Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

23. októbra 2018

Literárny týždenník prináša rozhovor s prozaičkou E. Farkašovou



Úvodník najnovšieho čísla Literárneho týždenníka (35-36) je venovaný storočnici vzniku Česko-Slovenska. Má názov „Muži októbra 1918“. Autor, ústavný právnik ...



Zdieľať
Foto: www.spolokspisovatelov.sk
Bratislava 23. októbra (TASR) - Úvodník najnovšieho čísla Literárneho týždenníka (35-36) je venovaný storočnici vzniku Česko-Slovenska. Má názov „Muži októbra 1918“. Autor, ústavný právnik Jaroslav Chovanec, v ňom v chronologickom poradí uviedol všetky politické, často aj menej známe udalosti, ktoré viedli k tomuto historickému kroku českého a slovenského národa. Pritom vyzdvihol prakticky rozhodujúcu úlohu nášho národného hrdinu M. R. Štefánika.


Úvodník s názvom „Desaťročie od veľkej krízy“, ktorého autorom je Roman Michelko, pripomína výročie nástupu veľkej celosvetovej hospodárskej krízy, ktorú vyvolal pád americkej banky Lehman Brothers.

Témou vnútropolitického komentára Ľudovíta Števka „Dejiny a Božie mlyny sú spravodlivé“ sú posledné udalosti, súvisiace s dolapením podozrivých z vraždy J. Kuciaka a jeho snúbenice.

Zahraničnopolitické komentáre napísali Branislav Fábry (Boj o najvyšší súd USA) a František Škvrnda (Očakávaná zmena v Bavorsku).

Komentátorský charakter má aj pravidelná rubrika „Pohľadnica z Prahy“. Jej autor Petr Žantovský sa tentoraz pozastavil nad polemikou v Bruseli v súvislosti s maďarskými postojmi.

Filozof Dalimír Hajko v celostránkovej štúdii „Odvážny objavovateľ historických súvislostí“ sa zamýšľa nad významom trilógie skúmateľa filozofie dejín Viktora Timuru, konkrétne nad dielami Dávnoveká Európa, Zamlčané dejiny a Odklínanie dejín, v ktorých autor kladie dôraz na historický vývin slovanských národov a ich miesto v európskych dejinách.

Charakter historickej eseje má príspevok Miroslava Piusa „Mýty, spiritualita a dejiny“. Pripomína v nej zreteľný význam mýtov a spirituality v časopriestore dejín ľudstva, lebo výrazne ovplyvňovali duchovný rozmer človeka a jeho myslenie.

Kultúrnohistorickou štúdiou je článok Ľudovíta Petrašku „V službe moci“ s nadtitulom „Nemecké divadlo v hornom Uhorsku“. Opísal v ňom vývin divadelníctva v meste Košice od polovice 18. do konca 19. storočia.

Vysokú umeleckú úroveň tohoročných Bratislavských hudobných slávností v recenznej úvahe „Ozajstné vrcholy festivalu“ pripomenula Terézia Ursínyová. Druhá teatrologička - Jana Nežatická v stati „Hlboká myšlienka utopená v obscénnostiach“ informuje o špecifikách tohoročnej dramaturgie Divadla Andreja Bagara v Nitre. V druhej časti úvahy recenzuje najnovšiu inscenáciu súboru, a to voľnú dramatizáciu románu anglického autora A. Burgessa „Mechanický pomaranč“.

Ingrid Lukáčová v rozhovore s názvom „Dvojdomosť v sochách Ľubomíra Purdeša“ predstavila tvorbu tohto východoslovenského sochára, autora viacerých monumentálnych sôch.

Slovenská filozofka a prozaička Etela Farkašová je najnovšou laureátkou ceny Anasoft litera 2018. Pri tejto príležitosti rozhovor s laureátkou o jej literárnych úsiliach pod názvom „O hodnotách pamäte starších generácií“ pripravila Ivica Ruttkayová.

Alžbeta Remiášová v spomienkovej eseji „Lastovička spod Kráľovej hole“ vytvorila populárny portrét spisovateľky Kláry Jarunkovej.

Informatívny charakter majú príspevky Jozefa Leikerta „Spisovateľovo zosobnenie knižnicou“ o otvorení Knižnice Ladislava Ťažkého v obci jeho posledného odpočinku v Klížskom Hradišti, článok Ivana Jackanina „Vnímavý pozorovateľ a pôsobivý rozprávač“ o slovenskom spisovateľovi staršieho obdobia a jeho pamätníkoch na Ukrajine Danielovi Krmanovi a biografická noticka toho istého autora o slovenskom básnikovi zo Zakarpatia Štefanovi Sebastiánovi Sabolovi, básnickým menom Zoroslavovi. Autor ho v nadpise charakterizuje ako „Básnika európskeho formátu“.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Jána Čomaja na knihu Petra Valu „Spovedné tajomstvo“. Charakter rozsiahlejšej úvahovej a filozofujúcej recenzie má aj príspevok Jany Štefánie Kuzmovej „Emigranti vo vlastnej krajine srdca“. Autorka sa v nej zamýšľa nad monografiou autorskej dvojice Tomáš Pružinec – Ján Gallo: „Berďajev – Frank – Iľjin – traja myslitelia ruskej personalistickej filozofie“, ktorú vydala Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

V spoločenskej rubrike okrem informácií o literárno-kultúrnych podujatiach v regiónoch Slovenska nájdeme aj nekrológ za spisovateľom a vydavateľom Michalom Horeckým i spomienku na nedávno zosnulého francúzskeho šansoniéra Charlesa Aznavoura s prekladom jeho básne „Lekárske lásky“. Spomienku pripravil Jozef Čertík.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
P. Holka v Slovenských pohľadoch: Písanie je pre mňa spôsob bytia
<< predchádzajúci článok
Slovák v Číne: Najťažšie je zvyknúť si na iný životný štýl a kultúru