Nobelovu cenu za mier získal Obama

 Americký prezident Barack Obama sa stal v piatok prekvapivým držiteľom Nobelovej ceny za mier. Stalo sa tak necelý rok po tom, ako sa ujal funkcie šéfa Bieleho domu. Nobelov výbor svoje rozhodnutie v oficiálnom stanovisku zdôvodnil jeho "výnimočným diplomatickým úsilím na medzinárodnom poli".
   Obamu ocenili za jeho "výnimočné úsilie v otázke posilnenia medzinárodnej diplomacie a spolupráce medzi národmi," vyhlásil šéf nórskeho Nobelovho výboru Thorbjorn Jagland. Výbor uznal aj "špeciálnu dôležitosť Obamovej vízie a úsilie o svet bez jadrových zbraní" a vytvoril "novú atmosféru v medzinárodnej politike". "Iba veľmi zriedka sa osobe podarí zaujať svetovú pozornosť a dať ľuďom nádej na lepšiu budúcnosť tak, ako sa to podarilo Obamovi," uviedol výbor.
   V roku 2008 sa laureátom Nobelovej ceny za mier stal bývalý fínsky prezident Martti Ahtisaari.

Obama doteraz sľuby nedodržal, tvrdia kritici

Udelenie Nobelovej ceny za mierNobelovou komisiou nórskeho parlamentu v Oslo vyvolalo v piatok vo svete senzáciu. Podľa Nobelovej komisie Obamovi udelili cenu za jeho "výnimočné diplomatické úsilie na medzinárodnom poli", uviedol šéf Nobelovho výboru Thorbjorn Jagland. Obamovi kritici, najmä v USA, tvrdia, že Obama na medzinárodnom poli "dáva mnohé sľuby, no žiadny doteraz nedodržal".
   Na Nobelovu cenu za rok 2009, ktorej súčasťou je aj takmer 900 000 eur, bolo nominovaných 205 kandidátov a 30 organizácií. Zoznam kandidátov bol tohto roku veľmi rozmanitý. Medzi nominovanými bola aj rocková hviezda Bono, Európska únia, bývalý nemecký kancelár Helmut Kohl ako aj dlhoročne väznený izraelský "atómový špión" Mordechai Vanunu. Na zozname bol dokonca aj taliansky premiér Silvio Berlusconi.
   Zatiaľ čo väčšinu Nobelových cien odovzdávajú 10. decembra vo Švédsku, v deň smrti jej zakladateľa Alfreda Nobela, cenu za mier odovzdajú víťaznému nominantovi v Oslo. Nobelov výbor pozostáva z 5 členov, ktorých na šesť rokov menuje nórsky parlament Storting.
   Od roku 1901 neudelili Nobelovu cenu za mier 19-krát, poslednýkrát v roku 1972.

 PROFIL: Laureát Nobelovej ceny za mier Barack Obama

Tohtoročným laureátom Nobelovej ceny za mier sa stal americký prezident Barack Obama. Agentúra SITA v tejto súvislosti prináša jeho stručný životopis.
   Barack Obama sa narodil pred 47 rokmi v Honolulu kenskému otcovi a americkej matke. Vyrastal na Havajských ostrovoch a v Indonézii. Otca veľmi nepoznal, pretože rodičia sa rozišli a otec sa vrátil do Kene, kde v roku 1982 zomrel pri automobilovej nehode. Obama má právnické vzdelanie, vyštudoval na Harvarde, kde sa v roku 1990 stal prvým afroamerickým šéfredaktorom Harvard Law Review v histórii školy.
   Po ukončení štúdia sa v roku 1991 vrátil do Chicaga v štáte Illinois, kde dvanásť rokov prednášal na miestnej právnickej škole. Tam začal aj svoju politickú kariéru. Do Senátu sa dostal v roku 1997, pôsobil v ňom do roku 2004. Jeho prvá snaha o prerazenie vo federálnej politike prišla v roku 2000, demokratické primárky pre voľby do Snemovne reprezentantov však vtedy prehral. Uspel až v senátnych voľbách o štyri roky neskôr, po zvolení odstúpil z pozície zákonodarcu v štáte Illinois. Počas svojho pôsobenia presadil viacero projektov zameraných najmä na zdravotnú starostlivosť a boj proti rasizmu.
   V novembrových prezidentských voľbách v roku 2008 zvíťazil nad svojím republikánskym protikandidátom Johnom McCainom a stal sa 44. americkým prezidentom a zároveň prvým Afroameričanom v najvyššej štátnej funkcii v histórii USA. Obama je ženatý a s manželkou Michelle, ktorú si vzal v roku 1992, má dcéru Maliu Ann a Natashu.
   Obamovi sa za necelý rok vo funkcii prezidenta USA podarilo na medzinárodnej scéne vzbudiť pozornosť predovšetkým v dvoch prípadoch. Bezpečnostná rada OSN pod jeho vedením prijala 24. septembra rezolúciu o jadrovom odzbrojení. Jej signatári sa v nej zaviazali k bráneniu šírenia jadrového arzenálu. Autorom textu rezolúcie boli práve Spojené štáty na čele s Obamom. Druhý krok prezidenta Spojených štátov sa však už s takými jednoznačnými reakciami nestretol. 17. septembra oznámil svojim partnerom v Českej republike a Poľsku, že USA odstupujú od plánu na vybudovanie protiraketového štítu v strednej Európe. Rozhodnutie jeho administratívy sa stretlo s pozitívnymi reakciami predovšetkým na strane Ruska. Paradoxom však je, že obe udalosti sa odohrali ešte pred 1. februárom minulého roka, kedy Nobelov výbor oficiálne prestáva prijímať nominácie na laureátov Nobelovej ceny.

SITA/AFP