Lekári oživujú zvieratá, na rade je človek

„Tento pes bol mŕtvy niekoľko hodín,“ vraví chirurg Hasan Alam z nemocnice v Bostone ukazujúc na zviera v klietke, ktoré sa má čulo k svetu. „Dokázali sme ho vrátiť naspäť,“ potvrdil nemeckému magazínu Spiegel. „Možno to znie stále futuristicky, ale vieme, ako dostať telo do stavu, z ktorého ho potom oživíme,“ dodáva H. Alam. To by v budúcnosti mohlo byť dôležité pre ľudí, ktorí trpia nevyliečiteľnou chorobou a nechajú sa „zmraziť“. Rovnako aj pre kozmonautov, ktorí by takto mohli prežiť dlhé medzihviezne lety.
Vedci však zatiaľ majú „menšie“ ciele. Chcú iba zachraňovať životy, ktoré doteraz zachrániť nedokázali. Na rozvoji „chladiacej“ lekárskej techniky pracujú aj tímy v Pittsburghu, Baltimore, Los Angeles či Houstone. Doslova revolúciu by mohla spôsobiť najmä pri masívnych strelných poraneniach alebo pri tých, ktoré spôsobili ťažké dopravné nehody. Zranených by bolo možné zachrániť, zomrú však, pretože stratia veľa krvi. Ak by ich dokázali schladiť, chirurgovia by dostali omnoho viac času. Pacienta by nechali vykrvácať, žily by mu naplnili solným roztokom, potom by ho operovali, dostal by späť teplú krv a oživili by ho. Jednoduché!
„Pripravujeme prvé klinické pokusy na ľuďoch. Mohli by sa odohrať v priebehu nasledujúcich 12-18 mesiacov,“ vyhlásil Alam, ktorý je presvedčený, že zodpovedná etická komisia bude súhlasiť.

Princeznú Dianu to mohlo zachrániť

Doktor Wilhelm Behringer zo Všeobecnej nemocnice vo Viedni pre náš denník hovorí o tom, ako oklamať smrť.
Ako vyzerá chladiaci proces, ktorým sa dajú zachraňovať životy?
- Pri strelných poraneniach alebo automobilových nehodách človek často vykrváca. Pritom by stačilo uzavrieť rany. Na to však nie je dostatok času. Pacienta by však bolo možné schladiť, previezť do nemocnice, problém vyriešiť a opäť ho oživiť. To by napríklad pomohlo v prípade princeznej Diany, ktorá tiež zomrela preto, lebo stratila veľa krvi. Vieme to už urobiť na zvieratách. Po schladení boli mŕtve aj dve hodiny a vrátili sme ich späť.
Čo v prípade, že nastane rýchla zástava srdca, napríklad pri infarkte. Dá sa vami opísaná technika použiť aj tu?
Tu vo Viedni pracujeme práve na tom. Je to trocha iné. Keď niekto vykrváca, chvíľu trvá, kým zomrie. Pri infarkte je to oveľa rýchlejšie, a to je problém.  Na zvieratách simulujeme zástavu srdca.  Počkáme asi 15 minút, čo je čas, za ktorý by sa asi k pacientovi dostal lekár, a potom sa ho pokúsime schladiť na 15 stupňov. Potom opäť čakáme niekoľko minút, čo by bol prevoz do nemocnice. Výsledky sú sľubné. Väčšina zvierat to prežije, dokonca bez poškodenia centrálneho nervového systému.
Nesnažíte sa vyrobiť Frankensteina?
- To určite nie! (Smiech).

(am, Spiegel)
Andrej Matišák