Mário Bosý (31.5.1977 Smolenice). V r. 2003, 2004 a 2005 socialisti Milan Červeňanský (8.10.1975 Myjava), Ing. ThDr. Pavol Tomek, PhD. (30.4.1955 Trenčín) a Róbert Horka (4.7.1976 Zlaté Moravce). Bolo to za primátora, komunistu, člena Predsedníctva a Rady Združenia miest a obcí Slovenska, učiteľa RNDr. Jozefa Ondrejku (10.12.1964 Bratislava), ktorý bol primátorom v Malackách od r. 1998 do r. 2016 za stranu SDĽ, KDH, ANO, SMER, SDKU, HZD, ĽS-HZDS, DS, SDA, SZS a ako nezávislý a zároveň kandidát za stranu SMER-SD, dnes vyučuje na Spojenej škole sv. Františka Assiského v Malackách. V r. 2007 pôsobí vo farnosti Malacky socialista Ladislav Šranko (9.5.1982 Zlaté Moravce). Dnes vedie farnosť socialista ThDr. ICLic. Miloš Kohútek, PhD. (3.2.1976 Bratislava).
Ďalšie podrobnosti o Bratislavskej arcidiecéze uvedieme v nasledujúcich príspevkoch.
|
Úvodná strana
Regióny
Mobilná verzia
