Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

09. októbra 2019

Otec vodných turbín J. A. Segner, sa narodil pred 315 rokmi



Ján Andrej Segner, archívna snímka.



Zdieľať
Ján Andrej Segner, archívna snímka. Foto: wikimedia.org
Bratislava 9. októbra (TASR) - Ján Andrej Segner patril medzi najvýznamnejších vedcov 18. storočia. Je považovaný za "otca" vodných turbín, jeho vynález tzv. Segnerovo koleso poslúžil pri rozvoji raketovej techniky v 20. storočí. Od narodenia lekára, fyzika, matematika a vynálezcu uplynie v stredu 9. októbra 315 rokov.


Bratislavský rodák Ján Andrej Segner patril k mimoriadne plodným vedcom. Napísal a publikoval desiatky objavných prác z matematiky, optiky, hydrauliky, astronómie, ale aj z medicíny, v rámci ktorej vypracoval napríklad zásady správneho regulovania krvného tlaku.

Najznámejšie výsledky však dosiahol v hydraulike, v teórii turbín. V roku 1750 popísal a fyzikálne prepočítal nový typ vodného kolesa pracujúceho na reaktívnom princípe. Jeho objav sa stal zárodkom neskorších reaktívnych turbín a rakiet.

Segnerovo dielo De raritate luminis (O vzácnosti svetla, 1740) patrí zasa medzi priekopnícke v teórii o vzniku svetla.

Ján Andrej Segner sa narodil 9. októbra 1704 v Bratislave ako syn výbercu daní a mestského komorného. Segnerov rodným dom - Segnerova kúria – sa zachoval a stojí na bratislavskej Michalskej ulici a v súčasnosti je chránenou kultúrnou pamiatkou.

Keď mal štyri roky zomrela mu matka. O jeho výchovu sa tak postarali starý otec a otec. Segnerovci vlastnili aj jeden z vodných mlynov na rieke Vydrica neďaleko Bratislavy, a aj preto mal Segner už od malička možnosť pozorovať prácu vodného kolesa a zákonitosti vodného pohonu.

Od roku 1714 študoval na bratislavskom mestskom gymnáziu, kde sa ukázalo jeho neobyčajné nadanie na matematiku a fyziku. V gymnaziálnych štúdiách pokračoval v Rábe (Győr) a v Debrecíne. Vplyv na jeho vedecké smerovanie mal aj rodinný priateľ významný slovenský zememerač, banský inžinier a kartograf Samuel Mikovíni (1686 – 1750).

Ako 21-ročný odišiel na univerzitu v Jene, kde v rokoch 1725-1730 študoval medicínu. Popritom však navštevoval aj prednášky z matematiky a fyziky. Po promóciách sa vrátil do Bratislavy, kde pracoval ako lekár. V práci lekára pokračoval v Debrecíne a zaoberal sa odolnosťou ľudského tela voči klimatickým podmienkam.

K fyzike a matematike sa vrátil v roku 1732, keď prijal ponuku vyučovať na svojej alma mater v Jene. Z Jeny odišiel v roku 1735 na Univerzitu do Göttingenu, kde riadil katedru matematiky, fyziky a chémie, ale súčasne prednášal aj na Lekárskej fakulte. V Göttingene pôsobil 20 rokov a toto obdobie predstavuje najplodnejší a najúspešnejší úsek jeho života. Zaslúžil sa aj o výstavbu hvezdárne na jednej z mestských veží. Dokončili ju v roku 1750, no už v roku 1748 z nej pozorovali zatmenie Slnka.

Počas pôsobenia v Göttingene sa spriatelil s Leonhardom Eulerom, na ktorého odporúčanie sa Segner stal riadnym a čestným členom petrohradskej a berlínskej akadémie vied a londýnskej Kráľovskej spoločnosti. Pruský kráľ Fridrich II. mu priznal titul tajného radcu a súčasne uznal aj jeho uhorské šľachtické výsady.

V roku 1750 popísal a fyzikálne prepočítal nový typ vodného kolesa tzv. Segnerovho kolesa, ktoré pracovalo na reaktívnom princípe. Toto zariadenie sa skladalo z valcovitej nádoby s vodorovnými v jednom smere ohnutými ramenami, cez ktoré pretekala voda. Tá spätným tlakom rozkrútila nádobu v opačnom smere. Svoj vynález popísal v diele Specimen theoriae turbinum, ktoré vyšlo v 1755 v Halle. Segner tak už v 18. storočí poukázal na možnosť využitia reaktívnej sily a vytvoril elementárnu teóriu nového typu energetického stroja, ktorý mal podstatne väčšiu účinnosť. Reaktívna sila ako pôvodca pohybu našla neskôr svoje uplatnenie vo vodných turbínach a v raketových motoroch v 20. storočí.

"Pokúsil som sa o to, aby som oddelil zbytočné od podstatného, a aby cesta pre tých, čo sa utiekajú k vede, bola čím kratšia," napísal Segner v úvode diela Specimen theoriae turbinum. Vynález však mal aj praktické využitie pri lisovaní oleja v mlyne.

Segner bol pravdepodobne tiež prvý, čo v praxi použil na meranie rýchlosti vody a jej prietokového množstva trubicu, ktorú neskôr nazvali hydrometer. Poznatky z optiky spracoval v spise Deraritateluminis (1740) a v diele O ohni opísal zasa poznatky z termiky. Venoval sa aj botanike či filozofii.

Ján Andrej Segner zomrel 5. októbra 1777 v Halle. Na jeho počesť po ňom pomenovali kráter na Mesiaci. Národná banka Slovenska (NBS) vydala pri príležitosti 300. výročia jeho narodenia v roku 2004 pamätnú striebornú mincu s jeho podobizňou.

Krátko po jeho smrti v Správe o živote J. A. Segnera o ňom napísali: "Väčšina učencov je užitočná len svojimi vedeckými prácami. Segner však bol užitočný aj svojím životom. Exemplárnejší príklad sa nedá uviesť. Bol to čestný muž, priateľský k ľuďom, dobrého srdca, dobromyseľný. Bol ochotný pomôcť, bol nepriateľom chvastúnstva a nepravdy, súcitný a dobročinný, kde len mohol."


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Legendárny herec Vladimír Menšík sa narodil pred 90 rokmi
<< predchádzajúci článok
Pod vodopádom v národnom parku v Thajsku našli ďalších mŕtvych slonov

Otec vodných turbín J. A. Segner, sa narodil pred 315 rokmi - diskusné fórum čitateľov