Hanlivé názvy ako Tóth alebo Felvidék do učebníc nepatria

BRATISLAVA 27. augusta (WEBNOVINY) – V učebniciach pre maďarskú menšinu nenájdu žiaci názvy ako Tóth alebo Felvidék. Podľa ministerstva školstva sú hanlivé, preto ich vydavateľom odporúča nahradiť slovenskými ekvivalentmi Slovák a Horná zem. „Nie sú tam názvy, ktoré sú pre Slovákov neprirodzené alebo dokonca hanlivé alebo urážlivé. To sú také názvy, kde sú spomínané slová ako Felvidék alebo poprípade Tóth,“ povedal na dnešnej tlačovej besede minister školstva Ján Mikolaj. Zo zoznamu odporúčaných geografických názvov vypadli aj názvy, ktoré vznikli v období maďarizácie. „Z toho vyplýva, že tie názvy, ktoré vznikali v rokoch 1867 až 1918 v týchto učebniciach nie sú. Sú tam pôvodné názvy, ktoré vznikali do toho obdobia, alebo tie, ktoré vznikali neskôr,“ dodal Mikolaj.


Ministerstvo uprednostnilo v zozname pôvodné názvy pred novými. Špecifickým prípadom sú obce, ktoré sa v rôznych historických etapách zlučovali, pričleňovali alebo odlučovali. Týka sa to napríklad obcí Bernátovce, Budince, Košťany, Všechsvätých alebo Valaliky. Pri ich písaní odporučilo ministerstvo nepoužívať nové, ale historické názvy. Riešenie má Mikolaj i v otázke písania názvov riek, ktoré pretekajú územím Slovenska aj územím Maďarska. Rieky ako napríklad Dunaj totiž v zozname nie sú. „Toto spadá aj z hľadiska medzinárodných štandardov pod jurisdikciu Maďarskej republiky a tam sa preberajú tie názvy, ktoré sú oficiálne v Maďarskej republike,“ hovorí Mikolaj.

Zoznam pre vydavateľstvá obsahuje celkovo 3319 názvov. Rezort tvrdí, že pri jeho zostavovaná sa opieral o odborný podklad, ktorým je monografia Majtán a kol. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997), vydanej Slovenskou akadémiou vied v roku 1998. Kritici zoznamu odkazujú na školský zákon, podľa ktorého sa musia vydavatelia pri písaní geografických názvov orientovať zaužívanými názvami, ktoré sa objavili v učebniciach v rokoch 2002 až 2006. „Na ministerstve školstva sme nenašli žiadnu učebnicu, ktorá bola schválená v tomto období,“ odôvodňuje vydanie zoznamu Mikolaj. V súčasnosti je na školách osem učebníc, pri ktorých sa vydavatelia orientovali usmerňujúcim zoznamom ministerstva.



Zoznam odporúčaného písania geografických názvov v jazyku národnostných menšín pre vydavateľov učebníc pre národnostné školy distribuovalo ministerstvo cez Štátny pedagogický ústav. Podľa Lászlóa Szigetiho zo Strany maďarskej koalície je neúplný, chybný a neakceptuje maďarský pravopis. Pri mnohých vraj chýba maďarský ekvivalent. "V spomínanom zozname nemajú maďarský názov rieky Bodrog, Bodva, Dunaj, Hornád, Ipeľ, Slaná a Tisa. Sú to všetko rieky, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska a bežne sa používajú ich maďarské pomenovania," uviedol Szigeti na tlačovej besede 24. augusta. Podľa neho nemá v zozname maďarské pomenovanie minimálne osem kotlín a niekoľko nížin.

SMK kritizovala ministerstvo školstva SR aj za svojvoľné zostavovanie zoznamu. Podpredseda SMK pre školstvo Szigeti tvrdí, že v slovensko-maďarskom zozname geografických názvov neuviedol rezort slovenské ekvivalenty zemepisných názvov v zátvorke, ale len za lomkou. "V tomto liste ministerstvo školstva porušilo prijatú novelu zákona, ktorá jednoznačne hovorí o tom, akým spôsobom majú byť uvedené geografické názvy...Zákon hovorí o tom, že na prvom mieste majú byť uvedené geografické názvy v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke, alebo za lomkou, v štátnom jazyku," vysvetlil Szigeti. V usmernení ministerstva sa podľa neho píše len o tom, že preklad názvu do slovenčiny má byť uvedený za lomkou. Szigeti tvrdí, že by ministerstvo postupovalo správne, keby to ponechalo na odborníkov, prekladateľov, ktorých poverí prekladom jednotlivých učebníc. Chybou podľa neho je, že sa za vyskloňovaným maďarským názvom v texte neuvádza slovenský názov v príslušnom páde.

Poslanci Nagy a Simon navrhujú novelizovať jazykový zákon

SITA