Dĺžka života na Slovensku stúpa. Ako zvládneme financovať dlhší pobyt na dôchodku?

Očakáva sa, že do roku 2040 sa prehupne cez hranicu 80 rokov. Spoločnosť NN Slovensko preto realizovala medzinárodný prieskum, ktorý skúmal, ako sa ľudia pripravujú na dlhší život a čo od neho očakávajú.

Vedecký a technologický pokrok, ako aj kvalitnejšia zdravotná starostlivosť, prispievajú k tomu, že každá ďalšia generácia žije dlhšie než tá predchádzajúca. Deti, ktoré dnes navštevujú základnú školu, môžu žiť aj o dve desaťročia dlhšie ako ich starí rodičia. Britskí ekonómovia Andrew J. Scott a Lynda Gratton preto rozdelili prípravu na dlhý život do štyroch oblastí – finančnej, intelektuálnej, sociálnej a psychickej. Ak chce človek starobu prežiť kvalitne, mal by sa venovať všetkým týmto oblastiam už počas aktívneho života.

Finančný pohľad: Dokážeme zvládnuť výdavky, ktoré prináša dlhší život?

Podľa zistení prieskumu si Slováci želajú dožiť sa aspoň 83 rokov. Takmer polovica opýtaných (46 percent) sa na dôchodok teší a verí, že im prinesie menej stresu a viac priestoru pre rodinu. Zároveň však mnohí cítia neistotu ohľadom financií – až 39 percent očakáva, že s pribúdajúcim vekom môžu naraziť na finančné problémy.

Výpočet dôchodku zo všetkých 3 dôchodkových pilierov si môže každý záujemca spraviť už dnes. Vďaka online kalkulačke zistí, aký približný dôchodok môže očakávať a či mu táto suma bude v starobe stačiť.

Zároveň prieskum ukázal, že 66 percent dnešných dôchodcov pociťuje po odchode z práce výrazný pokles životnej úrovne – ide o najvyšší podiel zo všetkých 11 krajín, kde prebiehal výskum. Ľudia na Slovensku si predstavujú komfortný dôchodok ako príjem okolo 800 eur mesačne, pričom minimálne 500 eur by im malo pokryť základné potreby.

To, aký dôchodok budeme mať, však ovplyvňujeme už dnes. Keďže pôrodnosť na Slovensku klesá a počet pracujúcich sa znižuje, spoliehať sa len na štátny dôchodok je riskantné. Preto je rozumné pri sporení na dôchodok využiť aj druhý a tretí pilier.

Sociálna oblasť: Udržíme si prácu aj v budúcnosti?

V oblasti pracovného života sú Slováci vo všeobecnosti optimistickí. Až 94 percent verí, že ich pracovná pozícia bude potrebná aj o 15 rokov. Napriek tomu približne 15 percent ľudí priznáva obavy, že v prípade potreby by hľadali nové zamestnanie len veľmi ťažko.

Psychická pohoda: Ako sa cítime?

Až tri štvrtiny Slovákov (75 percent) uvádzajú, že žijú naplnený a zmysluplný život. V porovnaní s ďalšími krajinami sa nachádzame približne v strede rebríčka spokojnosti. Najvyššiu úroveň pocitu šťastia majú Holanďania a Belgičania, na opačnom konci sú Japonci, Turci a Maďari.

Pre ľudí na Slovensku je zdrojom najväčšej radosti rodina – až 90 percent ju uvádza ako najdôležitejšiu hodnotu, 68 percent kladie veľký dôraz aj na priateľov.
Zdroje psychického stresu však tiež existujú: až 27 percent ľudí uvádza, že ich najviac zaťažuje starostlivosť o deti a zároveň o rodičov. V tomto ukazovateli má Slovensko najvyššiu hodnotu spomedzi všetkých sledovaných krajín.

Ako sú Slováci pripravení na dlhý život?

Z výsledkov vyplýva, že ľudia na Slovensku sa na dlhý život vo všeobecnosti tešia a chcú si ho užiť pokojne, najmä v kruhu svojich najbližších. Najväčšie obavy však pretrvávajú v oblasti financií, kde zaostávame nielen za Českou republikou a Poľskom, ale lepšie ako my sú na tom aj mnohé ďalšie krajiny – horšie výsledky dosiahli už len Maďari.