Dohodu o záchrannom programe pre Grécku musí schváliť 8 parlamentov

Brusel 12. júla (TASR) - Ak sa vláda v Aténach a jej európski partneri dohodnú na treťom záchrannom programe pre Grécko, v prospech tejto dohody ešte budú musieť zahlasovať poslanci najmenej ôsmich národných parlamentov krajín eurozóny, vrátane Slovenska. V nemeckom Bundestagu budú dohodu schvaľovať na dvakrát.

O situácii v Grécku po žiadosti Atén čerpať nový program finančnej pomoci cez Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) rokovali v sobotu poobede ministri financií eurozóny, ktorí nadviažu na prerušené rokovania dnes doobeda o 11.00 h. "Diskutovali sme o problémoch dôveryhodnosti, rovnako ako aj o finančných otázkach," prezradil šéf Euroskupiny po 11-hodinovom maratóne rokovaní. Zároveň potvrdil, že to boli ťažké rokovania, ako to avízovali viacerí ministri pred začatím krízového zasadnutia. Podľa jeho slov však práca na dosiahnutí pokroku v rokovaniach "stále pokračuje".

Poobede sa v Bruseli kvôli kríze v Grécku uskutoční najskôr summit lídrov eurozóny a vzápätí aj summit premiérov a prezidentov všetkých 28 členských krajín EÚ.

Vo väčšine krajín menovej únie niet pochýb, že aj napriek "reptaniu" na Grécko dohoda o novom záchrannom programe dostane zelenú.

Osem krajín 19-člennej eurozóny však musí získať súhlas parlamentu - Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Lotyšsko, Nemecko, Rakúsko a Slovensko. Na Slovensku a v Lotyšsku hlasovanie o podpore pre Grécko môže byť zložité a čo sa Fínska týka, verejnoprávna fínska televízia YLE v sobotu oznámila, že parlament poveril ministra financií Alexandra Stubba, aby v Bruseli presadzoval scenár Grexitu.

V Belgicku, na Cypre, v Litve, Luxembursku, Portugalsku, Španielsku a Taliansku nie je potrebný súhlas poslancov zákonodarných zborov. V Holandsku členovia parlamentu sami rozhodnú, či chcú o tento záležitosti hlasovať alebo nie. V Írsku sa vláda nemusí uchádzať o súhlas parlamentu, ale môže tak urobiť v záujme väčšej legitimity.

Parlament by nemal zasahovať ani na Malte a v Slovinsku pokiaľ nedôjde k zvýšeniu finančných záväzkov krajiny voči Grécku. Nemalo by tak byť, ak sa tretí záchranný program bude realizovať cez ESM. Na účet takzvaného trvalého eurovalu už členské krajiny eurozóny uvoľnili stanovený kapitál v roku 2012. Slovinskí poslanci by sa museli vyjadriť, iba ak by Grécko presadilo reštrukturalizáciu dlhu.

Dolná komora nemeckého parlamentu, Bundestagu, bude najprv hlasovať o poskytnutí mandátu pre spolkovú vládu na vyrokovanie podmienok a presného objemu novej finančnej pomoci. Až po tomto hlasovaní, ktoré by sa mohlo uskutočniť v stredu (15.7) alebo vo štvrtok (16.7), sa môže Berlín vyjadriť k podstate diskusií o Grécku. Následne musí Bundestag hlasovať znovu, aby poslanci, v prípade dostatočnej politickej podpory, podporili prípadnú dohodu, k čomu by technicky mohlo dôjsť na budúci týždeň v piatok (17.7).

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR