Mýty a fakty o Nobelovej cene

OSLO 9. októbra (WEBNOVINY) - Nobelov výbor oznámil v priebehu tohto týždňa laureátov Nobelovej ceny za medicínu, fyziku, chémiu a literatúru a v piatok sa verejnosť dozvedela meno držiteľa tohtoročnej ceny v oblasti mieru. Agentúra SITA prináša v tejto súvislosti najrozšírenejšie mýty o udeľovaní tohto ocenenia.

Mýtus: Výbor zostavuje zo všetkých kandidátov užší okruh nominantov.
Výbor nezverejňuje mená žiadnych kandidátov na cenu a záznamy s ich menami zostávajú zapečatené ďalších 50 rokov.

Mýtus: Kampaň za konkrétneho kandidáta môže presvedčiť výbor, aby tohto človeka nominoval.
Kampaň môže mať presne opačný efekt, keďže výbor sa snaží pôsobiť nezávisle od verejného tlaku.

Mýtus: Kandidáti môžu byť nominovaní až do poslednej chvíle.
Posledný termín nominácie uplynie osem mesiacov pred vyhlasovaním cien, čo býva každoročne 1. február.

Mýtus: Ktokoľvek môže nominovať osobu alebo skupinu osôb ako kandidáta na Nobelovu cenu.
Napriek tomu, že štatút výboru sa v roku 2003 rozšíril, nie je to pravda. Posledných päť rokov môžu byť na cenu nominovaní aj jej bývalí laureáti, bývalí alebo súčasní členovia výboru a ich zamestnanci, členovia národných vlád a parlamentov a dokonca aj sudcovia, ktorí sú v súčasnosti vo funkcii.

Mýtus: Cenu môžu jej laureátovi odobrať.
Pre tento prípad v histórii neexistuje precedens.

Mýtus: Cena môže byť udelená aj po smrti.
Nobelovu cenu udelili posmrtne len jediný raz - v roku 1961 bývalému generálnemu tajomníkovi OSN Dagovi Hammerskjoldovi po tom, ako prišiel o život pri nehode lietadla v Afrike. Pravidlá v roku 1974 neskôr zmenili tak, aby udeľovanie ceny zosnulým osobám nebolo možné.

SITA/AP