Hana Zagorová by mala 80 rokov. Speváčka, ktorá deväťkrát po sebe ovládla Zlatého slávika

Tagy: Hana Zagorová

V ére československej populárnej hudby patrila Hana Zagorová medzi najobľúbenejšie interpretky. V rokoch 1977 až 1985 vyhrala 9 Zlatých slávikov v rade. Svoju kariéru ozdobila hitmi ako Studánko stříbrná, Maluj zase obrázky, Biograf láska i rôznymi duetmi a spoluprácami v piesňach Duhová víla, Setkáni, Můj čas, či Lásko, amore. V nedeľu 6. septembra uplynie od jej narodenia 80 rokov.

Od roku 1992 žila v manželstve so slovenským tenoristom Štefanom Margitom a ich vzťah priniesol aj profesionálnu spoluprácu. Do povedomia spoločnosti ešte viac prenikla odvážnym postojom v júni 1989, keď sa podpísala pod petíciu Několik vět, ktorá žiadala od komunistickej moci väčší rozsah občianskych slobôd. Jej krok vzbudil pozornosť straníckych špičiek a z neverejného zasadnutia unikol záznam, v ktorom Zagorovú neobalene kritizoval generálny tajomník Ústredného výboru KSČ Miloš Jakeš.

Hana Zagorová sa narodila 6. septembra 1946 v Ostrave.

Od diplomu v školskej súťaži za zbierku detských básničiek prešla neskôr k tvorbe piesňových textov a začala sa učiť hrať na klavíri.

Ako 16-ročná sa zúčastnila na amatérskej speváckej súťaži Hľadáme nové talenty. V roku 1963 nahrala aj prvé dve piesne pod patronátom Gustava Broma a jeho orchestra.

V nasledujúcom roku zmaturovala a ako speváčka sa predstavila v televízii, v Brne však začala študovať herectvo na Janáčkovej akadémii múzických umení (JAMU). V tamojšom štátnom divadle mala v roku 1968 absolventské predstavenie. V roku sa presťahovala do Prahy a cez televízne recitály a hry v divadle Semafor sa dostala k rôznym hudobným spoluprácam.

Začala nahrávať s orchestrom Václava Zahradníka a vystupovala s ním riadenou skupinou Sodoma & Gomora, ktorej protagonistom bol aj Jiří Štědroň. Zagorová na pozvanie Jiřího Štaidla spolupracovala aj s hudobným divadlom Apollo a spievala v samostatnom bloku na koncerte Karla Gotta v sále západoberlínskej filharmónie.

V roku 1971 Hana Zagorová posilnila súbor Evy Pilarovej a dirigent Josef Vobruba jej sprostredkoval nahrávanie s Tanečným orchestrom Československého rozhlasu. Zblížila sa s basovým gitaristom Karlom Vágnerom, ktorého spoznala v skupine Sodoma & Gomora a požiadala ho, aby jej zostavil sprievodný orchester.

Vznikol úspešný tandem a pre speváčku začala písať autorská špička populárnej hudby, okrem iných Karel Svoboda, či Petr Hapka, medzi Zagorovej spolupracovníkov patril päť rokov aj Petr Rezek a ona sa na dlhé roky stala najpopulárnejšou domácou interpretkou modernej hudby. V rokoch 1977-1985 deväťkrát vyhrala ženskú kategóriu v ankete Zlatý slávik.

V roku 1981 Hanu Zagorovú na pódiu sprevádzali Petr Kotvald a Stanislav Hložek. Po jej boku sa postupne objavili aj zahraniční speváci - Henri Seroka, Miki Jevremovič, Drupi i rakúska speváčka Goldie Ens. Hektickú koncertnú činnosť striedala s televíznymi reláciami Dlhy Hany Zagorovej (8 dielov) a Výťah v hoteli Sen (2 pokračovania), ktoré natočila podľa vlastného scenára.

V 80. rokoch sa intenzívnejšie vrátila do sveta, s ktorým spojila svoje štúdium na JAMU. Stvárnila rolu Elišky v Podskalského, Smoljakovom a Svěrákovom filmovom muzikáli Trhák. Hrala aj v televíznych rozprávkach a detských muzikáloch, s Kotvaldom a Hložekom naspievala ústrednú pieseň Můj čas pre televízny seriál Sanitka. V roku 1983 si od Supraphonu prevzala Zlatú platňu za milión predaných LP. O rok neskôr triumfovala (s Vágnerovým orchestrom, Kotvaldom a Hložkom) na medzinárodnom festivale populárnej hudby v poľskom Sopote.

V roku 1985 nahrala šansónový album Živá voda s textami Michala Horáčka. V roku 1989 jej po podpísaní petície Několik vět okamžite zastavili činnosť a napriek onedlho získanej slobode tvorby svoju spevácku činnosť obmedzila. V rokoch 1993–1998 pripravila pre televíziu 39 dielov relácie Když nemůžu spát, ktorú sama moderovala.

V roku 1998 vydala CD "Já?" a o tri roky "Hanka". Stále vystupovala v televízii a každoročne bol veľký záujem o jej vianočné koncerty v pražskej Lucerne. V roku 2006 vyšlo jej bilančné 4CD „S úctou…“ a kniha básní a piesňových textov nazvaná „Milostně“. O rok neskôr vydala nový album Zloděj duší. V roku 2014 získala Diamantovú platňu Supraphonu za 10,5 milióna predaných nosičov a vydala ďalšie albumy.

V roku 2020 vydala so svojím druhým manželom (v roku 1992 sa rozviedla s baletným majstrom Vlastimilom Harapesom) album Konečně společně – Hana Zagorová a Štefan Margita. Slovenský operný spevák jej bol dlhé roky oporou. Tri desaťročia tvorili jeden z najstabilnejších párov šoubiznisu až do jej smrti 26. augusta 2022. Spolu nahrali jej albumy Ave (1994) a Ave 2. (1996), z ich zábavného tv-programu Když nemůžu spát vzišlo CD a DVD Hogo Fogo (2011). Tenorista Štefan Margita venuje pamiatke Hany Zagorovej veľkú časť svojich súčasných aktivít, v týchto dňoch vychádza jej nová obrazová biografia.



Zdroje: www.zagorovahana.cz, https://zivotopis.osobnosti.cz

Tagy: Hana Zagorová