Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

21. augusta 2023

Na Slovensku sú aj strany, ktoré by podľa Šimečku boli schopné v roku 1968 podpisovať pozývacie listy do Moskvy



Predseda hnutia Progresívne Slovensko (PS) a podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka považuje za ...



Zdieľať
simecka 1 676x451 21.8.2023 (SITA.sk) - Predseda hnutia Progresívne Slovensko (PS) a podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka považuje za smutné a nebezpečné, že v slovenskej politike aktuálne pôsobia aj predstavitelia a strany, ktoré by v roku 1968 boli schopné podpisovať pozývacie listy do ruskej Moskvy a taktiež Slovensko zbavovať slobody a samostatnosti.


Hnutie tak chce urobiť všetko pre to, aby politici, ktorí podporujú Ruskú federáciu, nedostali možnosť „otočiť kormidlom našej zahraničnej politiky" a zároveň nedostali možnosť zostavovať koalíciu po septembrových parlamentných voľbách.

Kto iný, ako Slovensko a krajiny strednej a východnej Európy, ktoré zažili útlak zo strany Sovietskeho zväzu, neslobodu, ale aj priamo vojenskú inváziu, by mal v čase ruskej agresie na Ukrajine podporovať ukrajinský boj za slobodu, za suverenitu a za ich možnosť zvoliť si vlastnú budúcnosť presne tak, ako sme to pred 55 rokmi chceli my v Československu," uviedol Šimečka v pondelok pre médiá.




V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991.

Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa bol na jar roku 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.

Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.

V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.




Zdroj: SITA.sk - Na Slovensku sú aj strany, ktoré by podľa Šimečku boli schopné v roku 1968 podpisovať pozývacie listy do Moskvy © SITA Všetky práva vyhradené.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Policajná naháňačka v Trnave, vodič vyskočil do poľa z idúceho auta (video)
<< predchádzajúci článok
Ukrajinské sily postúpili juhovýchodne od dediny Robotyne v Záporožskej oblasti a degradujú ruskú obranu