Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

25. mája 2011

Poslanci oklieštili a schválili novelu o jazykoch menšín



Zoznam viacjazyčných obcí sa do roku 2021 nerozšíri, a to napriek tomu, že od júla sa zákonné kvórum zníži z 20 na 15 percent. Na druhej strane sa však koalícia po dlhých rokovaniach dohodla, ...



Zdieľať
parlament Foto: BRATISLAVA 25. mája (WEBNOVINY) - Zoznam viacjazyčných obcí sa do roku 2021 nerozšíri, a to napriek tomu, že od júla sa zákonné kvórum zníži z 20 na 15 percent. Na druhej strane sa však koalícia po dlhých rokovaniach dohodla, že do roku 2031 žiadna obec o viacjazyčný status nepríde.


Vyplýva to zo schváleného znenia novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý dnes hlasmi 78 poslancov schválila Národná rada SR. Z parlamentného balkóna sa hlasovaniu prizeral maďarský veľvyslanec na Slovensku Antal Heizer.

Nové znenie totiž na priznanie dvojjazyčného statusu vyžaduje prekročenie 15-percentnej hranice podľa výsledkov v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach ľudu, ktorých výsledky budú zverejnené po prvom júli tohto roka. Na odňatie dvojjazyčnosti bude zasa potrebné, aby podiel príslušníkov národnostných menšín v obci tri razy po sebe klesol pod 15 percent. Takýto mechanizmus dosiahli prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu poslanci zo skupiny Obyčajní ľudia.

Autor novely, podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd) pôvodne navrhoval prosté zníženie kvóra z 20 na 15 percent. Vzhľadom na schválený pozmeňujúci návrh Obyčajných ľudí si obce budú môcť vyhradiť čas, kedy budú vybavovať agendu dvojjazyčne.



Obyčajní ľudia tiež dosiahli, aby zabezpečenie komunikácie v menšinových jazykoch nebolo v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb povinné, ale len dobrovoľné. Na ich popud zákonodarcovia zároveň zachovali povinnosť titulkovať menšinové televízne vysielanie. Na rozdiel od pôvodného návrhu sa správne konanie v menšinovom jazyku obmedzí z územia celého Slovenska len na obce s viacjazyčným statusom.

Chmelova novela, o ktorej sa viedla v parlamente dvojdňová diskusia, rozširuje právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Verejné orgány budú povinné na ústne alebo písomné žiadosti odpovedať okrem štátneho aj v menšinovom jazyku. Úrady budú povinné poskytovať občanom príslušné tlačivá aj v menšinovom jazyku.

Dvojjazyčné obce budú po 30. júni 2012 na požiadanie vydávať rodný, sobášny či úmrtný list aj ďalšie dokumenty dvojjazyčne. Príslušník národnostnej menšiny bude mať právo podávať podania v jazyku národnostnej menšiny, používať ho v ústnej komunikácii, predkladať ústne alebo písomné podania vrátane predkladania písomných listín a dôkazov v menšinovom jazyku.

Po novom sa rozšíri okruh osôb, ktoré môžu na rokovaní obecného zastupiteľstva používať menšinový jazyk aj mimo miestnych poslancov, budú s tým však musieť súhlasiť všetci miestni poslanci aj starosta či primátor. Úrady budú môcť viesť svoju agendu dvojjazyčne, matrika sa však bude viesť vždy výlučne v slovenčine.

Na staničných budovách sa budú môcť uvádzať aj menšinové názvy obcí, pričom slovenský názov musí byť uvedený prvý a nesmie byť menší ako menšinový. Všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, napríklad v predajniach, na športoviskách, v reštauráciách, autobusových a železničných staniciach, na pamätníkoch alebo pamätných tabuliach sa budú môcť uvádzať aj v menšinovom jazyku, vždy však musí byť prítomný aj nápis v slovenčine.

Nové znenie zákona zároveň zavádza pri prehreškoch voči jeho ustanoveniam aj pokuty od 50 do 2 500 eur. Správne delikty bude prejednávať Úrad vlády SR, pričom najprv musí upozorniť na nedostatky. Ak sa ani v danej lehote neudeje náprava, môže uložiť pokutu. Ondrej Dostál (klub Most-Híd) navrhol pokuty zrušiť v zákone o jazykoch menšín aj v zákone o štátnom jazyku. Parlament však jeho pozmeňujúci návrh neodobril.

Viacjazyčnosť sa bude týkať kodifikovaných alebo štandardizovaných jazykov tradične používaných na území SR, konkrétne maďarčiny, češtiny, bulharčiny, chorvátčiny, nemčiny, poľštiny, rómčiny, rusínčiny a ukrajinčiny.

Ak novelu podpíše prezident Ivan Gašparovič, nové znenie bude účinné od 1. júla 2011.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Strnisko si nedokázal získať dôveru súboru ani riaditeľa
<< predchádzajúci článok
Slováci sú v práci málo angažovaní