Ekonómovia pochybujú o výhodnosti dohody pre Grécko

Londýn 14. júla (TASR) - Grécko sa možno teraz vyhlo odchodu z eurozóny, keď pristúpilo na tvrdé podmienky medzinárodných veriteľov v oblasti reforiem a úspor, no ekonómovia si nie sú istí, či je súčasná dohoda naozaj dobrá a či Grexit je trvale zažehnaný. Informovala o tom agentúra Reuters.

Grécky premiér Alexis Tsipras ustúpil tlaku veriteľov a súhlasil s rozsiahlymi reformami, so zvýšením daní, ešte výraznejšími úsporami a privatizáciou štátneho majetku s cieľom získať ďalší balík pomoci. Rozsah škrtov, vysoké ciele v oblasti privatizácie a požiadavka, že Atény musia prakticky o všetkom zahraničných veriteľov informovať, zaskočil tak poslancov vládnej strany Syriza, obyvateľov Grécka, ako aj mnohých analytikov.


Prieskum agentúry Reuters na vzorke takmer 60 ekonómov ukázal, že mnohí pochybujú o tom, či je dohoda naozaj dobrá. "Gréci to museli prijať. S pištoľou pri hlave ani nemali inú možnosť," povedal Christian Lips, ekonóm z banky NordLB.

Gréci potrebujú do pondelka 20. júla výraznú finančnú injekciu, keďže v ten deň musia uhradiť splátku dlhu Európskej centrálnej banke (ECB) za niekoľko miliárd eur. Ďalšie splátky ich čakajú v nasledujúcich týždňoch. V krajine sú pritom už od 29. júna zatvorené banky, ktoré fungujú len vďaka núdzovým úverom od ECB.

Grécky parlament musí dohodu a časť reforiem schváliť najneskôr v stredu 15. júla. Jej súčasťou je aj privatizácia štátneho majetku v hodnote okolo 50 miliárd eur.

Ale problémom podľa ekonómov je, že Gréci toho na predaj veľa nemajú. Až dve tretiny z opýtaných ekonómov uviedli, že Grécko nemá majetok za 50 miliárd eur, ktorý by sa dal bez problémov sprivatizovať. "Suma 50 miliárd je príliš optimistická," povedal Nick Stamenkovic z RIA Capital Markets. Ďalší z ekonómov sa opýtal: Čo asi tak urobia? Predajú Krétu?

Dohoda príliš nerieši ani vysoký grécky dlh. Ten predstavuje takmer dvojnásobok veľkosti ekonomiky a bol jedným z kritických bodov počas predchádzajúcich rokovaní, ktoré skrachovali. Na základe novej dohody je možné uvažovať o určitej reštrukturalizácii dlhu, aj to len formou predĺženia lehoty jeho splácania alebo zníženia úrokov, ale až potom, ako Grécko presvedčí európskych partnerov, že to s realizáciou dohodnutých reforiem myslí vážne.

Výrazná väčšina ekonómov, 54 z 58 opýtaných, je pritom presvedčená, že Grécko potrebuje určité zníženie dlhu, ak si má zaistiť udržateľnosť ekonomiky. "Toto (dohoda) vôbec nerieši základný problém Grécka, ktorým je neudržateľne vysoký dlh," povedal Jonathan Lyones, hlavný ekonóm pre európske trhy v spoločnosti Capital Economics. "Preto si myslím, že čoskoro sa ukáže, že Grécko aj tak bude musieť opustiť eurozónu, aby dosiahlo väčší odpis dlhu a zlepšenie svojej konkurencieschopnosti," dodal.

Lyones je však len jedným z deviatich ekonómov, ktorí sú presvedčení, že pravdepodobnosť Grexitu je stále minimálne 50-%. Väčšina ekonómov udáva, že pravdepodobnosť odchodu Grécka z eurozóny je momentálne 30-%.

Ekonómovia sú rozdelení aj v názore na prípadný dočasný odchod Grécka z eurozóny, ktorý sa začal spomínať. Mierna väčšina ekonómov sa domnieva, že takéto riešenie by znamenalo pre euro obrovské riziko. "Vyhlásenie, že členská krajina by mohla eurozónu nielen opustiť, ale opustiť na určitý čas, reštrukturalizovať dlh, devalvovať menu a potom sa do eurozóny zasa vrátiť, tak to podľa mňa môže do budúcnosti znamenať riziko morálneho hazardu," dodal Lyones. Podľa neho by takýto model potom mohli využiť aj iné krajiny, ktoré, ak sa nebudú chcieť dohodnúť na nepopulárnych krokoch, využijú možnosť dočasného odchodu z eurozóny.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR