Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Tlačové správy

Polovica mladých spotrebiteľov považuje nákup falšovaných výrobkov za prijateľný



80 % Európanov súhlasí s tým, že falšovaním výrobkov sa podporujú zločinecké organizácie a ničia podniky a pracovné miesta. Dve tretiny respondentov považujú falšované výrobky aj za ...



Zdieľať
gettyimages 489732126 676x451 13.6.2023 (SITA.sk) -


  • 80 % Európanov súhlasí s tým, že falšovaním výrobkov sa podporujú zločinecké organizácie a ničia podniky a pracovné miesta. Dve tretiny respondentov považujú falšované výrobky aj za hrozbu pre zdravie, bezpečnosť a životné prostredie.

  • Tretina Európanov však považuje kupovanie falšovaných výrobkov za prijateľné, ak je originálny výrobok príliš drahý. Medzi mladými ľuďmi tento podiel tvorí polovicu.

  • Neistota: 38 % slovenských spotrebiteľov si nebolo istých, či bol výrobok pravý alebo nie, zatiaľ čo 11 % uvádza, že si falšované výrobky kúpilo vedome.

  • Pirátstvo na internete: 13 % Slovákov pripúšťa, že niekedy využíva ilegálne zdroje na sledovanie médií, najmä na sledovanie športových prenosov.

  • Využívanie legálnych zdrojov: 4 z 10 Európanov zaplatili za prístup k obsahu z legálneho zdroja v uplynulom roku, na Slovensku to bolo 42 % používateľov.


Podľa novej štúdie o tom, ako občania v Európe vnímajú duševné vlastníctvo, ktorú uverejnil Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), sú Európania čoraz lepšie informovaní o rizikách a dôsledkoch plynúcich z kupovania falšovaných výrobkov a prístupu k obsahu z nelegálnych zdrojov.

80 % Európanov sa domnieva, že za falšovanými výrobkami stoja zločinecké organizácie a že kupovanie falzifikátov ohrozuje podniky a pracovné miesta. 83 % respondentov sa tiež domnieva, že falšovaním sa podporuje neetické správanie a dve tretiny ho považujú za hrozbu pre zdravie a bezpečnosť a pre životné prostredie.

Pokiaľ ide o pirátstvo, 82 % Európanov súhlasí s tým, že sledovanie digitálneho obsahu z nelegálnych zdrojov so sebou prináša riziko škodlivých praktík (podvodov alebo nevhodného obsahu pre maloletých).

Napriek týmto pozitívnym výsledkom zo štúdie takisto vyplýva, že každý tretí Európan (31 %) stále považuje za prijateľné kúpiť si falšovaný tovar, ak je originálny výrobok príliš drahý, pričom v skupine mladých spotrebiteľov vo veku 15 – 24 rokov si to myslí až polovica opýtaných (50 %).

Pokiaľ ide o prechod od teórie k praxi, 13 % Európanov uvádza, že si v uplynulých 12 mesiacoch vedome kúpili falšované výrobky. Tento podiel sa zvyšuje na 26 % vo vekovej skupine od 15 do 24 rokov, čo je dvojnásobok priemeru EÚ, zatiaľ čo v skupine od 55 do 64 rokov klesá na 6 % a nad 65 rokov je menej ako 5 %.

Podľa jednotlivých krajín sa podiel spotrebiteľov, ktorí si vedome kúpili falšované výrobky, pohybuje od 24 % v Bulharsku po 8 % vo Fínsku. Okrem Bulharska je vedomé nakupovanie falšovaných výrobkov nad priemerom EÚ v Španielsku (20 %), Írsku (19 %), Luxembursku (19 %) a Rumunsku (18 %).

Nižšia cena originálnych výrobkov zostáva najčastejšie uvádzaným dôvodom (43 %) na zastavenie kupovania falšovaných výrobkov. Kľúčovým faktorom, ktorý bráni spotrebiteľom v nakupovaní falšovaných výrobkov, sú riziká zlej skúsenosti (výrobky zlej kvality pre 27 % kupujúcich, bezpečnostné riziká pre 25 % kupujúcich a právny postih pre 21 % kupujúcich).

Neistota medzi spotrebiteľmi


Zvyšuje sa aj neistota v súvislosti s autenticitou. Takmer 4 z 10 Európanov (39 %) si položilo otázku, či už kúpili falšovaný výrobok, zatiaľ čo to isté uviedla polovica mladých ľudí (52 %).

Medzi členskými štátmi takisto prevládajú značné rozdiely: zatiaľ čo približne štvrtina spotrebiteľov v Dánsku a Holandsku (26 %) si nie je istá, či si kúpili originálny výrobok, v Rumunsku je tento údaj 72 %.

Európania vyjadrili neistotu aj v súvislosti so zákonnosťou zdrojov, ktoré používajú na sledovanie online obsahu, pričom 41 % nevie, či je použitý zdroj legálny alebo nie.

Výkonný riaditeľ úradu EUIPO Christian Archambeau uviedol:

V rámci našich činností zameraných na zvyšovanie informovanosti a osvety je mimoriadne dôležité pochopiť vnímanie občanov, pretože je východiskom zmysluplných rozhovorov so spotrebiteľmi, ako aj so zainteresovanými stranami. Najnovšie vydanie štúdie o vnímaní duševného vlastníctva poskytuje nové relevantné poznatky o vnímaní porušovania práv duševného vlastníctva a opätovne zdôrazňuje potrebu zlepšovať ochranu spotrebiteľov. Takisto sa v nej potvrdzuje pozitívny vývoj, pokiaľ ide o informovanosť a dostupnosť digitálneho obsahu z legálnych zdrojov.

Digitálne pirátstvo a športové prenosy


Európania sú vo všeobecnosti proti využívaniu digitálneho obsahu z ilegálnych zdrojov: 80 % respondentov uviedlo, že uprednostňujú využívanie legálnych zdrojov na prístup k online obsahu, ak je k dispozícii cenovo dostupná možnosť.

V skutočnosti takmer 9 z 10 ľudí pozná aspoň jeden druh legálnej ponuky digitálneho obsahu vo svojej krajine a viac ako 4 z 10 Európanov (43 %) zaplatilo za prístup, stiahnutie alebo streamovanie obsahu chráneného autorským právom z legálneho zdroja v uplynulom roku.

Veľká väčšina (65 %) Európanov považuje pirátstvo za prijateľné riešenie, ak obsah nie je dostupný v rámci ich predplatného.

Okrem toho 14 % Európanov pripúšťa, že vedome využilo nelegálne zdroje na prístup k digitálnemu obsahu za posledných 12 mesiacov. V prípade mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov tento percentuálny podiel stúpol na jednu osobu z troch (33 %). Nezákonné streamovacie zariadenia alebo aplikácie sa využívajú predovšetkým na sledovanie športových prenosov.

Podiel ľudí využívajúcich pirátsky obsah sa v jednotlivých krajinách líši, pričom sa pohybuje od 9 % vo Fínsku a Dánsku po 22 % na Malte.

Lepšia cenová dostupnosť a širší výber obsahu z legálnych zdrojov sú najčastejšie uvádzanými dôvodmi na zastavenie využívania nelegálnych zdrojov.

Informačný servis


Zdroj: SITA.sk - Polovica mladých spotrebiteľov považuje nákup falšovaných výrobkov za prijateľný © SITA Všetky práva vyhradené.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Zamestnanosť na Slovensku opäť rástla, pokles však zaznamenali dve najväčšie odvetvia
<< predchádzajúci článok
OSN ide do boja proti dezinformáciám, vypínanie internetu a blokovanie obsahu či médií však podľa Guterresa nič nerieši