Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

12. októbra 2019

Pred 145 rokmi sa narodil slovenský národovec Ferdinand Juriga



Katolícky kňaz, politik, publicista Ferdinand Juriga predniesol ako poslanec Národného zhromaždenia a spoluautor Martinskej deklarácie v roku 1918 v uhorskom sneme ...



Zdieľať
Ferdinand Juriga. Foto: wikipedia.org
 
Gbely/Bratislava 12. októbra (TASR) - Katolícky kňaz, politik, publicista Ferdinand Juriga predniesol ako poslanec Národného zhromaždenia a spoluautor Martinskej deklarácie v roku 1918 v uhorskom sneme ako prvý prejav o sebaurčení Slovákov. V sobotu 12. októbra uplynie 145 rokov od narodenia tohto významného národovca.


Ferdinand Juriga sa narodil 12. októbra 1874 v Gbeloch v rodine roľníka Michala Jurigu a Márie, rodenej Hurbanovej. Rodičia ho pre nedostatok peňazí odviedli ku strýkovi, ostrihomskému opátovi a kanonikovi Jánovi Jurigovi. V Ostrihome strávil šesť rokov a vyštudoval dva roky lýcea. Tretiu a štvrtú triedu gymnázia však vychodil v Skalici a piaty ročník gymnázia už opäť absolvoval v Ostrihome. Kardinál Ján Šimor ho vzal za klerika a od šiestej triedy bol v seminári.

Maturitu zložil s výborným prospechom, a preto Ferdinanda Jurigu poslali do viedenského Pazmánea. Štúdium teológie absolvoval v roku 1898 a po jeho skončení bol v tom istom roku vysvätený za kňaza. Ako kaplána ho poslali za pomocníka farára do Veľkej Mane a v roku 1902 ho preložili do Bratislavy, kde pôsobil ako kaplán v Blumentálskom kostole.

Redaktorom Ľudových novín bol v roku 1905. O rok neskôr ho zvolili za poslanca uhorského snemu, krátko po zvolení bol však odsúdený za články v Ľudových novinách na dva roky väzenia. Trest si odpykal v rokoch 1907 – 1909 vo Vacove.

Znovuzvolený za poslanca uhorského snemu bol opäť v roku 1910. Po vzniku Slovenskej ľudovej strany (1913) na čele s Andrejom Hlinkom sa stal jej tajomníkom. Počas 1. svetovej vojny bol jediným slovenským poslancom uhorského snemu. Pôvodne sa stotožňoval s uhorským vlastenectvom, v uhorskom sneme i v článkoch v Slovenských ľudových novinách však požadoval zavedenie slovenčiny ako vyučovacieho jazyka na základných a stredných školách na Slovensku, volebné právo pre ženy, pre vojakov na frontoch a podporu ich rodín, ako aj zdanenie bohatých v prospech postihnutých vojnou. V roku 1918 sa stal členom Slovenskej národnej rady (SNR) a jej výkonného výboru.

V mene SNR žiadal v uhorskom sneme 19. októbra 1918 pre slovenský národ právo na sebaurčenie a odmietol právo uhorského snemu hovoriť a konať v mene slovenského ľudu s tým, že toto právo prislúcha jedine SNR ako politickému reprezentantovi slovenského národa. Stal sa spoluautorom Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918.

V roku 1923 bol Ferdinand Juriga jedným z podpredsedov Slovenskej ľudovej strany. V tomto období sa podieľal aj na založení Rodobrany, spolu s Vojtechom Tukom a Floriánom Tománkom. V roku 1925 sa opäť konali voľby, v ktorých získala na Slovensku väčšinu SĽS, už premenovaná na Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu (HSĽS). Prvý raz vznikla možnosť vytvoriť vládnu koalíciu s jej účasťou.

Priamoúmerne s úspechmi HSĽS v roku 1925 však kulminoval aj vnútrostranícky boj. Postupne sa Jurigova opozičná skupina v rámci HSĽS dostávala do čoraz väčších sporov najmä s Andrejom Hlinkom, proti ktorého autoritárskemu riadeniu strany mal Juriga od začiatku výhrady. Ale neskrýval ani svoj odpor voči Vojtechovi Tukovi, ktorého napriek predchádzajúcej spolupráci považoval za maďarského agenta. Nesúhlasil s tým, že sa Tuku, po jeho obvinení zo špionáže a kvôli článku Vacuum iuris, zastalo vedenie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Napokon bol Juriga z dôvodu porušenia disciplíny a urážky Andreja Hlinku 14. februára 1929 z HSĽS, spolu s Tománkom, vylúčený. Ostal mu ale poslanecký mandát. Ešte v tomto roku sa pokúsil vo voľbách kandidovať s vlastnou stranou s názvom Jurigova slovenská strana ľudová, no tá nezískala žiaden mandát a Juriga sa do politiky už nevrátil.

Po strate politického vplyvu ho suspendovali aj z cirkevného hľadiska a vylúčili z výboru Spolku sv. Vojtecha. Bolo zastavené aj vydávanie Slovenských ľudových novín. Ferdinand Juriga sa presťahoval do Karlovej Vsi ako penzionovaný rímskokatolícky farár. V týchto rokoch sa ešte angažoval v Slovenskej lige na Slovensku, ktorá vznikla v roku 1920 ako sesterský spolok Slovenskej ligy v Amerike. Bol jej zakladajúcim členom a v roku 1922 sa stal jej podpredsedom.

Ferdinand Juriga bol autorom viacerých publikácií: Blahozvestovia (1905), Lúčenie (1907), Písmo, ktoré počas krvavej sveta potopy napísal F.J. (1916 – 1919), Kriminálne písma (1922), Blahozvesť kriesenia slovenského národa a slovenskej krajiny (1934).

Národovec Ferdinand Juriga zomrel 23. novembra 1950 po ťažkej chorobe v Bratislave. Bol pochovaný na karloveskom cintoríne. Jeho pozostatky s náhrobným kameňom boli po zmene spoločensko – politických pomerov v novembri 1998 prevezené na cintorín do Martina.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
S Karlom Gottom sa v piatok prišlo rozlúčiť okolo 49.000 ľudí
<< predchádzajúci článok
Plasty ohrozujú aj vtáky, akcentuje Svetový deň sťahovavého vtáctva

Pred 145 rokmi sa narodil slovenský národovec Ferdinand Juriga - diskusné fórum čitateľov