Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova    Regióny

06. júla 2019

Kamenec pod Vtáčnikom najviac trápi absencia kanalizácie



Kedysi dve samostatné dediny, Dolný Kamenec a Horný Kamenec dnes tvoria hornonitriansku obec Kamenec pod Vtáčnikom. Jej história siaha až do stredoveku. Kamenčania sa okrem poľnohospodárstva a pastierstva zaoberali aj handrárstvom. S ...



Zdieľať
Kedysi dve samostatné dediny, Dolný Kamenec a Horný Kamenec dnes tvoria hornonitriansku obec Kamenec pod Vtáčnikom. Jej história siaha až do stredoveku. Kamenčania sa okrem poľnohospodárstva a pastierstva zaoberali aj handrárstvom. S ním súvisí papierenský mlyn, ktorý tam postavili v roku 1758 a výroba papiera tam fungovala minimálne sto rokov. Handrárstvo pretrvalo ešte ďalšie storočie, vznikli tam aj handrárske družstvá. Handrárstvo, ktorým bola obec vychýrená možno po celom Uhorsku, pripomína dnes aj izba v spoločenskom dome. Na snímke centrum obce Kamenec pod Vtáčnikom, okres Prievidza, 5. júla 2019. Foto: TASR
 
Kamenec pod Vtáčnikom 6. júla (TASR) - Nedostatok vlastných zdrojov neumožňuje samospráve Kamenca pod Vtáčnikom v okrese Prievidza zabezpečiť výstavbu kanalizácie. Chýbajúca investícia je podľa nej najväčším problémom obce. Tá preto čaká na vodárenskú spoločnosť, ktorá by investíciu mala financovať z fondov Európskej únie.


Kamenec pod Vtáčnikom nie je jedinou obcou v okrese, ktorá nie je odkanalizovaná. Budovanie kanalizácií postupne zabezpečuje vodárenská spoločnosť vo viacerých obciach z európskych zdrojov, a to aj v zmysle záväzku SR voči Európskej únii.

"Kedysi úspešný Prievidzský okres, čo sa týka vodárenstva, má teraz problémy s druhou časťou, nie s dodávaním vody, ale odkanalizovaním. Toto je kameňom úrazu aj u nás, občania sa pýtajú, kedy bude kanalizácia hotová, len, bohužiaľ, legislatívne procesy sú niekedy zdĺhavé," povedal starosta Dušan Ďuriš.

Obci sa na začiatku podľa neho nedarilo získať súhlas všetkých vlastníkov pozemkov, napriek tomu sa jej podarilo naplniť pripojiteľnosť na 87 percent.

"Tam snaha občanov je, aby sa pripojili na kanalizáciu, problémy sú vlastne s inštitúciami v susednej obci (Zemianske Kostoľany, s ktorými tvoria aglomeráciu), ako sú železnice, vojská. Tam sú schvaľovacie procesy trochu dlhšie. Aby sme boli úspešní, okrem územného musíme vybaviť aj stavebné povolenie a požiadať o dotáciu v rámci výzvy. Pritom my sme vyvinuli aktivitu aj s vodárenskou spoločnosťou už pred vyše dvoma rokmi," spomenul.

Samospráva obce sa tak stretáva s nespokojnosťou tamojších obyvateľov. Tí už raz podpísali súčinnosť, preto sa pýtajú, kde to stojí. "Zaseknutie je v tom, že problémov je viac. Čakáme na to, že vodárenská spoločnosť urobí všetko preto, aby získala dotáciu, aby Slovenská republika našla peniaze na to, aby sa kanalizácia mohla u nás spraviť," skonštatoval Ďuriš.

Samotná obec nemá dostatok zdrojov na to, aby si výstavbu kanalizácie zabezpečila svojpomocne. "Orientačné náklady na aglomeráciu sú vo výške približne 14 miliónov eur, náš ročný rozpočet je pritom vo výške približne milión eur. Neviem si predstaviť, kde by sme na to zobrali peniaze," podotkol starosta.

Športové vyžitie pre obyvateľov obce zabezpečuje multifunkčné ihrisko, ktoré samospráva vybudovala v minulosti z vlastných zdrojov. Postupom času sa zapojila do rôznych programov a grantov.

"Za posledných päť rokov sme boli úspešní s výmenou a rekonštrukciou verejného osvetlenia, získame kompostéry do domácností, takisto sme vybudovali zberný dvor, kde sa dodáva zvyšná technológia. Aby to nebolo jednoduché, niektoré projekty trvajú dlhšie. Aktuálne čakáme na podpis zmluvy na rekonštrukciu materskej školy, čo by malo byť najväčšou investíciou," vymenoval Ďuriš.


 

Handrári a Kapellka



Za čias jej fungovania ju poznali možno na celom území bývalého Uhorska. Dnes papiereň v Kamenci pod Vtáčnikom pripomínajú pozostatky múrov. Zvrátiť to chce občianske združenie Handrári, ktorého názov odkazuje aj na 200-ročnú tradíciu obce.

"Občianske združenie Handrári sa snaží o obnovenie a zachovanie kultúrnej pamiatky, ktorá ešte kultúrnou pamiatkou nie je, a to papierne. To je našou hlavnou činnosťou," povedal predseda občianskeho združenia Peter Pisár.

Združenie by podľa neho rado obnovilo časť papierne. "Dôležité je to doložením nejakej fotografie, ktorú sme, žiaľ, ešte nenašli, možno sa ani nezachovala. Na jedinej fotke, ktorú máme, sú ruiny. Chceli by sme zachrániť múry, čiže sanovať murivo, obvodové múry bez strechy, pretože nemáme žiadnu fotku a nikto si nepamätá, ako to vyzeralo," priblížil.

Revitalizáciou územia vrátane papierne sa zaoberali aj študenti Obchodnej akadémie v Prievidzi, ktorí so svojím projektom vyhrali tretie miesto v rámci celoslovenskej súťaže. "Navrhli v rámci neho osadiť informačné tabule, ako sa papier vyrábal, kde sa čo zhruba nachádzalo. Všetko je o peniazoch a chuti. A nakoniec možno ani nie o peniazoch, ale o chuti," ozrejmil Pisár.

Papiereň, v ktorej sa vyrábal papier z handier, znamená podľa neho pre Kamenčancov, nazývaných handrári, dosť veľa, je to ich kultúrne dedičstvo. Papierenský mlyn so strojmi na vodný pohon postavili v roku 1758 v miestnom chotári Dolného Kamenca zvanom Pod brehmi na základe zmluvy medzi zemepánom Andrejom Kosztolányim starším zo Zemianskych Kostolian a papiernickým majstrom Andrejom Jozefom Lennerom.

Papiereň fungovala skoro 100 rokov a papierom zásobovala nielen bližšie mestá, ale aj Bratislavu, Budapešť či Viedeň. Posledný záznam o nej je z roku 1847. Zanikla v dôsledku vzniku a pôsobenia strojovej výroby papiera na území Slovenska.

Handrári sa nezaoberajú len obnovou zaniknutej papierne, starajú sa aj o zveľadenie obce. "Koncom júna sme robili koncert za dobré vysvedčenie, snažíme sa zveľadiť detské ihrisko, sadíme stromy," načrtol Pisár.



Pod hlavičkou občianskeho združenia Handrári funguje aj Kapellka, zoskupenie muzikantov, ktorého frontmankou je speváčka Ivica Pisárová.

"Kapellka vznikla asi pred 13 rokmi, začalo sa to nápadom zahrať si na svadbe, v kostole, pri ohni. Začalo nás to baviť a predovšetkým sa to páčilo ľuďom, preto nás začali volávať hrať pre obec, na oslavy. Hrali sme už aj na pohreboch, mali sme ponuku hrať aj na rozvode túto jar, ale nejako sme to nestihli," spomenula Pisárová.

Prioritou je pre hudobníkov hrať naživo, radia sa skôr do akustickejšej formácie. "Máme tam gitary, husle, akordeón, flautu, saxofón, bicie, basu. Máme vlastnú tvorbu, ja som napísala už zopár pesničiek. Naším zbožným prianím je raz hrávať iba vlastné piesne, ale toľko ich ešte nemáme."

Radi hrávame folk, pop, rock, nezanevreli sme ani na klasiku, hrávame aj v kostoloch na sobášoch," dodala Pisárová. Piesne Kapellky vyšli aj na kompilačnom CD hudobníkov z Prievidzského okresu.


 

Farma otvorená verejnosti



Koncept v podobe farmy otvorenej verejnosti, ktorá tak môže nahliadnuť do jej priestorov, nesie Farma pod Vtáčnikom za Kamencom pod Vtáčnikom v okrese Prievidza. Navštíviť ju ľudia môžu nielen počas podujatí, ale aj v bežný deň.

"Celé to vzniklo v čase, keď som s farmárčením začínal. Nie som poľnohospodár, ale ekonóm. Potreboval som informácie, ako a prečo sa zvieratá chovajú. Vtedy som narazil na problém, že keď som sa chcel dostať na akékoľvek družstvo alebo farmu na Slovensku, vždy ma odkázali na predsedu alebo riaditeľa a dostával som otázky: prečo, čo chcete, čo sa stalo a my máme všetko v poriadku," načrtol majiteľ farmy Marek Čepko.

Vtedy sa podľa svojich slov zamyslel a povedal si, že by bolo zaujímavé robiť farmu otvorenú pre ľudí, to znamená, že ktokoľvek tam kedykoľvek príde, má voľný vstup do ovčína, môže sa pozrieť na dojenie.

"Pre škôlky a školy to robíme v rámci nášho voľného času, keď si tu nejaký nájdeme. Snažíme sa mladú generáciu priviesť k tomu, aby začali v prvom rade rozlišovať, čo sú zdravé potraviny a v druhom rade, aby sa priblížili k zvieratám. Ide hlavne o mestské deti, ale stáva sa nám aj to, že škôlkari z neďalekých obcí nevedia, ako vzniká mlieko," priblížil.



Čepko si nevie vysvetliť, čím vzniká nevedomosť detí o zvieratách a produktoch, či ide o zanedbávanie zo strany rodičov a nedostatok času.

"Myslím si, že toto je priestor na to, aby rodičia prišli a deti si odnášali poznatky, zážitky. Snažíme sa im cez víkendy poskytovať priestor. Takisto počas akcií, ktoré robíme počas roka, deti vtedy môžu ísť priamo k zvieratám. Baví nás robiť s deťmi a myslím si, že nie je nič krajšie, ako keď vidíme, že sú deti šťastné," dodal.

Farma pod Vtáčnikom sa môže pochváliť momentálne najlepšou bryndzou na Slovensku, ocenenie získala na Agrokomplexe. Okrem bryndze vyrábajú farmári zrejúce ovčie a kravské syry, čo nie je pre Slovensko typické.

Na farme chovajú ovce francúzskeho plemena lacaune, doja ich tam približne 200 a s mladými jahňatami a jarkami je tam cez 350 oviec. Chovajú tam aj kravy slovenského plemena strakaté, border kólie, ktoré im pomáhajú pri pasení, mačky a myši.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Nemecký odborový zväz žiada zavedenie siesty
<< predchádzajúci článok
Letné kino na známej bratislavskej pláži otvorí Bohemian Rhapsody

Kamenec pod Vtáčnikom najviac trápi absencia kanalizácie - diskusné fórum čitateľov