Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

05. októbra 2018

NOBELOVU CENU ZA MIER ZÍSKALI DENIS MUKWEGE A NADIA MURADOVÁ



Vlaňajšiu Nobelovu cenu za mier udelili Medzinárodnej kampani za zákaz jadrových zbraní (ICAN) so sídlom v Ženeve. Predvlani toto prestížne ocenenie získal kolumbijský prezident Juan Manuel Santos.



Zdieľať
Držiteľ Nobelovej ceny za mier v roku 2018 konžský gynekológ Denis Mukwege. Foto: TASR/AP

Oslo 5. októbra (TASR) - Nobelovu cenu za mier získali v roku 2018 konžský gynekológ Denis Mukwege a iracká jezídka Nadia Muradová. Oznámil to v piatok v Osle nórsky Nobelov výbor, ktorý tento raz vyberal spomedzi 216 nominovaných osobností a 115 organizácií.

Dvojica tohtoročných laureátov bola ocenená za "úsilie smerujúce k tomu, aby sa sexuálne násilie prestalo používať ako zbraň vo vojnách a ozbrojených konfliktoch".

Nadia Mudarová (25) je iracko-kurdská aktivistka menšiny jezídov. Sama trpela ako sexuálna otrokyňa extrémistov z takzvaného Islamského štátu (IS). Militanti jej zabili matku aj šesť bratov. Nakoniec sa jej podarilo zo severného Iraku utiecť a upriamiť svet na utrpenie, ktorému boli jezídi vystavení zo strany islamských radikálov.

Nostiteľka Nobelovej ceny za mier 2018, aktivistka za ľudské práva iracká jezídka Nadia Muradová.

Foto: TASR/AP

 


Jezídi sú etnicko-náboženská menšina, ktorej príslušníci vyznávajú staroveké náboženstvo s prvkami zoroastrizmu, islamu, hinduizmu, kresťanstva, judaizmu či šamanstva.

Gynekológ Denis Mukwege (63) poskytuje zdravotnícku pomoc obetiam hromadného znásilňovania, ku ktorému dochádza v rámci ozbrojených konfliktov v Konžskej demokratickej republike (KDR). Spolu so svojimi kolegami pomohol už tisíckam žien v nemocnici, ktorú založil v roku 1999 v provincii Južné Kivu. Opakovane kritizuje KDR i ďalšie krajiny sveta, že nevyvíjajú dostatočné úsilie na boj proti sexuálnemu násiliu vo vojnách a na potrestanie páchateľov takýchto skutkov.

Nórsky Nobelov výbor nominácie nezverejňuje, avšak mnohé z nich prezradia samotní navrhovatelia. Medzi tohtoročnými nominovanými boli aj sýrske Biele prilby, ruské noviny Novaja gazeta, whistleblower Edwadrd Snowden a Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Vlaňajšiu Nobelovu cenu za mier udelili Medzinárodnej kampani za zákaz jadrových zbraní (ICAN) so sídlom v Ženeve. Predvlani toto prestížne ocenenie získal kolumbijský prezident Juan Manuel Santos.

Tohtoročná séria udeľovaní prestížnych Nobelových cien odštartovala v pondelok ohlásením laureátov ceny za fyziológiu alebo medicínu. V utorok vyhlásili držiteľov Nobelovej cenu za fyziku, v stredu za chémiu a v pondelok bude známy držiteľ ceny za ekonómiu. Cena za literatúru tento rok udelená nebude.

Súčasťou ocenenia v každej kategórii je finančná odmena vo výške deviatich miliónov švédskych korún (870.000 eur).

Ceny budú laureátom slávnostne odovzdané 10. decembra, na deň výročia smrti Alfreda Nobela. Väčšina z nich sa udeľuje vo švédskom hlavnom meste Štokholm. Nobelova cena za mier je jedinou, ktorá sa udeľuje v nórskej metropole Oslo.

 

24hod.sk v tejto súvislosti prináša kompletný zoznam laureátov Nobelovej ceny za mier od roku 1901


1901 - Jean Henri Dunant (Švajčiarsko) a Frédéric Passy (Francúzsko)

1902 - Élie Ducommun a Charles Albert Gobat (obaja Švajčiarsko)

1903 - Sir William Randal Cremer (Veľká Británia)

1904 - Ústav medzinárodného práva - Institut de droit international (Gent - Belgicko)

1905 - Barónka Bertha Sophie Felicia von Suttner, narodená v Prahe, prezidentka Stáleho medzinárodného mierového výboru so sídlom v Berne

1906 - Theodore Roosevelt, 26. prezident USA - 1901-1909 (republikán)

1907 - Ernesto Teodoro Moneta (Taliansko) a Louis Renault (Francúzsko)

1908 - Klas Pontus Arnoldson (Švédsko) a Fredrik Bajer (Dánsko)

1909 - Auguste Beernaert (Belgicko) a barón Paul Henri d'Estournelles de Constant (Francúzsko)

1910 - Stály medzinárodný výbor mieru (Bern, Švajčiarsko)

1911 - Tobias Michael Carel Asser (Holandsko) a Alfred Hermann Fried (Nemecko)

1912 - Elihu Root (USA)

1913 - Henri la Fontaine (Belgicko)

1914 - 1916 - cena nebola udelená

1917 - Medzinárodný výbor Červeného kríža (Ženeva, Švajčiarsko)

1918 - cena nebola udelená

1919 - Thomas Woodrow Wilson, 28. prezident USA - 1913-1921 (demokrat)

1920 - Léon Victor Auguste Bourgeois (Francúzsko)

1921 - Hjalmar Branting (Švédsko) a Christian Lous Lange (Nórsko)

1922 - Fridtjof Nansen (Nórsko)

1923 - cena nebola udelená

1924 - cena nebola udelená

1925 - sir Austen Chamberlain (Spojené kráľovstvo) a Charles Gates Dawes (USA)

1926 - Aristide Briand (Francúzsko) a Gustav Stresemann (Nemecko)

1927 - Ferdinand Buisson (Francúzsko) a Ludwig Quidde (Nemecko)

1928 - cena nebola udelená

1929 - Frank Billings Kellogg (USA)

1930 - arcibiskup Nathan Söderblom (Švédsko)

1931 - Jane Addamsová (USA) a Nicholas Murray Butler (USA)

1932 - cena nebola udelená

1933 - sir Norman Angell (Spojené kráľovstvo)

1934 - Arthur Henderson (Spojené kráľovstvo)

1935 - Carl von Ossietzky (Nemecko), pacifista a protinacisticky orientovaný novinár

1936 - Carlos Saavedra Lamas (Argentína), vyjednávač v konflikte medzi Paraguajom a Bolíviou

1937 - lord Robert Cecil (Spojené kráľovstvo)

1938 - Nansenov medzinárodný úrad pre utečencov (Ženeva, Švajčiarsko)

1939 - 1943 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)

1944 - Medzinárodný výbor Červeného kríža

1945 - Cordell Hull (USA)

1946 - Emily Greene Balchová (USA), prezidentka Medzinárodného ženského združenia pre mier a slobodu, a John Raleigt Mott (USA), prezident Svetovej aliancie mladých mužov kresťanskej asociácie

1947 - Koncil spoločnosti priateľov (kvakeri) - Friends Service Council (Spojené kráľovstvo) a Komisia Americkej spoločnosti priateľov (kvakeri) - American Friends Service Committee (Washington, DC - USA)

1948 - cena nebola udelená. (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)

1949 - lord John Boyd-Orr (Spojené kráľovstvo)

1950 - Ralph Bunche (USA), profesor Harvardovej univerzity, výkonný vyjednávač v Palestíne

1951 - Léon Jouhaux (Francúzsko)

1952 - Albert Schweitzer (Francúzsko), misionár, chirurg, pôsobiaci v africkej krajine Gabon

1953 - George Catlett Marshall (USA), iniciátor a tvorca Marshallovho plánu

1954 - Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (Švajčiarsko).

1955 - cena nebola udelená

1956 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)

1957 - Lester Bowles Pearson (Kanada)

1958 - Georges Pire (Belgicko)

1959 - Philip Noel-Baker (Spojené kráľovstvo)

1960 - Albert Lutuli (Juhoafrická republika), predseda Afrického národného kongresu

1961 - Dag Hammarskjöld (Švédsko), generálny tajomník Organizácie Spojených národov, in memoriam.

1962 - Linus Carl Pauling (USA)

1963 - Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (Švajčiarsko)

1964 - Martin Luther King (USA), baptistický pastor, bojovník za občianske práva

1965 - Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF)

1966 - cena nebola udelená

1967 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)

1968 - René Cassin (Francúzsko), predseda Európskeho súdneho dvoru pre ľudské práva

1969 - Medzinárodná organizácia práce (ILO)

1970 - Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Medzinárodného centra pre šľachtenie kukurice a pšenice

1971 - Willy Brandt, západonemecký kancelár, iniciátor zbližovania Nemeckej spolkovej republiky s Nemeckou demokratickou republikou a ostatnými krajinami tzv. východného bloku

1972 - cena nebola udelená

1973 - minister zahraničných vecí USA Henry A. Kissinger a Le Duc Tho (Vietnam), člen vietnamského politbyra, za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname

1974 - Seán Mac Bride (Írsko), prezident a zakladateľ organizácie Amnesty International, a Eisaku Sato (Japonsko), predseda japonskej vlády

1975 - Andrej Dmitrijevič Sacharov (ZSSR), jadrový fyzik

1976 - Betty Williamsová a Mairead Corriganová (obidve Spojené kráľovstvo), zakladateľky mierového hnutia v Severnom Írsku.

1977 - organizácia Amnesty International (Spojené kráľovstvo)

1978 - Egyptský prezident Anwar Sadat a izraelský premiér Menachem Begin, Izraela, mieroví vyjednávači

1979 - matka Tereza (India), misionárka z indickej Kalkaty, predstaviteľka kresťanských charitatívnych misií

1980 - Adolfo Pérez Esquivel (Argentína), architekt, sochár, obhajca ľudských práv

1981 - Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov

1982 - Alva Myrdalová (Švédsko) a Alfonso García Robles (Mexiko), diplomati

1983 - Lech Walesa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita, obhajca ľudských práv

1984 - Desmond Mpilo Tutu (Juhoafrická republika), biskup z Johannesburgu, bojovník proti apartheidu

1985 - Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne so sídlom v Bostone (USA)

1986 - Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, predseda komisie vyšetrujúcej holokaust

1987 - Oscar Arias Sánchez, prezident Kostariky

1988 - Mierové sily OSN

1989 - Tändzin Gjamccho, 14. dalajláma (Tibet, po jeho okupácii Čínou v roku 1950 emigroval do Indie), tibetský duchovný vodca

1990 - Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident ZSSR

1991 - Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko), predstaviteľka opozície

1992 - Rigoberta Menchú Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov

1993 - Nelson Mandela, vodca Afrického národného kongresu, a Frederik Willem de Klerk (obaja Juhoafrická republika), prezident JAR

1994 - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela a Jicchak Rabin, premiér Izraela

1995 - Josef Rotblat (Spojené kráľovstvo) a Pugwashská konferencia (Kanada)

1996 - biskup Carlos Filipe Ximenes Belo a opozičný vodca José Ramos-Horta (obaja Východný Timor)

1997 - Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín - ICBL (USA) a Jody Williamsová (USA)

1998 - John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP), a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko)

1999 - Lekári bez hraníc (Švajčiarsko)

2000 - Kim Te-džung, prezident Kórejskej republiky

2001 - Organizácia Spojených národov (OSN) a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN

2002 - Jimmy Carter, 39. prezident USA v rokoch 1977-1981 (demokrat)

2003 - Širin Ebadiová (Irán), právnička

2004 - Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická aktivistka

2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE

2006 - ekonóm Muhammad Júnus (Bangladéš) a banka Grameen (Bangladéš)

2007 - Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident

2008 - Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač

2009 - Barack Obama, 44. prezident USA (demokrat)

2010 - Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny kritik a historik

2011 - libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakúl Karmánová

2012 - Európska únia za svoju dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru

2013 - Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za svoje rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní

2014 - Indický bojovník za práva detí Kailash Satyarthi a pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová

2015 - Kvarteto pre národný dialóg v Tunisku

2016 - Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos

2017 - Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN)

 

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 NOBELOVU CENU ZA CHÉMIU ZÍSKALI DVAJA AMERIČANIA A JEDEN BRIT (3. 10. 2018)
 NOBELOVU CENU ZA FYZIKU ZÍSKALI 3 VEDCI ZA OBJAVY V LASEROVEJ FYZIKE (2. 10. 2018)
 Mená laureátov Nobelovej ceny unikli vďaka manželovi členky poroty (10. 4. 2018)
 Tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu získal Američan Richard H. Thaler (9. 10. 2017)
 Nobelovu cenu za mier získala organizácia za zákaz jadrových zbraní (6. 10. 2017)
 Nobelovu cenu za chémiu získala trojica vedcov (4. 10. 2017)
 Nobelovu cenu za fyziku získali traja vedci (3. 10. 2017)
 Nobelovu cenu za literatúru za rok 2016 získal Američan Bob Dylan (13. 10. 2016)
 Kto získa Nobelovu cenu za literatúru? Pozrite si favoritov (11. 10. 2016)
 Nobelovu cenu 2015 za chémiu získala trojica vedcov (7. 10. 2015)



nasledujúci článok >>
Stratila sa matka s dvoma deťmi zo Spišského Štiavnika
<< predchádzajúci článok
Žilina zbúra ďalšiu bytovku na Bratislavskej ulici

NOBELOVU CENU ZA MIER ZÍSKALI DENIS MUKWEGE A NADIA MURADOVÁ - diskusné fórum čitateľov