Súhlasím, že svet musí riešiť finančnú krízu spoločne a nerozdieľne. Je potrebné si otvorene povedať, čo predchádzalo príčinám tohto stavu. Podľa mňa je to sústavné vymýšľanie nových finančných derivátov na zabezpečenie fetišizovaného "ekonomického" rastu príslušnej krajiny na úkor nehmotného rastu spoločnosti, čoho výsledkom je bezbrehý úpadok morálky v spoločnosti vôbec a to celosvetovo. Ak sa nad tým zamyslíme, tak prečo sa zachraňujú tí, ktorí svet priviedli na pokraj tejto krízy? Nebolo by lepšie to nechať "vyhniť" a nastaviť celosvetovo jednotné pravidlá aj na také inštitúcie ako sú dôchodkové fondy? Tie totiž patria medzi primárne zdroje tejto krízy, či si to uvedumejeme alebo nie. Totiž, dôchodkové fondy sústreďujú obrovské finančné zdroje, s ktorými "kočujú" po celom svete na zabezpečenie vlastného zisku a zisku pre sporiteľov na dôchodok. Doteraz sa to celkom slušne darilo, lebo bolo možné stále niekoho, resp. nejakú krajinu vydrancovať, ale je to čím ďalej, tým viac zložitejšie a nafúknutá fetišizovaná bublina ekonomického rastu praská.
Čo tak skúsiť sa zaoberať myšlienkou úplného zrušenia dôchodkových fondov a nechať to na štát? Presa ľudia volia svojich zástupcov v štáte a dôverujú im. V prípade, keď volení zástupovia nebudú schopní zabezpečiť prijateľné penzie, tak majú svoj osud spočítaný v najbližších voľbách a dostanú príležiosť iní, ktorí ľudí presvedčia, že oni to zvládnu. Musíme si uvedomiť fakt, že populácia starne a vek odchodu do dôchodku je relatívne nízky. Taký "kcírsky" návod na riešenie tejto problematiky je taký, že celosvetovo, čiže globálne sa príjme pravidlo o konštantnom dôchodku. Každá krajina si určí minimálnu mzdu a dôchodok bude predstavovať aritmetický priemer medzi touto minimálnou mzdou a priemernou mzdou v priemysle. To je tá konštanta, ktorú dostane úplne každý po odpracovaní stanoveného počtu pracovných rokov bez ohľadu na výšku prdchádzajúcich odvodov. To je humánny, solidárny a sociálny model, pričom každý štát si dane a odvody si určí individuálne. Skôr, či neskôr dôjde aj v tomto smere k celosvetovej harmonizácii, že cena práce bude všade rovnaká a vylúčime koristnícke vojnové konflikty. Žijeme v treťom tisícročí, mali by sme už konečne byť aj rozumní a sústrediť sa na iné, ľudstvu prospešnejšie záležitosti. Opustiť "izmy" a hovoriť o roumne spravovanej spoločnosti lebo najväčším nepriateľom spoločnosti nie je ani tak komunizmus, či terorizmus, ale korupcia. V tomto smere je svet na pokraji korupčnej krízy a skôr, či neskôr ho čaká nie Veľká októbrová revolúcia, ale veľká Antikorupčná revolúcia.
K vyššie uvedenému by rozumní politici mali usporiadať medzinárodné konferencie za účasti vedeckých, politických a osobnostných špičiek príslušných národov a štátov a vážne sa touto problematikou zaoberť. Každá iná cesta totiž vedie k napätiu, konfliktom a aj k tomu najhoršiemu - vojne.
|
Úvodná strana
Regióny
Mobilná verzia
