Energia pre budúcnosť

Tento fakt sa prejavuje i v rozvíjajúcich sa ekonomikách strednej a východnej Európy, ktorých hospodársky rast si žiada čoraz viac energie, najmä elektrickej. Očakáva sa, že obnoviteľné zdroje energie budú mať čoraz dôležitejšie miesto v národných prioritách jednotlivých krajín regiónu, ale bez vzájomnej spolupráce to nezvládnu. 

 

Využívanie obnoviteľných zdrojov je v strednej a východnej Európe stále v plienkach – biomasa a vietor sa začali v našom regióne využívať na energetické účely až v roku 2002. Záujem o biomasu rastie najviac, no podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej produkcii je v celom regióne stále nízky.

 

„Na Slovensku sa zatiaľ vedie debata o správnom pomere obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe,“ hovorí Peter Laco, manažér na oddelení poradenských služieb v KPMG Slovensko. Dodáva: „ Voda a biomasa patria medzi preferované obnoviteľné zdroje, avšak o veternej energii sa vedú rozsiahle polemiky najmä kvôli jej dopadu na životné prostredie (EIA) a stabilitu prenosovej sústavy.“

 

Podľa centra KPMG pre energetiku a sieťové odvetvia so sídlom v Budapešti, splnenie kritérií EÚ  a národných cieľov pre produkciu elektriny z obnoviteľných zdrojov si vyžiada významné investície do infraštruktúry. Krajiny regiónu zároveň majú ohromný potenciál  a predstavujú dobrú pôdu pre investície do produkcie elektriny z vetra, vody a biomasy. 

Treba si uvedomiť, že staré elektrárne v regióne pôjdu do dôchodku práve v čase, kedy sa energetická potreba krajín bude stále stupňovať. Veľmi pravdepodobne vznikne medzera, ktorú bude treba vyplniť vybudovaním dodatočných kapacít.

 

Hoci sa niektoré obnoviteľné zdroje – vietor, voda, biomasa - zatiaľ nejavia ako cenovo konkurencieschopné voči fosílnym palivám, plány finančnej podpory na ich rozvoj, na úrovni EÚ aj jednotlivých štátov, môžu pomôcť, aby tieto investície boli ziskové.

V skutočnosti sa Európska Komisia snaží presadiť, aby celkový podiel čistej energie v EÚ pokryl 20% celkového energetického dopytu do roku 2020. Ciele EÚ však nie sú jediným dôvodom pre investície do obnoviteľných zdrojov. Viaceré krajiny regiónu, ako napríklad na Balkáne, majú vlastné národné plány pre čistú energetiku, hoci ešte nie sú členmi EÚ.

V snahe zamedziť tvorbe skleníkových plynov, Európsky systém obchodovania s emisiami v najbližších rokoch pomôže zvýšiť konkurencieschopnosť výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov voči elektrine z fosílnych palív. Pod záštitou Kjótskeho protokolu sa projekty „spoločnej implementácie“ dotknú západoeurópskych výrobcov elektriny, ktorí budú nútení vyvíjať projekty postavené na obnoviteľných zdrojoch v krajinách „Dodatku I“, teda vo väčšine krajín regiónu strednej a východnej Európy. 

Navyše, takzvané „schémy pevných výkupných cien“, kde vlády v stredoeurópskom regióne garantujú ceny za kWh a ďalšie podporné mechanizmy môžu v očiach investorov ešte viac zatraktívniť výrobu energií z obnoviteľných zdrojov. 

 

Peter Laco hovorí: „Oproti okolitým štátom boli doteraz  v SR pevné ceny za výrobu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov stanovované na jeden rok, čo okrem iného sťažuje možnosť získať externé zdroje financovania pre takéto investičné zámery.“

Pri uvažovaní o faktoroch s vplyvom na vyhliadky rozvoja výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov v krajinách strednej a východnej Európy Peter Kiss, riaditeľ centra KPMG pre energetiku a sieťové odvetvia v regióne strednej a východnej Európy, hovorí o najpravdepodobnejších kandidátoch pre investorov:

„Ak zvážime potenciál obnoviteľných zdrojov, veľkosť trhu s elektrinou, rozdiel voči cieľom EÚ a atraktivitu podporných schém, najzaujímavejšími cieľmi pre investície do výroby energie pomocou vetra, biomasy a/alebo vody sú Poľsko, Rumunsko, Česká republika, Chorvátsko, Maďarsko, Slovinsko a Bulharsko, hoci samozrejme existujú dobré príležitosti aj v iných krajinách, napríklad Albánsku a Macedónsku, kvôli ich potenciálu pre hydroenergetiku a aplikované pevné výkupné ceny“.

„V súčasnosti,“ hovorí Kiss, „energetický sektor zostáva mierne prehliadaný finančnými investormi, ktorí si ešte zrejme neuvedomili jedinečné príležitosti pre investovanie do obnoviteľných zdrojov v strednej a východnej Európe.“