Dohoda USA a EÚ vraj môže ohroziť slovenský agropotravinársky sektor

Bratislava 11. decembra (TASR) - Pripravovaná dohoda o Transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií (TTIP) medzi EÚ a USA môže ohroziť európsky a teda aj slovenský agropotravinársky komplex. Riziko je o to väčšie, že obsah a výsledky doterajších rokovaní sú stále interpretované len veľmi všeobecne a nie je jasný manévrovací priestor oboch strán, z ktorého nemienia v žiadnom prípade vybočiť. Uviedol to v reakcii na možné dôsledky dohody na agroodvetvie v SR predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík.


"Tvrdenia, že dohoda o TTIP bude prospešná pre všetkých obyvateľov členských krajín EÚ, by bolo potrebné doložiť serióznymi analýzami. Vo všeobecnosti sa zvýrazňuje len rozšírenie ponuky tovarov, zníženie obchodných nákladov a lacnejšie nakupovanie v obchodoch, ktoré má údajne priniesť priemerné úspory pre štvorčlennú rodinu na úrovni 500 eur. Nič sa však nehovorí o zániku pracovných miest a zhoršení ekonomickej a sociálnej situácie ľudí z odvetví, ktoré budú dohodou priamo postihnuté, kam podľa nás patrí aj poľnohospodárstvo a potravinárstvo zamestnávajúce prevažne vidiecke obyvateľstvo," zdôraznil.

Nevierohodne podľa predsedu SPPK vyznieva zdôrazňovanie významu partnerstva pre malé a stredné podniky, ktorým odbúranie doterajších byrokratických bariér údajne uľahčí vývoz. Tieto spoločnosti, až na niekoľko výnimiek, v podstate ani nemajú transatlantický exportný potenciál, nehovoriac o ostatných realizačných podmienkach, vrátane prepravných nákladov, či cenových aspektov, ktoré mimoriadne sťažia, respektíve úplne vylúčia reálne možnosti uplatnenia ich výrobkov na opačnej strane oceánu. Oveľa reálnejšia sa zdá byť výhodnosť zmluvy pre nadnárodné korporácie, ktoré údajne stoja v pozadí jej prípravy a do určitej miery ju aj manažujú.

Najkontroverznejšiu časť dohody predstavujú podľa SPPK ustanovenia o ochrane investícií a medzinárodnej investičnej arbitráži (ISDS). Ide o systém odporúčaný Svetovou bankou a Medzinárodnou obchodnou organizáciou (WTO), ktorý umožňuje investorom vymáhať od štátu, v ktorom investovali, "náhradu škody" za zníženie zisku v porovnaní s "plánom", ku ktorému by došlo z dôvodu prijatia určitej národnej normy alebo legislatívy. Jeho uplatňovanie tak v podstate oslabuje normatívnu iniciatívu štátov, hoci napríklad Slovensko už má takýto mechanizmus zakotvený v bilaterálnej dohode s USA.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR